Prvé kroky Leva XIV. | Nový pápež odvolal arcibiskupa známeho kontroverznými výrokmi. Je to prvá lastovička?

Je to presne mesiac, čo zomrel pápež František, na stredajšej generálnej audiencii to pripomenul jeho nástupca Lev XIV.

Prvý americký pápež začal pontifikát oficiálne inauguračnou bohoslužbou v nedeľu, no v podstate od skončenia konkláve sa zrak mnohých upiera na každý jeho krok, gesto, rozhodnutie.

Zatiaľ možno stále hovoriť o akejsi „fáze utešovania“, v ktorej názorové skupiny naprieč cirkvou prejavujú spokojnosť. Zdá sa, že ani prvé kroky nového pápeža tento dojem nenarušili.

Čo sa zatiaľ udialo?

Arcibiskup Paglia končí

Jedno z prvých významných personálnych rozhodnutí urobil Lev XIV. v pondelok 19. mája.

Týka sa talianskeho arcibiskupa Vincenza Pagliu, ktorého pápež odvolal z postu veľkého kancelára Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny.

Na jeho miesto vymenoval kardinála Baldassareho Reinu, ktorý je vikárom pre Rímsku diecézu.

Americký portál The Pillar pripomína, že v minulosti býval veľkým kancelárom spomínaného inštitútu kardinál vikár v Ríme, keďže vikár pôsobí aj ako veľký kancelár Lateránskej univerzity, v rámci ktorej bol Inštitút Jána Pavla II. pôvodne založený.

Pápež František však v roku 2016 zmenil túto prax a do funkcie veľkého kancelára inštitútu dosadil arcibiskupa Pagliu. V nasledujúcom roku František prijal ďalšie rozhodnutie týkajúce sa inštitútu, ktorý pôvodne založil pápež Ján Pavol II. v roku 1982 – rozšíril jeho zameranie z morálnej teológie na sociálne vedy a v roku 2019 sa zmenili aj stanovy inštitútu.

Pápež Lev XIV. síce nezrušil reformu z roku 2019, ktorá dala pápežovi právomoc vymenovať veľkého kancelára inštitútu, no výberom kardinála vikára pre Rím fakticky obnovil predchádzajúcu štruktúru, hodnotí Pillar.

Veľký kancelár nedohliada na každodennú činnosť inštitútu, ale nejde ani o bezvýznamnú pozíciu. Napríklad navrhuje Dikastériu pre katolícku výchovu predsedu, podpredsedu a profesorov inštitútu a udeľuje a odníma profesorom kánonické poslanie, teda povolenie vyučovať na katolíckej fakulte.

Odvolanie Pagliu vzbudilo záujem aj z toho dôvodu, že taliansky arcibiskup je známy viacerými kontroverznými vyjadreniami.

Mons. Vincenzo Paglia 24. marca 2025 na tlačovej besede vo Vatikáne. Foto: profimedia.sk

Vincenzo Paglia je totiž aj predsedom Pápežskej akadémie pre život, kde zatiaľ zostáva.

V roku 2023 sa Paglia vyjadril v prospech legalizovanej samovraždy s lekárskou asistenciou a napriek jasnému učeniu Katolíckej cirkvi ju označil za „uskutočniteľnú“ (praticabile).

„Osobne by som pomoc pri samovražde nepraktizoval, ale chápem, že právna mediácia môže byť najväčším spoločným dobrom, ktoré je v podmienkach, v ktorých sa nachádzame, konkrétne možné,“ povedal Paglia v prejave počas Medzinárodného novinárskeho festivalu v talianskej Perugii.

Pápežská akadémia pre život vzhľadom na to, čo Pagliove slová vyvolali, uviedla, že jej predseda je proti asistovanej samovražde, ale myslí si, že je možná „právna iniciatíva“, ktorá by umožnila jej dekriminalizáciu v Taliansku za „špecifických a osobitných podmienok“.

