Novokňazi a trendy Tento rok je najslabší od pádu totality, najväčšie výzvy prídu so starnutím kléru

Jún je v Katolíckej cirkvi mesiacom kňazských a diakonských vysviacok, po ktorých nasledujú v prípade novokňazov primície – teda prvé verejné omše v rodisku.

Počty a tváre novokňazov za tento rok už poznáme, nájdete ich v prehľadnej infografike na tomto mieste.

Novokňazi 2025Najviac ich pribudne na východe. Pozrite sa, koho vysvätia za kňaza (+ foto)

Adam RábaraPavol Hudák

Slovenské diecézy a eparchie majú tak tento rok spolu 21 novokňazov (dvanásť rímskokatolícke diecézy a deväť gréckokatolíci). Ide o najnižšie číslo od pádu totality a prognózy na najbližšie roky nie sú o nič lepšie.

Slovenské diecézy mali doteraz najmenej novokňazov v roku 2022, keď ich bolo 24. Len na porovnanie, pred dvadsiatimi rokmi (v roku 2005) bolo vysvätených 89 kňazov, pred desiatimi rokmi (2015) už len 36.

Novokňaza tento rok nebudú mať dve diecézy a jedna eparchia. Už sme zvyknutí, že nie každý rok má nového kňaza Rožňavská diecéza, tento rok však kňaza nevysvätia ani v Bratislave. Bez novokňaza je aj Bratislavská eparchia, no tá je počtom veriacich a kňazov malá. Viaceré diecézy však majú len jedného nového kňaza.

V Prešovskej archieparchii vysvätia piatich a v Košickej eparchii štyroch kňazov. Traja muži prijmú vysviacku v Košickej arcidiecéze a rovnako traja budú vysvätení pre Spišskú diecézu a Žilinskú diecézu.

Po jednom novokňazovi vysvätia pre Nitriansku a Banskobystrickú diecézu.

Priemerný vek rímskokatolíckych novokňazov je približne 29 rokov. Najstarší je tohtoročný novokňaz jezuitov Matej Sandtner, SJ, ktorý má 44 rokov. Najmladší novokňaz je 24-ročný Patrik Kukučka z Nitry.

Keby sme počet novokňazov rozrátali na počet veriacich, tak v Rímskokatolíckej cirkvi pripadá jeden novokňaz na vyše 276-tisíc ľudí. U gréckokatolíkov pripadá jeden nový kňaz na vyše 24-tisíc veriacich.

Aby bol v Rímskokatolíckej cirkvi rovnaký pomer nových kňazov k počtu veriacich, tak by ich mala mať nie dvanásť, ale aspoň 120. 

Pokiaľ ide o rehoľníkov, najviac novokňazov – dvoch – dostanú saleziáni. Tu však treba podotknúť, že jeden rehoľník pochádza z Indie a druhý z Burundi. Obaja pôsobia na misiách na Sibíri a vysvätení budú pre slovenskú provinciu ako misionári.

Po jednom novokňazovi majú aj redemptoristi, jezuiti a piaristi. Pre slovenskú provinciu verbistov bude vysvätený kňaz z Českej republiky.

Nie všade budú mať každý rok nového kňaza

To, aké sú prognózy na najbližšie roky, môžu naznačiť počty seminaristov. Kým Košická arcidiecéza a Spišská diecéza sa najbližšie roky nemusia obávať, že biskup nebude mať koho vysvätiť, v západnej cirkevnej provincii to vyzerá horšie.

Dlhoročným ťahúňom v počte novokňazov bola Spišská diecéza. Ešte vlani ich mala osem, bol to však na minimálne niekoľko rokov posledný silný ročník.

Najbližšie dva roky vysvätia na Spiši každý rok maximálne dvoch novokňazov. Silnejší je momentálne len prvý ročník seminára, kde je osem bohoslovcov. Tento rok sa v Spišskej Kapitule pripravovalo na kňazskú dráhu 23 mužov plus štyria boli na pastoračnej praxi.

Výrazne slabšie je na tom v porovnaní s ostatnými rokmi aj Košická arcidiecéza. 

Kým vlani košický arcibiskup vysvätil piatich mužov, tento rok sa budú musieť v metropole východu uspokojiť len s dvoma novokňazmi. Z košického seminára, kde študujú aj bohoslovci za Rožňavu, vyjdú aj na budúci rok maximálne traja kandidáti na kňazstvo. Silnejší by mohol byť rok 2027, kde sú v danom ročníku zatiaľ piati bohoslovci.

Bohoslovci zo západnej cirkevnej provincie sa na kňazstvo momentálne pripravujú všetci v Nitre. Študenti teológie z Bratislavskej a Trnavskej arcidiecézy sú v nitrianskom seminári dočasne, keďže bratislavský seminár prechádza kompletnou rekonštrukciou.

