V posledných rokoch sa objavilo mnoho správ o tom, ako katolícke historické dedičstvo vo Francúzsku chátra.
Podľa štúdie Katolíckej biskupskej konferencie Francúzska z roku 2024 je približne 4-tisíc kostolov z celkového počtu 43-tisíc v stave ohrozenia. To znamená, že čelia značnému poškodeniu: prasknutým stenám, zatekaniu striech či padajúcim stropom.
Okrem toho musí byť podľa tejto štúdie až 1679 kostolov počas celého roka zatvorených. Navyše podľa správy francúzskeho Senátu z roku 2022 hrozí podobné zatvorenie 2500 až 5000 kostolom do roku 2030. V tomto prípade však nejde iba o poškodenie, ale aj o problém nedostatku kňazov či nedostatku veriacich, a to predovšetkým na vyprázdňujúcom sa vidieku.
Kým posledné dva dôvody sú otázkou napredovania cirkvi a viery, poškodenie pamiatok je výsledkom nekonania štátu.
Od roku 1905 sú totiž kostoly majetkom obcí a tie by sa mali spolu s cirkvou starať o ich zachovanie, v praxi si však ťažko môžu dovoliť aj bežné opravy komunálneho majetku, nieto ešte kostolov. Problémom teda je, že na komplexnú opravu chýbajú peniaze a štát sa o túto otázku dlhodobo dostatočne nezaujíma.

Otázka chátrania týchto často niekoľkostoročných pamiatok sa však v poslednom roku dostala aspoň načas do popredia politickej debaty. Mnohé chátrajúce kostoly sa totiž nachádzajú aj vo vyhľadávaných destináciách a ich stav ohrozoval miestny turizmus.
V novembri 2024 vyzvala dvadsiatka významných politikov, historikov, novinárov a iných osobností na vytvorenie národného plánu na záchranu katolíckeho dedičstva. Začínajúc slovami Napoleona: „Vo Francúzsku ľudia odchádzajú, tróny sa rúcajú, (no) kostoly zostávajú“, upriamili pozornosť na chátrajúce sakrálne stavby, ktoré v sebe nesú odkaz viac ako tisícročnej francúzskej histórie.
Následne prišla s prvým ako-tak realistickým riešením súčasná ministerka kultúry Rachida Dati, ktorá navrhla spoplatnenie návštevy obnovenej parížskej katedrály Notre-Dame. Návštevníci by museli pri vstupe zaplatiť poplatok päť eur, ktorý by ročne priniesol podľa odhadov 75 miliónov eur. Tie by následne boli použité na opravy kostolov po celom Francúzsku.
Tento návrh však okamžite odmietla Parížska diecéza aj Biskupská konferencia Francúzska, pretože kostoly a katedrály majú byť tradične otvorené pre všetkých návštevníkov bez platenia. Sú totiž predovšetkým duchovným miestom a nie turistickou atrakciou.
Žiadny ďalší politik však už s iným plánom následne neprišiel a záchrana tisícov historických kostolov zo strany štátu je tak v nedohľadne. Úlohu svetských autorít preto nahrádzajú viaceré neziskové organizácie a projekty, ktoré malými krokmi obnovujú toto nenahraditeľné historické dedičstvo, a to nielen vo forme kostolov, ale aj krížov, sôch či opátstiev.
Asi najznámejšia a najväčšia organizácia, ktorá sa venuje obnove katolíckych miest, je S.O.S Calvaires. Vznikla v roku 1987 v regióne okolo malého mesta Lion-d’Angers. Cieľom tejto organizácie, ktorú v tom čase tvorili miestni dôchodcovia, bolo obnoviť miestne kaplnky, kostoly a kríže, ktoré upadali a nemal sa o ne kto starať.
Ich aktivita sa však rýchlo rozšírila po celom Francúzsku a pridali sa k nej postupne tisíce dobrovoľníkov. Časom nabrala prvých stálych zamestnancov, predovšetkým kamenárov a stolárov, ktorí vedú dobrovoľníkov v reštaurovaní krížov a kalvárií a zabezpečujú, že všetky opravy sú uskutočnené čo najviac profesionálne.
Od roku 2019 má S.O.S Calvaires za cieľ obnoviť aspoň jednu kalváriu mesačne. Miestni dobrovoľníci však opravujú desiatky ďalších drobných pamiatok, ako sú zabudnuté kríže popri cestách či drobné miesta úcty k Panne Márii. V priemere tak obnovia jeden monument denne.
