Priority Levovho pontifikátu Najviac hovorí o ohlasovaní evanjelia, neustále sa odvoláva na Františka, no vyhýba sa kritizovaniu

Pápež Lev XIV. počas prvých týždňov svojho pontifikátu stihol predniesť už niekoľko desiatok homílií a príhovorov. Niektoré témy sa v nich pravidelne opakujú, a tak ich možno označiť za nosné priority, ktoré budú akcentované aj počas nasledujúcich rokov.

Biskup Luis Marín de San Martín, ktorý pôsobí na generálnom sekretariáte synody a je členom Rehole sv. Augustína, rovnako ako nový pápež, upozorňuje najmä na tému spoločenstva a jednoty.

„Pre nás augustiniánov je spoločenstvo oporným bodom, ktorý drží všetko pohromade. Práve tu sa rodí dôraz pápeža na spoločenstvo, na jednotu,“ povedal španielsky biskup v rozhovore pre vatikánsky denník L´Osservatore Romano.

„My augustiniáni sme povolaní ísť do sveta, evanjelizovať, byť vo svete, po boku ľudí, s osobitnou citlivosťou na chudobných, na sociálne otázky, v boji za spravodlivosť a pokoj,“ pokračuje augustiniánsky biskup, podľa ktorého sa tieto dôrazy odrazili aj vo výbere pápežského mena nadväzujúceho na „sociálneho“ pápeža Leva XIII.

„Robert Prevost je človek veľmi jasných myšlienok, má matematické a kánonické myslenie. Je mimoriadne dôkladný, neúnavný vo svojej práci, rozvážny. Nikdy nerobí ľahkovážne rozhodnutia. Medituje, premýšľa a modlí sa. Je to človek, ktorý vo vernosti augustiniánskemu duchu vždy pracuje v tíme,“ dodal biskup Luis Marín de San Martín s tým, že Lev XIV. je rovnako ako František nositeľom odkazu Druhého vatikánskeho koncilu.

Americký jezuita Thomas Reese si zasa všimol, že počas prvého vystúpenia na lodžii Baziliky sv. Petra mal Lev XIV. na sebe odev Benedikta XVI., ale jeho slová súzneli s Františkovými.

Neladil s ním jediný raz – keď v príhovore k vatikánskym zamestnancom chválil Rímsku kúriu, zatiaľ čo jeho predchodca ju neraz otvorene kritizoval.

„Pápeži prichádzajú a odchádzajú, kúria zostáva. To platí pre každú partikulárnu cirkev a jej biskupské kúrie. A platí to aj pre kúriu rímskeho biskupa. Kúria je inštitúcia, ktorá uchováva a odovzdáva historickú pamäť cirkvi a služby jej biskupov. To je veľmi dôležité,“ ulahodil nový pápež ušiam poslucháčov.

Rovnako prejavil svoju dôveru členom kardinálskeho zboru: „Viem, že sa môžem spoľahnúť na každého jedného z vás, že pôjdete so mnou, keď budeme ako cirkev, ako spoločenstvo Ježišových priateľov, ako veriaci ohlasovať evanjelium.“

A deň na to zopakoval: „Vy, drahí kardináli, ste najbližšími spolupracovníkmi pápeža, a to je pre mňa veľkou útechou pri prijatí jarma, ktoré je zjavne ďaleko nad moje sily – ako by bolo nad sily každého človeka.“

Tento dôraz na spoluprácu a kolegialitu potvrdzuje slová biskupa Luisa Marína de San Martína a zároveň dáva kardinálom nádej, že nový pápež bude s nimi spolupracovať intenzívnejšie ako jeho predchodca, ktorý sa zväčša radil len s niekoľkočlennou Radou kardinálov (tzv. C9) a ostatných kardinálov na konzistóriá takmer nezvolával.  

„Lev zatiaľ nasleduje Františkovu cestu, ale vyhýba sa vyjadreniam, ktoré by mohli vyvolať kontroverziu,“ sumarizuje jezuita Reese.

