Neďaleko Viedne stojí kláštor dobre známy aj mnohým na Slovensku. Cisterciánske opátstvo Heiligenkreuz vyniká nielen svojou históriou – ide o druhý najstarší kláštor tohto mníšskeho rádu, ktorý stále funguje.
Heiligenkreuz je zároveň známy ako konzervatívny ostrov v prostredí poznačenom liberálnym duchom typickým pre mnohé oblasti Rakúska či Nemecka.
Kláštor má v súčasnosti takmer sto mníchov, čo je najvyšší počet v jeho takmer 900-ročnej histórii. Opátstvo je zodpovedné aj za pastoráciu v 21 farnostiach, ako aj v kláštore Säben v Južnom Tirolsku a spadá podeň aj priorát v Neuklosteri vo Viedenskom Novom Meste a v nemeckých mestách Neuzelle, Bochum-Stiepel a Maria Friedenshort.
Od minulého týždňa je však kláštor v Heiligenkreuzi objektom mediálneho záujmu.
Spustila to správa o tom, že vatikánske Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života v ňom nariadilo apoštolskú vizitáciu.
Vo vatikánskom dekréte z 5. júna, ktorý zverejnili niektoré médiá, sa uvádza, že „vizitátori sú poverení podrobne preskúmať štýl riadenia opátstva ako celku, ako aj osobné správanie opáta“.
Ďalšia pozornosť sa zameriava „na otázku, ako riešiť obvinenia zo zneužívania a z iných závažných pochybení“. Okrem toho majú vizitátori dôkladne preskúmať postupy rozlišovania povolaní, počiatočnú fázu formácie a priebežnú prípravu v rámci komunity.
Vizitáciu v rakúskom kláštore povedie benediktínsky opát prímas Jeremias Schröder a generálna sekretárka Rakúskej konferencie rehoľných predstavených Christina Rod z rehole Misionárky Krista.
Nemec Schröder stojí na čele Benediktínskej konfederácie, ktorú tvoria benediktínske kongregácie a kláštory Katolíckej cirkvi.
Páter Schröder, ktorý je benediktínskym mníchom už 40 rokov, študoval filozofiu, teológiu, históriu a archívnictvo na Pápežskom aténeu Sant’Anselmo v Ríme a na St. Benet’s Hall v Oxforde. Bol tiež vizitátorom približne 60 kláštorov vrátane nebenediktínskych.
Vizitácia by sa mala uskutočniť na jeseň.

Okrem mien vizitátorov zaujalo, kto je podpísaný pod dekrétom, ktorý vizitáciu v rakúskom opátstve nariaďuje. Spomínané dikastérium vedie ako prefektka rehoľná sestra Simona Brambilla, ktorú do funkcie ustanovil ešte pápež František a Lev XIV. ju dočasne potvrdil. Nový pápež prednedávnom vymenoval aj sekretárku tohto dikastéria, sestru Tizianu Merletti.
Dekrét o vizitácii v Heiligenkreuzi však nepodpísala prefektka Brambilla ani vedúca sekretariátu Merletti, ale proprefekt kardinál Ángel Fernández Artime a podsekretár dikastéria Aitor Jiménez Echave.
Podľa rakúskej agentúry Kathpress môže byť dôvodom tohto kroku osobitná konštelácia, a to, že opát, ktorý je z hľadiska kánonického práva na približne rovnakej úrovni ako biskup, prijíma pokyny len od klerika aspoň rovnakej hodnosti. „Keďže prefektka rehoľnej autority sestra Simona Brambilla túto požiadavku nespĺňa, dekrét zrejme podpísal proprefekt kardinál Artime,“ analyzuje Kathpress.
Tento prípad môže byť zároveň dôležitý vzhľadom na otázky, ktoré vyvolalo atypické riešenie pápeža Františka, keď k sestre Brambillovej vymenoval do čela dikastéria pre rehole aj proprefekta s hodnosťou kardinála.
Späť však k dôvodom vizitácie v kláštore u našich susedov.
Mnísi z opátstva v Heiligenkreuzi sa na margo vizitácie vyjadrili, že ich kláštor existuje už takmer deväť storočí a v posledných desaťročiach mal mnoho povolaní, ale „čelí aj mnohým novým úlohám a výzvam“. Vizitáciu vnímajú ako pomoc pri obnove a raste, aby mohli ešte lepšie slúžiť dnešnej cirkvi.
„Svätá stolica nás žiada, aby sme to chápali ako prejav láskavej podpory zameranej na trvalo udržateľný rozvoj tohto prosperujúceho kláštora a jeho ochranu pred možnými vnútornými a vonkajšími hrozbami,“ uviedol kláštor.
Predseda Rakúskej biskupskej konferencie salzburský arcibiskup Franz Lackner na otázku o avizovanej vizitácii povedal, že nepozná žiadne podrobnosti, ale je presvedčený, že obaja vizitátori, benediktínsky páter prímas Jeremias Schröder a sestra Christine Rod, sú veľmi dobrou voľbou.