Bratislavská arcidiecéza mala tento rok v seminári siedmich bohoslovcov, Trnava šiestich, Nitra, Žilina a Banská Bystrica zhodne po dvanásť. To ukazuje, s koľkými novými kňazmi môžu biskupi počítať v najbližších piatich až šiestich rokoch.

Odrazili sme sa od dna?

Rektorov kňazských seminárov sme sa pýtali, či sme sa už odrazili od pomyselného dna alebo bude kňazov ešte menej. Rektor seminára v Nitre Marián Dragúň na túto otázku nevie odpovedať.

„Je možné, že ešte bude ďalej pokles záujmu o kňazské povolanie. Doba, keď nie každá diecéza bude mať novokňaza, je reálna už teraz. Verím, že modlitby a prehĺbenie pastorácie povolaní napomôže k tomu, aby boli noví záujemcovia o kňazské povolanie,“ povedal pre Postoj.

Podľa rektora sa na budúci rok hlási do seminára v Nitre trinásť mužov za päť diecéz.

Rektor kňazského seminára v Spišskej Kapitule Peter Majda hovorí, že ich diecéza má zatiaľ každý rok novokňaza a v každom ročníku je niekoľko bohoslovcov.

Týždenný výber šéfredaktoraAký odkaz zanechal František slovenskej cirkvi

Martin Hanus

V Spišskej diecéze si tento rok podalo prihlášku do seminára osem mužov a rovnaký je aj počet prvákov. Zdá sa, že po slabších rokoch tak záujem o kňazstvo mierne stúpol.

„Sme na úrovni počtov z čias biskupa Jána Vojtaššáka. Aj vtedy bolo v niektorých ročníkoch viac bohoslovcov a v niektorých boli dvaja či traja,“ hovorí rektor Majda.

Podľa neho mladých mužov pri rozhodovaní sa, či sa vydajú na kňazskú cestu, ovplyvňuje do značnej miery život kňazov vo farnostiach, ale aj život viery v rodinách.

„Samozrejme, že je tu aj celospoločenský vplyv a prostredie, v ktorom muži rastú. Treba povedať, že spoločenské prostredie vo všeobecnosti nepraje duchovnému povolaniu. Z toho potom vznikajú rôzne obavy a neistoty,“ odpovedá Majda na otázku, čo dnes mladých mužov od rozhodnutia sa pre kňazstvo odrádza.

Malý nárast záujmu o kňazské povolanie zaznamenali v Košiciach. Tento rok si prihlášku podalo sedem mužov z Košickej arcidiecézy a dvaja z Rožňavskej diecézy. Rektor Štefan Novotný hovorí, že v seminári je posledné dva roky osem až deväť nových bohoslovcov. Podľa neho to však ešte nič neznamená. „K budúcnosti sa asi nevie vyjadriť nikto, ale sme vďační za aktuálny záujem,“ uzatvára.

Kňazi starnú, vysviacok je menej

Ďalší fenomén, ktorý sa ukazuje pri pohľade na vývoj kňazských vysviacok, je starnutie slovenského kléru.

Historicky najviac novokňazov mali slovenské diecézy v roku 1997, keď ich bolo z dnešného pohľadu neuveriteľných 175. Iste, vplyv na počty mali aj tí, ktorí vstúpili do seminára neskôr, lebo za totality ich na teológiu nevzali.

Kňazi, ktorí boli vysvätení v prvých rokoch po totalite, čo je dnešná silná generácia štyridsiatnikov a päťdesiatnikov, budú o niekoľko rokov odchádzať do starobného dôchodku. Hoci mnohí zostanú zrejme vypomáhať v pastorácii, možnosť odísť do penzie im nik nemôže uprieť.

V roku 2040 budú v dôchodkovom veku (65 rokov) všetci kňazi vysvätení do roku 2000, to je spolu 750 kňazov, ktorí sú dnes v pastorácii. Trend prírastku za posledných päť rokov ukazuje priemer 27 nových diecéznych kňazov ročne. 

Z toho vyplýva, že o pätnásť rokov bude počet kňazov na dôchodku približne rovnaký ako počet kňazov v produktívnom veku. V slovenských farnostiach tak bude pôsobiť pravdepodobne o niekoľko stoviek kňazov v aktívnom veku menej a zároveň počet kňazov vo veku starobného dôchodku stúpne približne dvojnásobne. 

Na Slovensku tak bude rásť počet starších kňazov pri poklese tých, na ktorých pleciach bude pastorácia. To otvára celý balík otázok, výziev a problémov, na ktoré sa musí cirkev pripraviť. Čím skôr začne, tým menej bolestivé to bude.