Od názorov odborníkov sa však vráťme k spomenutým Levovým prejavom a pozrime sa, ktoré kľúčové témy – okrem už spomenutej kolegiality – doteraz najviac zdôrazňoval.

Vatikánska sedmaS pápežom sú zatiaľ spokojní všetci, zmeniť sa to môže prvými vážnejšími rozhodnutiami

Pavol Hudák

Pokoj

„Pokoj vám všetkým!“ Boli to prvé slová, ktorými sa novozvolený pápež prihovoril ľuďom zhromaždeným na Námestí svätého Petra.

Od tej chvíle bolo jasné, že Lev XIV. bude vystupovať ako pápež pokoja. Lebo – ako neskôr povedal predstaviteľom východných katolíckych cirkví – „do dejín vojde ten, kto bude siať pokoj, nie ten, kto žne obete“.

Skutočný pokoj však podľa Leva „nie je hrobové ticho po konflikte, nie je výsledkom násilného podrobenia“, ale pochádza od Boha, „od toho Boha, ktorý nás všetkých bezpodmienečne miluje“, a – ako uviedol počas audiencie pre novinárov – „začína sa v každom z nás, v tom, ako sa pozeráme na druhých, ako ich počúvame, ako o nich hovoríme“.

A dodal: „Odzbrojme slová – a prispejeme k odzbrojeniu sveta. Odzbrojená a odzbrojujúca komunikácia nám umožňuje zdieľať iný pohľad na svet a konať v súlade s našou ľudskou dôstojnosťou.“

Dialóg

Recept k dosiahnutiu pokoja je podľa Leva XIV. jasný, aj keď v mnohých prípadoch ťažko realizovateľný: stretnúť sa, rozprávať sa a tak medzi sebou budovať mosty.

„Dialógu je okolo nás málo a často prevládajú krikľavé slová, dezinformácie a iracionálne tézy niekoľkých hlasných jedincov,“ povedal pápež počas stretnutia s členmi nadácie Centesimus Annus Pro Pontifice. „V kontexte prebiehajúcej digitálnej revolúcie treba znovuobjaviť, vysvetliť a pestovať úlohu kritického myslenia, čeliac opačným pokušeniam, ktoré sa môžu dotknúť aj života cirkvi.“

Práve ľudia, ktorí uverili v Ježiša Krista, sú povolaní, aby vstúpili do dialógu „najprv s Pánom: vždy počúvať Božie slovo“, povedal pápež v homílii počas omše slúženej vo vatikánskej krypte pri hrobe apoštola Petra.

Lebo keď sa človek naučí počúvať Boha, dokáže načúvať aj ľuďom navôkol „bez súdenia, nezatvárať dvere v domnienke, že my máme celú pravdu a nikto nám nemá čo povedať. Je veľmi dôležité počúvať Pánov hlas, počúvať sa navzájom v tomto dialógu a vnímať, kam nás Pán volá“.

Ako na to, možno spoznať v Skutkoch apoštolov, ktoré opisujú, ako prvotné kresťanské spoločenstvo čelilo výzve otvoriť sa pohanskému svetu pri ohlasovaní evanjelia. „Nebol to ľahký proces: vyžadoval si veľa trpezlivosti a vzájomného načúvania,“ uviedol Lev XIV. v homílii počas omše v Lateránskej bazilike.

„Z mojej strany vyjadrujem túžbu i odhodlanie vstúpiť do tohto rozsiahleho ,stavebného‘ priestoru a podľa mojich možností načúvať všetkým, aby som sa mohol učiť, chápať a rozhodovať spolu s vami: ,kresťan s vami a biskup pre vás,‘ ako hovoril svätý Augustín,“ dodal nový pápež pri príležitosti prevzatia rímskeho biskupského stolca.

Napokon, ako otvorene priznal v príhovore k členom diplomatickému zboru, „mojím životným príbehom, ktorý sa formoval medzi Severnou Amerikou, Južnou Amerikou a Európou, sa v istom zmysle odzrkadľuje táto túžba prekračovať hranice, aby sme sa stretli s rozličnými ľuďmi a kultúrami“.

