Novokňaz Rastislav Krempaský, ktorého vysvätil Lev XIV. Pochádza z nepraktizujúcej rodiny. To, že ho vysvätí pápež, sa dozvedel zo sociálnej siete

To, že ho za kňaza vysvätí pápež, sa dozvedel z príspevkov na Facebooku, prezradil 26-ročný Rastislav Krempaský zo Spišskej diecézy. Bol jediným Slovákom spomedzi 31 ďalších kňazov z celého sveta, ktorých v piatok vo vatikánskej bazilike vysvätil pápež Lev XIV.

Ponuka na vysviacku v Ríme prišla od jeho biskupa Františka Trstenského, povedal novokňaz Krempaský v rozhovore pre slovenskú redakciu Vatican News. 

„Mali sme rekolekcie a boli dve minúty do svätej omše, keď sa otec biskup František otočil k nám diakonom a povedal: ,Mimochodom, páni diakoni, ak by ste chceli, tak je možnosť byť vysvätený v Ríme. Dialo by sa to vtedy a vtedy, tak a tak. Ak by ste mali záujem, dajte mi vedieť.‘“

Krempaský spomína, že im to so spolubratmi vŕtalo v hlave, keďže už pokročili s prípravami a uvedomovali si, čo by museli meniť. „A tak som sa rozhodol, že vlastne idem do toho, skúsim to,“ priblížil.

Na samotný moment vysviacky spomína ako na zaujímavú skúsenosť vidieť pred sebou pápeža, dotýkať sa ho a tak si uvedomovať, že „stále je človek, rovnaký človek ako každý jeden z nás“.

Kňazská vysviacka sa konala v Deň posväcovania kňazov v Bazilike sv. Petra, ktorá bola zaplnená tisíckami duchovných z celého sveta. 

„Keď sme v procesii na záver odchádzali cez celú baziliku, všetci kňazi stáli po boku a gratulovali nám, tešili sa z nás, tlieskali nám. A vtedy som pocítil prijatie do kňazskej rodiny, do kňazského bratstva,“ opísal Krempaský moment, ktorý bude ešte dlho prežívať a uvažovať nad ním.

Pápež pri vysvätení Krempaského zo SpišaPán nehľadá dokonalých kňazov, ale pokorné srdcia. Nedajte sa očariť pochybnými modelmi úspechu

Kolektív autorov

V rozhovore priblížil aj prostredie, v ktorom vyrastal, a svoj príbeh viery.

V jeho rodine sa viera „až tak veľmi nepraktizovala“. Všetci boli pokrstení, mali prvé sväté prijímanie, ale do kostola nechodili. 

Ako piatak či šiestak si Rastislav povedal, že chce byť dobrým človekom, čo pretavil do konkrétneho záväzku nehrešiť, nenadávať. V deviatom ročníku dostali novú katechétku, pri ktorej si uvedomil, že nechodiť v nedeľu do kostola je hriech.

Rozhodol sa teda chodiť na sväté omše. Lenže v Spišskej Belej, odkiaľ pochádza, sa mu stávalo, že sa celý kostol postavil na prijímanie a on zostal sedieť. „Bol to veľmi trápny pocit. A vedel som, že musím ísť na spoveď, keď chcem ísť na prijímanie a nezažívať také trápne pocity,“ rozprával o začiatkoch praktizovania viery. 

Rovnako v deviatom ročníku sa mu pri jednej svätej spovedi stalo, že po tom, čo vyznal hriechy, sa kňaz odmlčal a povedal mu: „Z teba by bol dobrý kňaz.“ Vtedy podľa vlastných slov sníval o medicíne, o rodine. „Ale spätne vidím, že odvtedy som začal brať túto možnosť ako reálnu, že aj takéto smerovanie je prítomné a je už uskutočniteľné,“ vravel.

V stredoškolskom veku uvažoval nad kňazstvom, no priznal, že mal aj chvíle, keď si hovoril: „Bože, neopováž sa ma zavolať za svojho kňaza.“

Po strednej škole išiel na rok do Anglicka do jednej misionárskej komunity. V tomto období prišlo jeho rozhodnutie pre kňazstvo. Tesne po tom, ako vyslovil Bohu „áno“, už prišla prvá skúška. „Nepoviem, čo sa stalo, ale bol som dosť najedovaný a v hlave mi len tak prešla veta: ,A naozaj mi chceš slúžiť?‘ Tak som potom sklopil hlavu a povedal som si: ,Áno, Pane Ježišu, áno, chcem ti slúžiť. Dobre, prijímam túto výzvu, prijímam túto skúšku.‘ A tých skúšok bolo ešte veľmi veľa, náročných, ale s Božou pomocou sme to všetko zvládli. Boh je naozaj dobrý a verný,“ uzavrel novokňaz Rastislav Krempaský.

V Ríme ho pri vysviacke sprevádzala mama Gabriela, ktorá pre Vatikánsky rozhlas povedala, že synovo rozhodnutie stať sa kňazom prijímala „veľmi ťažko“. Vysviacku opísala ako zázrak a dodala, že svojho syna podporuje, aj keď sama vieru nepraktizuje.