Cieľom pritom nie je iba fyzicky obnoviť kríž či súsošie, ale aj vieru. Reštaurácia pamiatky je tak vo väčšine prípadov spojená aj s omšou či procesiou, pričom dobrovoľníci sa snažia pozvať čo najviac miestnych obyvateľov.
V súčasnosti táto organizácia združuje približne 4-tisíc dobrovoľníkov, ich priemerný vek je nižší ako 30 rokov a začína sa podieľať na čoraz väčších projektoch. V roku 2022 napríklad dokázala zmobilizovať približne 800 dobrovoľníkov, ktorí sa postarali o osadenie jedného z najväčších krížov vo Francúzsku v meste Persac.
Keď v roku 2024 prišiel na návštevu Korziky pápež František, bola to práve S.O.S Calvaires, ktorá dostala za úlohu vyrobiť sedes, oltár, svietniky, sedenie pre kardinálov a šesť metrov vysoký kríž, ktorý dominoval svätej omši. Išlo o veľké uznanie ich doterajšej práce.
V posledných rokoch sa o jej aktivity čoraz viac zaujíma aj zahraničie. S.O.S Calvaires už stihla obnoviť kríž v Arménsku a čoskoro môže svoje aktivity rozšíriť aj do Belgicka, Španielska či Írska.
Podľa jej vzoru vznikajú aj ďalšie organizácie. Jedna z nich, Rénouve Une Statue, sa zameriava špeciálne na obnovu súsoší s Pannou Máriou, ktoré sa zabudnuté rozpadávajú pri poľných cestách. Tento typ aktivity priťahuje ďalšie stovky dobrovoľníkov.
Otec Matthieu Raffray je jedným z najznámejších kňazov vo Francúzsku. Ide o tradicionalistického kňaza, ktorý je súčasťou rýchlo rastúcej komunity Dobrého pastiera a je tiež profesorom filozofie na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského (Angelicum).
Okrem toho je úspešným influencerom a jeho profil na Instagrame sleduje 170-tisíc ľudí. Každoročne v lete organizuje obnovu niektorej zo sakrálnych pamiatok vo Francúzsku a na túto činnosť pozýva mladých ľudí cez svoj Instagram. Zakaždým pritiahne nielen veriacich, ale aj ľudí, ktorí nemajú s cirkvou žiadny vzťah.
Počas posledných štyroch rokov sa spolu s dobrovoľníkmi podieľal na oprave kostolov a opátstiev v okolí Chartres alebo na ikonickom mieste Mont-Saint-Michel. Tento rok sa zamerali na obnovu chátrajúceho Kláštora sv. Pavla v meste Thiviers, ktorý bude slúžiť ako miesto na duchovné obnovy a odpočinok.
Mathieu Raffray cielene spája fyzickú prácu s duchovným programom. Mladým ponúka možnosť prispieť k „obnove“ katolíckeho Francúzska v jeho fyzickej forme, avšak hlavným cieľom je dať im odpovede na ich otázky.
O úspechu týchto projektov svedčí fakt, že napriek ťažkej práci počet záujemcov o túto aktivitu z roka na rok rastie.

Väčšie opravy kostolov sa, pochopiteľne, nezaobídu bez výraznej finančnej podpory. Aj z tohto dôvodu v rámci národnej organizácie Fondation du Patrimoine zameranej na kultúrne a historické dedičstvo vznikol program, ktorý financuje obnovu sakrálnych pamiatok.
Nejde o príspevky štátu, ale o dary od súkromných osôb alebo firiem. Týmto spôsobom sa podarilo na opravy vyzbierať desiatky miliónov eur.
Oprava jedného starobylého kríža stojí v priemere okolo 1500 eur, oprava kostolov zvyčajne milióny eur. Iba krížov je však vo Francúzsku približne 100-tisíc, nerátajúc sochy a mnohé iné drobné stavby. Aj z tohto dôvodu bude kľúčové, ako sa k chátraniu týchto pamiatok nakoniec postaví štát a aký tlak na politikov a aktivitu vyvinú občania.
Koniec koncov, podľa prieskumu agentúry IFOP 50 percent Francúzov uvádza, že sú spätí s kostolom vo svojej dedine alebo štvrti. A spomedzi nich je 79 percent pripravených pričiniť sa o jeho zachovanie.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.