Lev XIV. káže počas Jubilea rodín na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini

Jednota

Cieľom dialógu a budovania mostov má byť dosiahnutie čo najplnšej jednoty – vnútri cirkvi i mimo nej.

„Bratia a sestry, toto je naša prvá veľká túžba: cirkev zjednotená – znak jednoty a spoločenstva, ktorá sa stáva kvasom pre zmierený svet,“ apeloval Lev XIV. počas inauguračnej omše. „Bratia a sestry, teraz je hodina lásky! Božia láska, ktorá nás robí bratmi a sestrami, je srdcom evanjelia.“

Toto volanie po jednote zhmotňuje aj Levovo biskupské heslo, ku ktorému sa nový pápež vrátil vo viacerých príhovoroch.

„Túžba po jednote ma sprevádzala vždy – dosvedčuje to aj moje biskupské heslo: In Illo uno unum – výrok svätého Augustína z Hippa, ktorý pripomína, že aj my, hoci sme mnohí, ,v tom jedinom – teda v Kristovi – sme jedno‘. Naša jednota sa uskutočňuje do tej miery, do akej smerujeme k Pánovi Ježišovi Kristovi. Čím vernejšie a poslušnejšie ho nasledujeme, tým väčšia je jednota medzi nami,“ povedal počas stretnutia s predstaviteľmi nekatolíckych cirkví, cirkevných spoločenstiev a náboženstiev deň po svojej inaugurácii.

No rovnako ako to často zdôrazňoval pápež František, aj jeho nástupca pripomína, že jednota nerovná sa uniformita.

„Pán nechce, aby sme sa kvôli zjednoteniu jednoducho zlievali do nedefinovaného celku ako do anonymného bloku, ale túži, aby sme boli jedno... Sme rozliční, a predsa jedno, mnohí, a predsa jedno, vždy, v každej situácii a v každom veku života,“ povedal pred niekoľkými dňami počas Jubilea rodín.

Ohlasovanie

Ešte viac ako o predchádzajúcich témach však pápež s hlbokou misionárskou skúsenosťou z Peru hovorí o ohlasovaní evanjelia.

„Musíme spolu hľadať spôsoby, ako byť misionárskou cirkvou – tou cirkvou, ktorá buduje mosty a vedie dialóg, vždy pripravená prijať – ako toto námestie s otvorenou náručou – všetkých, ktorí potrebujú našu lásku, našu prítomnosť, dialóg a porozumenie,“ vyhlásil hneď vo svojom prvom príhovore z lodžie Baziliky svätého Petra.

S „nostalgickým spomínaním na minulosť“ – ako to Lev napísal v posolstve francúzskym biskupom – si nevystačíme. Obnova cirkvi vychádza zo samotného ohlasovania. „Znova a znova spúšťať siete, ponárať do vôd sveta nádej evanjelia, plaviť sa po mori života, aby všetci našli Božie objatie. (...) Nejde o ovládanie, náboženskú propagandu či mocenské nástroje, ale vždy a len o to: milovať ako Ježiš,“ vyzval počas inauguračnej omše.

Na niekoho by tieto slová možno mohli pôsobiť príliš idealisticky. No Lev sa na aktuálnu situáciu pozerá realisticky. „Aj dnes existujú prostredia, kde sa kresťanská viera považuje za niečo absurdné, pre slabých a málo inteligentných ľudí. Kde sa uprednostňujú iné istoty: technológia, peniaze, úspech, moc a pôžitok,“ konštatoval deň po svojom zvolení v Sixtínskej kaplnke počas omše s kardinálmi.

„Sú prostredia, v ktorých nie je ľahké vydávať svedectvo o evanjeliu, kde je veriaci zosmiešňovaný, prenasledovaný, opovrhovaný alebo nanajvýš tolerovaný a poľutovaniahodný. No práve preto sú to miesta, kde je ohlasovanie evanjelia najnaliehavejšie,“ dodal s tým, že neraz aj samotní pokrstení žijú v praktickom ateizme. „Toto je svet, ktorý nám bol zverený. A práve v ňom – ako nás to neraz učil pápež František – sme povolaní vydávať radostné svedectvo o viere v Krista Spasiteľa.“

V tomto kontexte úradujúci pápež ocenil na svojom predchodcovi, že Rímsku kúriu reformoval z perspektívy evanjelizácie.