Nebola to však jediná kontroverzia, pokiaľ ide o Pagliu a niektorých ďalších členov Pápežskej akadémie pre život.

Člen Pápežskej akadémie pre život morálny teológ Maurizio Chiodi tvrdil, že za určitých okolností možno použiť umelú antikoncepciu. V roku 2022 zase taliansko-americká ekonómka Mariana Mazzucatová zdieľala propotratové vyhlásenia týkajúce sa rozhodnutia Najvyššieho súdu USA.

Ďalšia kontroverzia z Pápežskej akadémie pre životPopredný taliansky arcibiskup sa vyjadril v prospech asistovanej samovraždy

Pavol Rábara

Späť však k osobe arcibiskupa Pagliu. Ten zostáva na čele Pápežskej akadémie pre život, ale zrejme nie nadlho.

Pre Catholic News Agency sa v pondelok 19. mája Paglia vyjadril, že jeho koniec na poste veľkého kancelára inštitútu sa očakával, a pokiaľ ide o funkciu predsedu Pápežskej akadémie pre život, nevie, kedy by mal byť nahradený, ale vzhľadom na jeho vek to môže byť tiež čoskoro.

Arcibiskup Paglia narážal na vatikánsku prax, keď sa 80 rokov považuje za horný limit na pôsobenie vo funkciách Rímskej kúrie. Tento vek dovŕšil Paglia 20. apríla tohto roku.

Faktor veku môže do istej miery tlmiť nadšenie niektorých kruhov, ktoré by v rozhodnutí Leva XIV. odvolať Pagliu mohli vidieť zásah proti „liberálnemu“ prelátovi. Tieto skutočnosti sa síce nemusia vylučovať, no faktom je, že nový veľký kancelár Inštitútu Jána Pavla II. nebudí takú pozornosť pre svoje názory.

Kardinál Baldassare Reina má 54 rokov a bola to práve jeho kázeň pár dní pred začiatkom konkláve, ktorá zarezonovala a v ktorej otvorene vyzval kardinálov, aby „necúvali“ v zmysle, že treba zvoliť niekoho, kto bude pokračovať v reformách pápeža Františka.

Mimochodom, Reina sa vyšvihol raketovým tempom – len pred troma rokmi bol rektorom seminára v sicílskej arcidiecéze Agrigento a dnes je kardinálom a pápežovým vikárom pre Rímsku diecézu.

Začiatkom roka 2022 začal pracovať v Dikastériu pre klérus a v máji toho istého roka bol vymenovaný za pomocného biskupa Ríma. Po odvolaní kardinála Angela De Donatisa v apríli 2024 prevzal Reina dočasne úrad rímskeho vikára, v októbri sa stal vikárom a vlani v decembri ho František kreoval na kardinála.

Reina zriedkavo poskytuje rozhovory, no je považovaný za menej teologicky kontroverznú postavu ako Paglia.

V rozhovore pre The Pillar počas kardinálskeho konzistória v roku 2024 sa Reina vyjadril, že liekom na sekularizáciu je „nová evanjelizácia, na ktorú vyzýval už Ján Pavol II. pred viac ako dvadsiatimi rokmi“.

Na otázku, či by cirkev mala prispôsobiť svoje učenie dobe, Reina odpovedal, že „cirkev vždy načúva tomu, čím žije dnešný človek. Morálne učenie má však pevný základ: učenie Svätého písma a to, čo Boh vždy zjavoval“.

Kardinál Baldassare Reina celebruje omšu počas tretieho z deviatich dní smútku za zosnulého pápeža Františka v Bazilike sv. Petra 28. apríla 2025. Foto: TASR/AP Photo/Andrew Medichini

Zo spomínanej výmeny na poste veľkého kancelára Inštitútu Jána Pavla II. nemožno zatiaľ usudzovať zásadný záver.

Kľúčové posty ešte len prídu. Koho vymenuje namiesto seba do čela Dikastéria pre biskupov, kto bude štátnym sekretárom (dočasne potvrdený je kardinál Parolin) a či natrvalo ponechá v úradoch aj dve rehoľníčky, ktorým František zveril vedenie dikastéria pre rehole a správu Vatikánskeho mestského štátu?

