Srbský patriarcha Porfirije strávil tohtoročný Veľkonočný týždeň v Moskve. Na prvý pohľad to bola bežná návšteva u svojho kolegu, hlavy „sesterskej cirkvi“, pri príležitosti nástupu do úradu hlavy Pravoslávnej cirkvi . Ale len na prvý pohľad.
Zmyslom takýchto návštev je totiž dosvedčiť jednotu celkovej Pravoslávnej cirkvi. Porfirijova návšteva v Moskve však dosvedčila opak: to, že dnes sa dá čoraz menej hovoriť o existencii jednotnej a jedinej Pravoslávnej cirkvi a že jedným z hlavných dôvodov tejto situácie – hoci nie jediným – je to, že počtom veriacich najväčšia miestna Pravoslávna cirkev sa dala plne do služby neoimperializmu Kremľa.
Lebo aspoň teoreticky by „inauguračné návštevy“ mali zohľadňovať poradie pravoslávnych cirkví podľa diptychov. Prvé miesta v nich zaujímajú patriarcháty antickej pentarchie (Konštantínopol ako Nový Rím, Alexandria, Antiochia, Jeruzalem) s výnimkou Ríma, pokým nie je obnovená jednota.
Potom v diptychoch nasledujú „novšie“ autokefálne cirkvi, najskôr Moskovská alebo Ruská cirkev, potom Srbská a tak ďalej. Ruská pravoslávna cirkev ako jediná uvádza Gruzínsku pravoslávnu cirkev pred Srbskou pravoslávnou cirkvou, čo je zaujímavé, pretože v Srbsku tejto skutočnosti absolútne nikto neprikladá nejaký význam. Napriek dosiaľ uvedenému patriarcha Porfirije od svojho zvolenia v roku 2021 absolvoval len tri oficiálne návštevy, z toho dve v Rusku.
Okrem Ruska nedávno navštívil aj Jeruzalemský patriarchát, jedinú grécky hovoriacu cirkev, s ktorou je Moskovský patriarchát naďalej v eucharistickom spoločenstve.
Z toho všetkého je jasné, že Srbská pravoslávna cirkev pod vedením patriarchu Porfirija sa v rámci vnútropravoslávnych rozkolov otvorene postavila na stranu Moskvy. Takéto stanovisko nemožno ospravedlniť nejakou vernosťou princípom: aj keby sa možno stanovisko Srbskej pravoslávnej cirkvi k ukrajinskej cirkevnej kríze dalo opísať ako principiálne (čo však neplatí pre stanovisko k ruskému útoku na Ukrajinu), ako je možné vysvetliť absenciu akejkoľvek kritiky, keď ide o priame a agresívne zasahovanie Ruskej pravoslávnej cirkvi do jurisdikcie iných miestnych pravoslávnych cirkví (Alexandrijského patriarchátu), ako aj o odtrhnutie eparchií a mučenie duchovných tej istej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, o ktorej Moskva a Belehrad tvrdia, že ju uznávajú ako jedinú na Ukrajine?
Okrádanie a mučenie nie je dielom len ukrajinských orgánov, ale aj Ruskej pravoslávnej cirkvi na územiach okupovaných Moskvou.
Ale to nie sú jediné dôvody, prečo je Porfirijova návšteva v Moskve kontroverzná. Existujú aj ďalšie dôvody, prečo je jeho cesta do Ruska nielen kontroverzná, ale aj škandalózna. Týkajú sa stanoviska, ktoré patriarcha zaujal na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom k aktuálnej politickej situácii v Srbsku. Nejde len o stanovisko, ale o celkový postoj patriarchu k Putinovi.
Hoci pri stole sedela profesionálna tlmočníčka, patriarcha po celý čas hovoril úmornou ruštinou a snažil sa spomenúť všetky relevantné „skutočnosti“ týkajúce sa novokonzervatívnej a protizápadnej agendy, ktorú Moskva využíva – podobne ako kedysi revolučnú agendu – na ospravedlňovanie svojho imperializmu pod zámienkou ochrany takzvaných tradičných hodnôt.
V tomto zmysle Porfirije spomenul aj to, že si želá, aby bolo Srbsko v novom geopolitickom usporiadaní súčasťou „ruského sveta“, a že v Srbsku sa koná „farebná revolúcia“, s „ktorou si, ako dúfame, poradíme“. Všetko toto sa dostalo na verejnosť prostredníctvom oficiálnej webovej stránky Moskovského patriarchátu, zatiaľ čo na webovej stránke Srbskej pravoslávnej cirkvi sa v správe o stretnutí ani len slovom nespomína politická agenda patriarchu.