Prvé kroky Leva XIV.Nový pápež odvolal arcibiskupa známeho kontroverznými výrokmi. Je to prvá lastovička?

Pavol Rábara

František, koncil a synodalita

Už predchádzajúce riadky naznačujú, že Lev XIV. sa opakovane vracia k osobe a odkazu zosnulého pápeža. Bez preháňania možno povedať, že niet homílie, príhovoru či posolstva, v ktorej by sa František neobjavil.

S ďalekým odstupom nasledujú odkazy na ďalšie dve osobnosti duchovne blízke Levovi XIV. – svätého Augustína a pápeža Leva XIII. – či na ďalších nedávnych pontifikov (Pavol VI., Ján Pavol II., Benedikt XVI.) a západných i východných svätcov (Benedikt z Nursie, Ignác Antiochijský, Izák Sýrsky).

Cez osobnosť Františka sa úradujúci pápež zároveň prihlásil k téme, ktorá bola jeho predchodcovi najdrahšia – Druhý vatikánsky koncil a jeho aktualizácia v synodálnom procese.

„V tejto súvislosti by som chcel, aby sme dnes spoločne obnovili naše plné pripútanie sa – na tejto ceste – k smeru, ktorým sa už desaťročia uberá univerzálna cirkev v línii Druhého vatikánskeho koncilu. Pápež František jeho obsah výnimočne pripomenul a aktualizoval v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium,“ povedal v príhovore ku kardinálskemu zboru.  

„Chcem uistiť o svojom úmysle pokračovať v úsilí pápeža Františka o podporu synodálneho charakteru Katolíckej cirkvi a o rozvoj nových a konkrétnych foriem intenzívnejšej synodality v ekumenickej oblasti,“ uviedol zasa v príhovore k nekatolíckym predstaviteľom.

Gesto Leva XIV. počas príhovoru v rámci generálnej audiencie na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Foto: TASR/AP/Gregorio Borgia

Umelá inteligencia a sociálna náuka cirkvi

Pápež, ktorý sa výberom svojho mena prihlásil k odkazu Leva XIII., autora prvej sociálnej encykliky Rerum novarum (1891), nemôže obísť oblasť sociálnej náuky cirkvi.

Najkomplexnejší pohľad na túto tému ponúkol, celkom prirodzene, v príhovore k členom nadácie Centesimus Annus Pro Pontifice.

Sociálne učenie cirkvi je podľa Leva XIV. „nástrojom pokoja a dialógu, budujúcim mosty univerzálneho bratstva“, a poskytuje „interpretačné kľúče, ktoré vedú k dialógu medzi vedou a svedomím a týmto spôsobom zásadne prispievajú k poznaniu, nádeji a pokoju“.

Sociálna náuka cirkvi však nemá byť len suchou teóriou, ale musí mať aj praktický dosah.

„Tí, čo sa narodili a vyrástli ďaleko od centier moci, nemajú byť len poučení o sociálnom učení cirkvi, ale majú byť uznaní za jeho pokračovateľov a tých, ktorí ho aktualizujú. Svedkovia sociálneho nasadenia, ľudové hnutia a rôzne katolícke organizácie pracujúcich sú prejavom existenciálnych periférií, v ktorých prežíva a stále klíči nádej. Odporúčam vám dať slovo chudobným,“ povedal pápež členom spomenutej nadácie.

Zaujímavé je, že do rámca sociálneho učenia cirkvi Lev XIV. zaradil aj novú, stále dostatočne neprebádanú oblasť umelej inteligencie. Zdôvodnil to tým, že jej vývoj prináša „nové výzvy pre obranu ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti a práce“.

Ako zdôraznil počas audiencie pre novinárov, nesmierny potenciál umelej inteligencie si vyžaduje „zodpovednosť a rozlišovanie, aby boli nástroje nasmerované k dobru všetkých a prinášali osoh celému ľudstvu“.