Zo sveta pravoslávia Arménskeho arcibiskupa odsúdili nad dva roky väzenia

Súd v Arménsku 3. októbra odsúdil na dva roky väzenia Mikaela Adžapahjana, arcibiskupa Arménskej apoštolskej cirkvi. Obžaloba viní arcibiskupa mesta Širak z verejného vyzývania na uchopenie moci a násilné zvrhnutie arménskej vlády. Už 24. septembra súd uznal Adžapahjana za vinného. Samotný arcibiskup i cirkevné vedenie odmietajú obvinenie a rozsudok označujú za politicky motivovaný.

Arménska apoštolská cirkev označila rozsudok, ktorého trestnú sadzbu ešte možno napadnúť, za formu politickej represie. Súd „porušil základné princípy spravodlivosti“. Od začiatku bolo zrejmé, „že trestné stíhanie hlavy eparchie Širak je politicky motivované“. Rozsudok je „nespravodlivý“ a je znakom „kampane proti cirkvi“ zo strany orgánov, ktoré nerešpektujú princípy slobody prejavu a náboženstva, ako aj zákaz diskriminácie, a priamo spochybňujú demokratický poriadok.

Cirkevné vedenie ďalej vyhlásilo: „V najostrejšej forme odsudzujeme túto poburujúcu nespravodlivosť a potvrdzujeme, že ečmiadzinská Svätá stolica bude naďalej pracovať na obnove práv arcibiskupa Mikaela Adžapahjana aj prostredníctvom medzinárodných právnych krokov.“

Podľa správy platformy arka.am aj obhajca odsúdeného arcibiskupa Ara Zohrabjan označil rozsudok za „zjavné politické nariadenie“. Obhajca kritizoval, že sudca pri vynesení rozsudku použil článok 442 trestného zákonníka (nezákonná podnikateľská činnosť verejného činiteľa), hoci obžaloba bola pôvodne založená na článku 424 (verejné vyzývanie na uchopenie moci).

Zohrabjan zdôraznil, že jeho klient nespáchal žiadne činy, ktoré by spadali pod niektorý z uvedených článkov. Obhajca povedal, že so svojím klientom podajú odvolanie a prípad sa predloží aj Európskemu súdu pre ľudské práva.

Konfrontačný kurzPrečo sa cirkevné vedenie a vláda v Arménsku sporia

Dr. Harutjun G. Harutjunjan

Tento prípad je súčasťou väčšieho sporu medzi Arménskou apoštolskou cirkvou a vládou premiéra Nikolasa Pašinjana. V priebehu konfliktu bolo zatknutých už niekoľko prominentných duchovných pre podozrenie z podnecovania k násilnému prevratu. Okrem Adžapahjana, ktorý je vo väzbe od júna, je vo vyšetrovacej väzbe aj arcibiskup Bagrat Galstanjan, ktorý v minulom roku viedol pouličné protesty kritizujúce vládu a čelí trestnému stíhaniu.

Konflikt má hlboké korene v politickej reorientácii Arménska po vojne o Náhorný Karabach (Arcach). Cirkevné vedenie už roky kritizuje, že vláda sa voči Azerbajdžanu ukazuje ako ochotná ku kompromisom, bez toho, aby sa rozhodne zasadzovala za práva a návrat vysídlených karabašských Arménov. Aj úsilie o prepustenie arménskych vojnových zajatcov, ktoré cirkev považuje za nedostatočné, ako aj nedostatočná ochrana kresťanského kultúrneho dedičstva v regióne viedli k rastúcemu odcudzeniu medzi štátom a cirkvou.

Katholikos Karekin II., hlava Arménskej apoštolskej cirkvi, jasne vyjadril postoj cirkvi: vo vyhlásení ku Dňu nezávislosti republiky Arcach 2. septembra označil vojenskú ofenzívu Azerbajdžanu za „genocídu“, ktorá viedla k úplnému vyľudneniu územia obývaného prevažne Arménmi. Katholikos pripomenul obete medzi arménskym obyvateľstvom, zničené chrámy a rukojemníkov zajatých Azerbajdžanom.

Najvyšší cirkevný predstaviteľ vyzval arménsky národ na jednotu, uchovanie národnej identity a posilnenie štátnosti – spojené s nádejou na spravodlivosť, mier a medzinárodnú podporu pri prekonávaní následkov vojny.

Ruský metropolita Tichon chváli Charlieho Kirka

Po smrteľnom atentáte na amerického konzervatívneho náboženského podcastera a influencera mládeže Charlieho Kirka sa z ruskej politiky a Ruskej pravoslávnej cirkvi ozývajú chvály na jeho adresu.

Kirill Dmitriev, generálny riaditeľ Ruského fondu priamych investícií a osobitný vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina pre hospodársku spoluprácu, informoval na platforme X, že viedol „veľmi pozitívne rozhovory“ s Ruskou pravoslávnou cirkvou o „uznaní duchovného príspevku Charlieho Kirka pre kresťanstvo“.

Krátko po tom metropolita Simferopolu a Krymu Tichon (Ševkunov), ktorý je považovaný za blízkeho dôverníka Putina, publikoval na webovej stránke pravoslavie.ru nekrológ Charlieho Kirka. Tento text bol okamžite preložený do angličtiny a publikovaný na webovej stránke orthochristian.com.