Kým prídu prvé zásadné rozhodnutia nového pápeža, pozorovatelia a publicisti môžu analyzovať dôvody zvolenia amerického kardinála Prevosta, prípadne kresliť očakávania a výzvy.

Niektoré úvahy sú celkom zaujímavé. Zvlášť v Spojených štátoch majú očakávania a pohľady špecifickú príchuť.

Konzervatívci aj liberáli sú spokojní

Americký vatikanista Edward Pentin známy konzervatívnymi názormi sa krátko po konkláve rozprával s viacerými kardinálmi. Kardinál Parolin mu povedal, že dúfa v pokojné časy. Walter Kasper označil nového pápeža za človeka, ktorý „nie je príliš vľavo ani vpravo“ a želá si „kontinuitu s pápežom Františkom“. Kardinál Kurt Koch v ňom vidí muža dialógu, ktorý prinesie harmóniu.

„Niektorí kardináli, kňazi a laici síce nového pápeža vrelo privítali, ale v súkromí vyjadrili aj opatrnosť,“ skonštatoval Pentin v National Catholic Register. Po búrlivých rokoch pontifikátu pápeža Františka a po tom, čo Lev XIV. získal značnú podporu tak progresívne orientovaných kardinálov, ako aj konzervatívnych, je podľa Pentina zrejmý opatrný postoj „počkajme a uvidíme“.

Známy vatikanista dodáva, že s výsledkom hlasovania v Sixtínskej kaplnke sú spokojní Františkovi najbližší podporovatelia a rovnako aj tí, ktorí boli kritikmi predchádzajúceho pontifikátu, hoci kardinál Prevost nebol ich prvou voľbou.

Progresívnejšie ladený National Catholic Reporter v hlavnom redakčnom texte po konkláve napísal, že aj keď je ešte skoro predpovedať cestu Levovho pontifikátu, určité náznaky existujú. Za taký považujú napríklad fakt, že kardinál Prevost mal blízko k arcibiskupovi Chicaga kardinálovi Blaseovi Cupichovi.

Portál sa pochválil aj tým, že kardinál Prevost vo februári tohto roka zdieľal na svojom Twitteri kritický článok uverejnený na NC Reporteri o komentároch viceprezidenta J. D. Vancea o učení ordo amoris.

Robert F. Prevost zdieľal pred desiatimi rokmi na Twitteri aj stĺpček kardinála Timothyho Dolana v denníku Washington Post. Arcibiskup New Yorku vtedy písal, prečo je protiimigrantská rétorika Donalda Trumpa problematická.

V roku 2014 na Twitteri Prevost napísal: „Je čas skončiť s trestom smrti.“

Podľa NC Reportera hlasoval Prevost v republikánskych primárkach v štáte Illinois, napriek tomu je zástancom sociálnej spravodlivosti a vo všeobecnosti je proti mnohým politikám prezidenta Trumpa.

Pripomína aj prípad amerického biskupa Josepha Stricklanda, ktorého pápež František odvolal v novembri 2023 z vedenia diecézy Tyler v Texase. V tom čase bol kardinál Prevost prefektom Dikastéria pre biskupov. Stricklanda najprv požiadali, aby sám odstúpil, čo odmietol. Prípad rezonoval v tradicionalistickom prostredí, kde sa interpretoval ako príklad tvrdej línie pápeža Františka voči konzervatívnejším biskupom.

Odvolaný biskup Strickland sa brániOdstránili ma, lebo som mocnostiam pohrozil pravdou evanjelia

Imrich Gazda

Keď zostaneme v liberálnejších vodách americkej katolíckej publicistiky, America Magazine zverejnil úvahu Timothyho Shrivera, ktorý je synovcom Johna F. Kennedyho. Publicista, filmový producent a aktivista za práva osôb so zdravotným postihnutím sa zamýšľa nad tým, aký vplyv môže mať americký pápež na svoju krajinu.