Rakúsky jezuita a odborník na Vatikán páter Andreas Batlogg sa pre ORF vyjadril, že takúto vizitáciu nariadi Vatikán len vtedy, ak ide o niečo vážne alebo ak existujú náznaky sťažností. Nechcel však špekulovať o možných dôvodoch. „Úlohou vizitátorov je prísť veci na koreň,“ komentoval.
Krátko po tom, ako sa v médiách objavila správa o nariadenej vizitácii z Vatikánu, prišli rakúske noviny s informáciou, že v súvislosti s kláštorom v Heiligenkreuzi sa vedie policajné vyšetrovanie. Nie však proti opátstvu, ale proti neznámym osobám, ktoré v anonymných listoch vyjadrili závažné obvinenia voči kláštoru cisterciánov.
Prokuratúra vo Viedenskom Novom Meste v piatok pre portál Katholisch.de potvrdila, že vyšetruje anonymné listy, v ktorých sa vznášajú obvinenia voči kláštoru.
Opátstvo Heiligenkreuz však nie je jediné, kto čelí anonymom. Online denník Heute informoval, že v posledných mesiacoch bolo až päťdesiatim inštitúciám zaslaných niekoľko desiatok anonymných listov obsahujúcich závažné obvinenia. Nie je známe, či je medzi adresátmi aj Vatikán.
Anonymné obvinenia rozposlané rozličným inštitúciám vznášajú viacero obvinení – od nátlaku cez zneužívanie až po spory okolo obsadzovania postov. Podrobnosti o týchto obvineniach nie sú známe.
Koncom marca podalo opátstvo Heiligenkreuz podnet na prokuratúru vo Viedenskom Novom Meste, ktorá odvtedy vyšetruje neznáme osoby pre podozrenie z pokusu o nátlak a ohováranie.
Či anonymné obvinenia voči opátstvu súvisia s oznámenou vizitáciou z Vatikánu, nikto z kompetentných nepotvrdil.
Kláštor v Heiligenkreuzi figuroval v nemeckých a rakúskych médiách aj v máji, keď sa písalo o cisterciánskom mníchovi a teológovi Edmundovi Waldsteinovi. Tomu Katolícka teologická fakulta Univerzity v Innsbrucku odporučila, aby nepredložil svoju plánovanú habilitačnú prácu.
Dekan fakulty sa odvolával na správy v médiách, ktoré Waldsteina spájali s pravicovokonzervatívnymi a reakčnými sieťami, so spochybňovaním liberálnej demokracie či s výrokmi na obhajobu trestu smrti pre heretikov.
Kláštor Heiligenkreuz sa vtedy Waldsteina zastal a odmietol mediálne správy o prepojení svojho mnícha na kresťanské fundamentalistické skupiny či o hrozbách násilím teologičkám, ktoré ho kritizovali – čo mu tiež pripisovali.
Sám Waldstein na svojom blogu odmietol obvinenia zo zastrašovania teologičiek. V stanovisku zároveň priznal, že pri obhajobe učenia skorších cirkví niekedy „zašiel priďaleko, pokiaľ ide o aplikáciu princípov. V budúcnosti mám v úmysle takéto preháňania napraviť prostredníctvom vedeckého dialógu so svojimi oponentmi, ktorým som vďačný za ich konštruktívnu kritiku“.
Heiligenkreuz v skratke
Opátstvo Heiligenkreuz, nachádzajúce sa vo Viedenskom lese na severovýchode Rakúska, je jedným z najstarších cisterciánskych kláštorov na svete – od svojho založenia v roku 1133 funguje nepretržite. Uchováva relikvie Svätého kríža a ročne ho navštívi približne 170 000 pútnikov a turistov.
V roku 1802 bol pri opátstve založený inštitút pre filozofické a teologické štúdiá, ktorý v roku 1976 získal štatút univerzity. V roku 2007 mu pápež Benedikt XVI. udelil štatút pápežského aténea, čo univerzite umožňuje udeľovať akademické tituly s rovnakými právami ako rímske pápežské univerzity.
Dnes patrí Filozofická a teologická univerzita Benedikta XVI. medzi najväčšie kňazské fakulty v nemecky hovoriacich krajinách. Ako uvádza CNA Deutsch, škola je považovaná za konzervatívnu alternatívu teologických fakúlt štátnych univerzít v nemecky hovoriacich krajinách.
Opátstvo Heiligenkreuz navštívil aj pápež Benedikt XVI. počas svojej apoštolskej cesty do Rakúska v septembri 2007.
Od roku 2011 je opátom Maximilian Heim, ktorý je členom tzv. Ratzingerovho kruhu. Jeden z mníchov pôsobí v Ríme ako generálny prokurátor rádu a zástupca pri Svätej stolici.
Zdroj: TK KBS/CNA Deutsch