Preto je patriarcha oprávnene obviňovaný, že do Moskvy necestoval ako hlava cirkvi, ale ako obyčajný vyslanec súčasného srbského režimu, ktorý sa čoraz otvorenejšie posúva k autokracii či sa o to skôr usiluje.
To všetko úplne stačilo na to, aby stroskotali všetky – namyslené aj nešikovné – pokusy patriarchu prezentovať sa ako nad situáciou stojaci najvyšší pastier všetkých veriacich Srbskej pravoslávnej cirkvi, a preto sa nestavať na žiadnu stranu. Svojou návštevou v Moskve patriarcha Porfirije jednoznačne ukázal, že je úplne otvorene príslušníkom nacionalistického a skorumpovaného kartelu, ktorý kompletne ovládol srbský štát. A nie je sám.

Návšteva patriarchu v Moskve totiž opäť, tentoraz úplne zreteľne potvrdila to, čo všetci znalci situácie v Srbskej pravoslávnej cirkvi vedia už dávno: patriarcha Porfirije je pod úplnou kontrolou svojho duchovného otca, bačského metropolitu Irineja (Bulovića). Človeka, ktorý sa neostýcha pri každej príležitosti demonštrovať svoje škandalózne konzervatívne a šovinistické postoje, a to veľmi agresívnym spôsobom, ktorý často pripomína metódy používané stredovekou cirkvou.
Ide o človeka, ktorý má pod úplnou kontrolou všetky rozhodovacie páky v Srbskej pravoslávnej cirkvi, človeka, ktorý je okrem iného pôvodcom krízy, ktorá v akademickom a vedeckom zmysle priviedla Pravoslávnu teologickú fakultu na pokraj existencie (do tej miery, že pod jeho tlakom pravdepodobne vystúpi z Belehradskej univerzity).
Irinej to všetko robí tak, že už viac ako desať rokov suverénne ovláda Svätý synod v rozpore s pravidlami a zvyklosťami, ktoré srbskí biskupi v minulosti prísne dodržiavali. Počas Porfirijovej návštevy v Moskve bol po celý čas po jeho boku a „veľkodušne“ ho opravoval, kedykoľvek sa Porfirije nevyjadril dostatočne presne k niektorému z dôležitých bodov programu. Tak napríklad Irinej počas rozhovoru s Putinom opravil patriarchu v súvislosti s dvoma kľúčovými pojmami: keď Porfirije spomenul, že v Srbsku prebieha „revolúcia“, Irinej mu pripomenul, že ide o „farebnú revolúciu“, a keď patriarcha povedal, že si želá, aby sa Srbsko ocitlo v „ruskom okruhu“, Irinej ho opravil, že ide o „ruský svet“.
Nedávno sa skončilo zasadnutie plenárneho zhromaždenia biskupov Srbskej pravoslávnej cirkvi. Hoci bolo oznámené, že biskupi, ktorí nepodporujú kurz Porfirija a Irineja, sa mu pokúsia postaviť, zdá sa, že všetko zostalo po starom. Metropolita Irinej je opäť členom Svätého synodu. Dôvodom je pravdepodobne to, že hneď na začiatku zhromaždenia musel jeden z najuznávanejších biskupov „cirkevnej opozície“, metropolita Düsseldorfu a Nemecka Grigorije (Durić), pre náhle zdravotné problémy odísť do nemocnice.
Výsledok biskupského zhromaždenia však možno chápať aj ako prejav neistoty druhej strany, ktorá sa neodvážila na otvorený konflikt podobne ako autokratický režim prezidenta Aleksandara Vučića. Naopak, je známe, že srbské „cirkevné vedenie“ sa pokúsi zúčtovať so svojimi protivníkmi individuálne. Je na „cirkevnej opozícii“, aby mu to nedovolila, a všeobecný vývoj v srbskej spoločnosti jej v tom pomáha. Od výsledku študentského a občianskeho povstania, ktoré je vedené demokratickými zásadami a cieľmi, závisí nielen osud Srbska, ale aj Srbskej pravoslávnej cirkvi.
Pôvodne publikované na noek.info. Preložil o. Ján Krupa
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.