Metropolita Tichon poukázal na to, že Charlie Kirk bol až do atentátu prakticky neznámy v Rusku. Teraz na neho niektorí reagovali nenávisťou, iní však v ňom spoznali „nečakanú spriaznenú dušu“. Jeho „mučenícka smrť“ inšpiruje rovnako zmýšľajúcich ľudí a je „vrcholom jeho služby“.

Tichon pochválil Kirka za jeho nekompromisnosť a úprimnosť, za to, že sa odvážil nazývať veci pravými menami, čo je v rozpore so všetkými modernými trendmi. Za obzvlášť obdivuhodnú Tichon označil Kirkovu ochotu hovoriť o nebeskom kráľovstve, o tradičných hodnotách a konzervatívnych princípoch na najmenej „vhodných miestach“, kde väčšina prítomných o tom nechcela počuť.

Podľa Tichona si Kirk vybral pole pôsobnosti, ktoré bolo dôležité, ale nie bezpečné, bolo porovnateľné s „kázaním kmeňu kanibalov“. Týmto poľom sú „univerzitné kampusy a kultúra mládeže generácií Z a Y“. Kirk „miloval tieto mladé a často agresívne bytosti“ skutočne „kresťanským spôsobom“ a ani tam sa nebál plávať proti prúdu a hovoriť pravdu.

Pre metropolitu Tichona je Charlie Kirk „vzorom“. Hoci patril k západnej kultúre, na ktorú sa ruskí misionári dlho mylne orientovali, zvolil si iný prístup, s ktorým bol veľmi úspešný. Tým dal podnet k uvažovaniu o efektívnej misijnej práci. Kirkov život, smrť a práca vzbudzujú podľa Tichona „najhlbšiu úctu“ bez ohľadu na konfesionálne rozdiely.

Pravoslávny teológ a filozof Cyril Hovorun poznamenal, že zavraždenie Kirka sa stalo „miestom stretnutia politických protestantov, politických katolíkov a politických pravoslávnych“. Toto „politické pravoslávie“ je novou formou ekumenizmu, v ktorej nie je v popredí teológia.

Nadšenie pre Charlieho Kirka je také veľké, že duchovný Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí Thaddaeus Hardenbrook z Kalifornie už v sociálnych médiách zdieľal návrh ikony zavraždeného.

Archimandrita Cyril Hovorun bol klasifikovaný ako zahraničný agent

Ruské ministerstvo spravodlivosti začiatkom septembra vyhlásilo archimandritu Cyrila Hovoruna za „zahraničného agenta“.

Ukrajinský teológ, filozof a bývalý duchovný Ruskej pravoslávnej cirkvi je medzinárodne známy ako vedec a publicista. V súčasnosti je riaditeľom Huffington Ecumenical Institute na Loyola Marymount University v Los Angeles.

Už v roku 2023 ruský patriarcha Kirill odňal Cyrilovi Hovorunovi kňazskú dôstojnosť, krátko po tom, čo ho suspendoval zo služby. Hovorun to pripisoval svojmu postoju k ruskej útočnej vojne proti Ukrajine a svojej kritike postoja Ruskej pravoslávnej cirkvi k vojne.

Hovorun kedysi patril k užšiemu kruhu spolupracovníkov patriarchu Kirilla a snažil sa reformovať duchovné vzdelávanie v Rusku. Je horlivým zástancom ukrajinskej autokefality.

Skutočnosť, že Hovorun bol ako ukrajinský občan zapísaný do ruského registra zahraničných agentov, vyvolala nemalé prekvapenie. V skutočnosti je na zozname celý rad cudzincov, vysvetlil Hovorun v komentári, pričom hlavným kritériom zápisu je vplyv na ruské publikum, pričom zápis je nezávislý od štátneho občianstva.

Pre Hovoruna je to uznanie, že má tento vplyv a že sa už niekoľko rokov úspešne snaží systematicky vytvárať „ukrajinské alebo proukrajinské naratívy pre Rusov“. Na tento účel slúži okrem iného jeho ruskojazyčný telegramový kanál, na ktorom ho sledujú hlavne Rusi vrátane predstaviteľov Moskovského patriarchátu a úradníkov ruskej vlády.

Hovorunove „dlhoročné pokusy vytvárať paralelné naratívy o Ukrajine a vojne na Ukrajine, ktoré sú alternatívne ku Kremľu“, sú „zrejme“ dôvodom jeho zápisu do registra. Prečo sa to stalo práve teraz, to Hovorun nevie. Toto rozhodnutie pre neho nemá žiaden význam, vysvetlil ďalej. Ľuďom v Rusku, ktorí zdieľajú jeho materiály, však teraz hrozia následky.

V zozname „zahraničných agentov“ sa nachádza už niekoľko duchovných, ako napríklad protojerej Andrej Kordočkin, protodiakon Andrej Kurajev, bývalý hlavný rabín Moskvy Pinchas Goldschmidt a bývalý najvyšší láma Kalmykie Telo Tulku Rinpoče.