Ako sa vyvíjal počet novokňazov v päťročniciach

V rokoch 1995 až 2000 bolo na Slovensku vysvätených 669 diecéznych kňazov. V rokoch 2001 až 2005 ich bolo 475. V rokoch 2006 – 2010 ich bolo 289. V rokoch 2011 – 2015 ich bolo 213. V rokoch 2016 – 2020 dostali diecézy 220 duchovných a od roku 2021 ich je len 139.

Od roku 1995 do roku 2000 bolo na Slovensku vysvätených toľko kňazov ako od roku 2009 až do roku 2025.

Od roku 1994 bolo na Slovensku vysvätených 2 085 diecéznych kňazov, no polovica z nich prijala vysviacku do roku 2003. Zjednodušene povedané, od roku 1994 do roku 2003 vysvätili biskupi približne toľko kňazov ako od roku 2003 do roku 2025. Teda za posledných 22 rokov pribudlo na Slovensku toľko kňazov ako predtým za deväť rokov.

Štatistika za uplynulý rok 2024

Počet diecéznych kňazov rímskokatolíckych diecéz a gréckokatolíckych eparchií vrátane ordinariátu – 2 584
Počet rehoľníkov kňazov – 550
Počet rehoľníkov nekňazov – 102

Zdroj: KBS

Kto sa hlási do seminára?

Už niekoľko rokov musia záujemcovia o kňazstvo v Košiciach pred vstupom do seminára absolvovať propedeutický ročník. Jeho rektor Marek Kunder urobil výskum o tom, akí muži sa hlásia do seminára. Text s výsledkom výskumu bol zverejnený v zborníku Religio et societas VII Katolíckej univerzity v Ružomberku.

„Kandidát, ktorý je prijatý do kňazského seminára riadnymi prijímacími skúškami, automaticky nastupuje do propedeutického ročníka ako úvodného ročníka v rámci celej seminárnej formácie,“ vysvetľuje v texte Kunder.

Principiálnym cieľom je položiť solídne základy duchovného života a podporiť väčšie poznanie seba pre osobný rast. Na začatie a postupné dozrievanie duchovného života bude predovšetkým nevyhnutné uviesť seminaristov do modlitby prostredníctvom sviatostného života, liturgie hodín, zoznámenia sa s Božím slovom, ktoré je pokladané za dušu a sprievodcu na ceste, s tichom, modlitbou v mysli, duchovným čítaním.

Po absolvovaní tohto ročníka seminaristi idú študovať filozofiu a teológiu.

Marek Kunder na vzorke 37 mužov, z toho siedmi sú z Rožňavskej diecézy, sa pozrel na to, z akého prostredia a v akom veku muži nastupujú do kňazského seminára.

„Zistili sme, že priemerný vek všetkých kandidátov nastupujúcich do propedeutika bol 24 rokov, pričom pre Košickú arcidiecézu to bolo 22 rokov a pre Rožňavskú diecézu 31 rokov.“

Zaujímavé je aj zistenie, že z dediny pochádza 72,97 percenta kandidátov, z mesta 27,02 percenta. V rámci kandidátov za Košickú arcidiecézu je tento pomer 73,33 percenta v prospech dediny verzus 26,66 percenta pre mesto; za Rožňavskú diecézu je to 71,42 percenta v prospech dediny verzus 28,57 percenta pre mesto.

Do seminára sa zároveň hlásia prevažne muži, ktorí majú aspoň dvoch alebo troch súrodencov. Priemerný počet súrodencov je tri (2,79), kandidáti Košickej arcidiecézy sú mierne nad týmto priemerom (3,09), kandidáti z Rožňavskej pod týmto priemerom (2,66).

Do seminára hneď po skončení strednej školy nastúpilo 41 percent kandidátov a neskoršie 59 percent, pričom takmer jedna tretina z nich absolvovala aj aspoň prvý stupeň vysokoškolského štúdia.

Vplyv na rozhodnutie sa pre kňazstvo má aj miništrovanie, až 84 percent bohoslovcov miništrovalo.

Typický profil muža, ktorý sa hlási do košického seminára, je teda takýto: vek 22 rokov, pochádza z dediny, z úplnej rodiny a má troch súrodencov, je miništrant a chodil aj na cirkevnú školu.

Profil záujemcov z Rožňavy sa trocha líši: muž vo veku 31 rokov pochádzajúci z dediny, z úplnej rodiny s troma súrodencami, miništruje a má veľmi dobrý vzťah s kňazom.

Na texte sa podieľali aj redaktori Pavol Rábara a Juraj Brezáni.