Pripomenul, že v 60. rokoch 20. storočia boli protikatolícke predsudky v americkom politickom živote také silné, že jeho strýko sa počas prezidentskej kampane musel snažiť presvedčiť skeptickú verejnosť, že Rím nebude mať nič spoločné s jeho vládou.

Shriver dúfa, že v súčasnosti bude mať pápež Lev skutočne významný vplyv na americkú politiku a kultúru, pričom má na mysli to, aby sa USA od nového pápeža učili prekonávať hlboké rozdelenie.

„Pápež Lev nám pripomína, že problémy môžeme vyriešiť, zmierniť rozpory a predchádzať násiliu, ak budeme venovať väčšiu pozornosť tomu, ako spolu komunikujeme v čase konfliktu alebo stresu,“ mieni autor.

Podľa Shrivera z doteraz známych informácií o Levovi XIV. vyplýva, že túto lekciu podopretú katolíckym sociálnym učením vyučoval celý svoj život. „Ak toto posolstvo príde z Ríma a bude rezonovať v celej Amerike a vo svete, bude nám lepšie,“ uzavrel.

Americkí kardináli Joseph Tobin z Newarku (vpravo) a Blase Cupich z Chicaga na tlačovej konferencii v Severoamerickom kolégiu v Ríme v piatok 9. mája 2025, deň po zvolení amerického kardinála Roberta Francisa Prevosta za pápeža Leva XIV. Foto: TASR/AP Photo/Gregorio Borgia.

Konzervatívny komentátor denníka The New York Times Ross Douthat sa nazdáva, že ak by si bol nový pápež vybral meno František II., prípadne Ján XXIV. alebo Pavol VII., signalizoval by ďalšiu liberalizáciu. A zase nástupca, ktorý by sa rozhodol pre Benedikta XVII. alebo Pia XIII., by sľuboval príklon k tradicionalistickému štýlu.

„Zatiaľ čo meno Lev XIV. zrejme sľubuje istú verziu ,pokoja‘, na ktorý sa odvolával bývalý kardinál Robert Prevost vo svojich prvých slovách z pápežskej lodžie – pokoj medzi sporiacimi sa cirkevnými frakciami, ako aj v širšom svete,“ napísal vo svojom stĺpčeku po konkláve Douthat.

Podľa neho by konzervatívni katolíci mohli privítať pápeža, ktorý síce nie je úplne podľa ich gusta, no zároveň netlačí na pílu v citlivých otázkach a vyhýba sa krokom ako napríklad obmedzovanie tzv. tridentskej omše.

Douthat poukazuje na širší kontext, v ktorom sa nachádza cirkev a spoločnosť, a to, že namiesto sekulárneho vyprázdnenia prišiel medzi mladou generáciou vzostup „magických, ezoterických a okultných“ myšlienok, takže kresťanstvo čelí istej postmodernej verzii pohanstva.

„Ide o divnejšie prostredie než to, v ktorom sa liberálni a konzervatívni katolíci konfrontovali vo veci otázok okolo antikoncepcie alebo manželstiev homosexuálov, a pravdepodobne bude ešte čudnejšie, keď sa posunieme hlbšie do digitálnej a virtuálnej existencie sprostredkovanej umelou inteligenciou,“ píše Ross Douthat.

Svoj text uzatvára myšlienkou, podľa ktorej pápež, ktorý káže o nadprirodzenom a učí o digitálnom, môže pre svoju cirkev urobiť oveľa viac ako pápež, ktorý sa vracia do bojov katolíckej kultúrnej vojny.

V nedeľu 4. mája, tri dni pred začiatkom konkláve, sa newyorský kardinál Timothy Dolan vyjadril, že „potrebujeme pontifikát, ktorý bude kombináciou posledných troch“. Či sa trafil, ukáže čas. Nateraz to vyzerá, že všade vládne spokojnosť.