Vatikánska sedma Pri novele ústavy cítili biskupi bezpečnú pôdu, inde bývajú opatrní

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• aké výzvy vyplývajú z údajov o počte novokňazov a vekového zloženia kňazov;
• kedy sa biskupi vyjadrujú k politike a kedy nie a
• čo nové presakuje zo zákulisia voľby pápeža Leva XIV.

Vo Vatikánskej sedme, ktorá má opäť podobu videodiskusie, sme sa rozprávali o počte kňazských vysviacok na Slovensku a s tým súvisiacimi trendmi a výzvami pre slovenský klérus, ďalej o polemike okolo vyhlásenia Konferencie biskupov Slovenska k novele ústavy a vrátili sme sa aj k nedávnemu konkláve. 

V tomto roku má Slovensko historicky najmenej novokňazov – 21 diecéznych a šiestich rehoľných. „Obslúžiteľnosť, ak by som to tak technokraticky nazval, veriaceho ľudu na Slovensku je stále dostatočná, ale situácia sa postupne láme a aj niektoré diecézy, ktoré štandardne mali aspoň jedného, dvoch, troch novokňazov, ich už nemajú,“ upozornil Imrich Gazda. 

Pavol Rábara spomenul niekoľko výziev, ktoré vyplývajú z postupného starnutia slovenského kléru. „Bude s tým súvisieť otázka, čo so staršími kňazmi, či zostanú na farách alebo pôjdu do svojho rodiska, prípadne do zariadení pre seniorov,“ poznamenal. Podľa neho to bude rôzne od farnosti k farnosti, ale tak ako bude mať otázku demografie na stole celá spoločnosť, bude ju riešiť aj cirkev.

Za ďalšie výzvy považujú autori Sveta kresťanstva otázku rušenia seminárov, spájanie farností či väčšie zapojenie laikov do chodu farností. 

Posledné týždne na Slovensku rezonovala téma novely ústavy v kultúrno-etickej oblasti. Gazda a Rábara sa dotkli vyhlásenia Konferencie biskupov Slovenska, ktoré malo na rozdiel od niektorých iných tém z posledného obdobia, pri ktorých zostala KBS opatrnejšia vo vyjadrení, konkrétny charakter.

„Chýba mi dlhodobá jednotná línia, čo sa týka vstupu do týchto tém, lebo potom to vyzerá tak, že sú témy, pri ktorých sa biskupi nevyjadria, hoci rezonujú v spoločnosti. Pri iných sa zase vyjadria všeobecným, veľmi diplomatickým opatrným jazykom, a keď možno cítili, že tu je ,bezpečná pôda‘, tak potom aj konkrétne,“ zhodnotil Rábara. 

Imrich Gazda zdôraznil, že si o vyhlásení KBS k novele ústavy nemyslí to, čo o ňom písal napríklad Denník N, že ide o obrovskú hanbu slovenských biskupov. „Alebo ani čo povedal František Mikloško, že to vyhlásenie je fatálna chyba,“ poznamenal. Podľa Gazdu by bolo vhodnejšie, keby sa biskupi k dôležitým verejným témam vyjadrovali častejšie, a nie si selektívne vyberali.

Ani viac ako mesiac od zvolenia nového pápeža neutíchajú informácie o priebehu konkláve. Z kuloárov stále presakujú správy o vývoji podpory pre nového pápeža. Čo z nich vyplýva? 

„Potvrdzuje sa, že Levovi XIV. sa podarilo získať široký konsenzus a širokú podporu a že naozaj nezískal len 89 hlasov, čo boli potrebné dve tretiny, ale získal viac ako sto hlasov zo 133 hlasujúcich kardinálov,“ opísal Gazda. 

Opätovne sa podľa neho potvrdzuje aj informácia, že kardinál Pietro Parolin v prvom kole výrazne bodoval. „Mal 40 až 50 hlasov, ale potom sa mu už nepodarilo narásť a, naopak, hlasy sa začali prelievať ku kardinálovi Prevostovi,“ skonštatoval.

Z najnovších informácií zároveň vyplýva, že niekoľko desiatok hlasov sa podarilo okrem Prevosta a Parolina získať už len jednému kardinálovi. „A to bol budapeštiansky arcibiskup Péter Erdő. Nepoznáme presné číslo, ale objavila sa informácia, že získal druhý najvyšší počet hlasov po Levovi XIV.,“ dodal. 

V debate spomenuli autori Sveta kresťanstva aj ohlásenú apoštolskú vizitáciu v rakúskom kláštore Heiligenkreuz a celkovo dianie okolo tohto rakúskeho kláštora cisterciánov, ako aj tragické udalosti, útoky na kresťanov v Nigérii a Sýrii. 

Vatikánsku sedmu si môžete vypočuť aj ako podcast: