Spor v Arménsku Polícia chce zatknúť ďalšieho arcibiskupa, zatiaľ jej v tom zabránil dav ľudí

Po zatknutí suspendovaného arcibiskupa Arménskej apoštolskej cirkvi Bagrata Galstanjana sudca v Jerevane 26. júna nariadil dvojmesačnú vyšetrovaciu väzbu.

Orgány činné v trestnom konaní zatkli politicky vplyvného Galstanjana spolu s ďalšími trinástimi osobami v predošlý deň.

Galstanjan je obvinený z plánovania sprisahania s cieľom zvrhnúť arménsku vládu, z podnecovania na masové nepokoje a z prípravy teroristických útokov.

Prostredníctvom svojho advokáta Galstanjan tieto obvinenia odmietol a oznámil, že sa odvolá.

Arménska polícia chce zatknúť aj ďalšieho arcibiskupa.

Dvadsiateho siedmeho júna ráno vyrazila špeciálna policajná jednotka do Ečmiadzinu, aby zatkla v cirkevných službách aktívneho arcibiskupa Mikaela Adžapahjana, ktorý sa práve nachádzal v sídle arménskeho katholika, najvyššieho predstaviteľa Arménskej apoštolskej cirkvi.

Policajnej jednotke sa však postavil do cesty dav ľudí, ktorý predbežne zabránil zatknutiu ďalšieho arcibiskupa.

Adžapahjanovi majú byť vznesené rovnaké obvinenia ako suspendovanému arcibiskupovi Galstanjanovi.

Z arcibiskupa na politika

Päťdesiatštyriročný Bagrat Galstanjan je vedúcou hlavou protestného hnutia proti arménskemu premiérovi Nikolovi Pašinjanovi, ktoré vystupuje pod názvom Svätá vojna.

Pred rokom sa Galstanjan dal dočasne suspendovať z funkcie arcibiskupa, aby sa v rámci vnútropolitických turbulencií v Arménskej republike postavil ako Pašinjanov konkurent.

V roku 2023 Azerbajdžan obsadil arménsku enklávu Náhorný Karabach. Viac ako stotisíc Arménov muselo zo dňa na deň opustiť svoj domov.

V záujme dosiahnutia mierovej dohody sa Pašinjanova vláda v roku 2024 rozhodla vrátiť Azerbajdžanu niekoľko dedín v pohraničnej oblasti Tavuš.

Následne Galstanjan a jeho stúpenci s požehnaním ečmiadzinského cirkevného vedenia zorganizovali niekoľkodňové pouličné protesty proti politike svojho premiéra, pričom požadovali Pašinjanovo odvolanie.

Arcibiskup Mikael Adžapahjan (v strede) a katholikus Karekin II. (naľavo) kráčajú obklopení ďalšími kňazmi, keď príslušníci arménskej Národnej bezpečnostnej služby prichádzajú zatknúť Adžapahjana v sídle Arménskej apoštolskej cirkvi pri Jerevane 27. júna 2025. Foto: TASR/Grigor Yepremyan, PAN Photo via AP

Je to proticirkevná kampaň, tvrdí vedenie Arménskej apoštolskej cirkvi

Vedenie Arménskej apoštolskej cirkvi pod vedením katholika Karekina II. vo svojom vyhlásení 25. júna vyjadrilo hlboké znepokojenie nad súčasnými opatreniami orgánov činných v trestnom konaní proti Galstanjanovi a jeho spolupracovníkom, ako aj nad závažnými obvineniami, ktoré proti nim vzniesli.

Premiér Pašinjan a ďalší predstavitelia vládnej strany sa verejne pokúsili dať pokyny orgánom činným v trestnom konaní, konštatuje sa vo vyhlásení cirkevného vedenia. A to nevytvára dôveru, že sa kráča cestou práva.

„Zavrhnutiahodný je aj zámer umelo spájať uvedený proces s cirkvou, čo úplne zapadá do kontextu proticirkevnej kampane, ktorú iniciovali štátne orgány,“ píše vedenie Arménskej apoštolskej cirkvi, ktoré už 23. júna vyzvalo na „zastavenie útokov na Arménsku apoštolskú cirkev, na katholika všetkých Arménov a celý klérus“.

Podľa cirkevného vedenia súčasné konanie štátnych orgánov nielenže zraňuje duchovné a náboženské cítenie veriacich Arménov, ale aj ohrozuje sociálnu súdržnosť a môže mať vážne následky pre bezpečnosť Arménov.

Na želanie Azerbajdžanu?

Pašinjan je obviňovaný, že kampaň proti Arménskej apoštolskej cirkvi rozpútal na želanie Azerbajdžanu.

Kritici argumentujú, že premiér sa tým zaradil do radu opakovanej kritiky azerbajdžanských orgánov voči Arménskej apoštolskej cirkvi, ktorá Pašinjanovi verejne vyčíta stratu Náhorného Karabachu a odsudzuje jeho jednostranné ústupky voči Baku.

Karekin II. opakovane verejne varoval pred bezpečnostnou hrozbou, ktorú pre Arménsko predstavuje Azerbajdžan. Vyhnanie približne stotisíc Arménov z Náhorného Karabachu na jeseň 2023 označuje za „etnickú čistku“.

Deviateho júna arménsky premiér zaútočil na Karekina II. obvinením, že porušil celibát a má dcéru, a žiadal jeho odstúpenie. Arménske bulvárne médium Hraparak vzápätí obvinilo Pašinjana z mimomanželskej aféry.

Pašinjan chce zriadiť radu pre voľbu nového katholika. Je členov chce vybrať on sám. Na sociálnych sieťach premiér vyzval záujemcov, aby e-mailom priamo jemu posielali svoje prihlášky. Následne sám vyberie prvých desiatich členov rady.

Pašinjanove vyjadrenia len ďalej rozvíjajú jeho spor s cirkvou, ktorý eskaluje od konca mája. Už vtedy Pašinjan požadoval, aby štát mal rozhodujúci hlas pri voľbe katholika. Hovorca parlamentu a ministerka spravodlivosti následne nevylúčili, že sa podnikne prijatie príslušných zákonných zmien.

V narážke na ním vedenú Zamatovú revolúciu, ktorá privodila zmenu moci v Arménsku, Pašinjan na sociálnych sieťach napísal, že jeho hnutie vrátilo štát ľudu. Teraz musí vrátiť ľudu aj cirkev.

Pašinjan a ďalší členovia jeho strany obvinili prvého arménskeho prezidenta Levona Ter-Petrosjana z volebného podvodu. Ten predtým navštívil sídlo Arménskej apoštolskej cirkvi a stretol sa s katholikom. Ter-Petrosjan ubezpečil Karekina o svojej plnej podpore a odsúdil „neústavné zasahovanie“ arménskych štátnych orgánov do záležitostí cirkvi.