Cirkevná situácia na Ukrajine Moskovský patriarchát ako štátny orgán

Ostrú kritiku na adresu Ruskej pravoslávnej cirkvi zverejnila Všeukrajinská rada cirkví a náboženských spoločenstiev pozostávajúca zo šestnástich konfesií. 

Je známe, „že Ruská federácia nasadzuje náboženstvo, najmä Ruskú pravoslávnu cirkev, vo viacerých krajinách ako zbraň na presadzovanie svojich neoimperiálnych cieľov“, čítame v spoločnom vyhlásení uznaných cirkví a náboženstiev Ukrajiny. A ďalej: „Vedenie Ruskej pravoslávnej cirkvi skutočne predstavuje ruský štátny orgán, ktorý je plne integrovaný do agresívnej politiky Kremľa.“

To je podľa rady dôvod, prečo sa ruský prezident Vladimir Putin na medzinárodnej scéne zasadzuje za túto cirkev. Podľa správ Putin v rozhovore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom 15. augusta na Aljaške požadoval tak garancie uznania ruského jazyka na Ukrajine, ako aj „bezpečnosť“ pre Ruskú pravoslávnu cirkev na Ukrajine. Svojimi požiadavkami Putin narážal na zákon o ochrane ústavného poriadku v oblasti činnosti náboženských organizácií, ktorý bol prijatý 20. augusta minulého roka v ukrajinskom parlamente Verchovna rada pomerom hlasov 265 k 29.

Tento zákon zakazuje na území Ukrajiny činnosť „zahraničných náboženských organizácií, ktoré sa nachádzajú v štáte, ktorý spáchal alebo pácha ozbrojenú agresiu proti Ukrajine a/alebo prechodne obsadil časť územia Ukrajiny, a ktoré priamo alebo nepriamo podporujú ozbrojenú agresiu proti Ukrajine“.

Ukrajinská pravoslávna cirkev doteraz nezakázaná

Tým sa myslí Ruská pravoslávna cirkev a v závislosti od svojho prepojenia s Moskovským patriarchátom aj Ukrajinská pravoslávna cirkev, ktorá na začiatku vojny ešte používala vo svojom oficiálnom názve dodatok „Moskovského patriarchátu“, ale od mája 2022 sa toho zriekla. 

Táto cirkev pod vedením metropolitu Onufrija Berezovského sa považuje za „autonómnu“, ale nie za „autokefálnu“. Nárokuje si úplnú administratívnu nezávislosť, ale Ruskú pravoslávnu cirkev považuje za svoju materskú cirkev. 

V rámci Ukrajiny je spornou otázkou len to, do akej miery je Ukrajinská pravoslávna cirkev dnes (ne)závislá od Moskvy. Oficiálne hodnotenie pre štát vykonáva Úrad pre etnopolitiku a slobodu svedomia (DESS), ktorý dospel k záveru, že Ukrajinská pravoslávna cirkev napriek svojmu vyhláseniu autonómie je naďalej súčasťou Moskovského patriarchátu, v ktorého stanovách sa aj spomína.

Napriek tomuto hodnoteniu a vyššie citovanému zákonu Kyjev doteraz nezakázal Ukrajinskú pravoslávnu cirkev. Nebolo by to ani jednoduché, pretože každá z jej približne 8 000 farností, každý monastier a každá vzdelávacia inštitúcia je samostatným právnym subjektom, takže by boli potrebné tisíce konaní. Doposiaľ bolo začatých len niekoľko stoviek trestných konaní a bolo vynesených niekoľko desiatok rozsudkov proti pravoslávnym duchovným, ktorí sú obvinení z trestných činov: popieranie ruskej agresie, proruská vojnová propaganda, ospravedlňovanie vojenskej agresie Ruska a oslavovanie jej účastníkov, ako aj šírenie etnickej a náboženskej nenávisti.

Moskovský patriarchát viackrát obvinil Ukrajinu z porušovania náboženskej slobody v súvislosti s opatreniami proti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, a to nielen od začiatku vojny. Ruská pravoslávna cirkev videla už v Kyjevom podporovanom založení autokefálnej, teda skutočne samostatnej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny ekumenickým patriarchom Bartolomejom porušenie svojich kánonických práv. 

Keďže však Moskovský patriarchát popiera existenciu ukrajinskej identity a mnohými spôsobmi podporuje Putinovu vojnu, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa usiluje o „duchovnú nezávislosť“ svojej krajiny. Podľa jeho názoru uvedený zákon bráni tomu, aby cirkevná aj politická Moskva manipulovala a ovládala pravoslávie na Ukrajine.

Rusko porušuje slobodu náboženského vyznania

Na rozdiel od Ruska na Ukrajine vládne pestrý konfesionálny pluralizmus, pričom štát od získania nezávislosti v roku 1991 podporoval v závislosti od vlády to či ono pravoslávie. Vo vyhlásení všeukrajinskej rady sa v súvislosti s tým uvádza: „Od začiatku svojej nezávislosti je Ukrajina vo svete známa svojimi vysokými štandardmi náboženskej slobody, ktoré sa dodržiavajú a rešpektujú aj počas vojnového stavu.“ 

Dôvodom prijatia zákona o ochrane ústavného poriadku v oblasti činnosti náboženských organizácií v auguste 2024 je skutočnosť, že ruské pravoslávie „sa priamo podieľa na vojne proti Ukrajine, otvorene sa hlási k zničeniu ukrajinskej suverenity, kultúry a národnej identity, schvaľuje nasadenie zbraní hromadného ničenia a otvorene podporuje zabíjanie ukrajinských civilistov a nelegálnu okupáciu ukrajinských území“.

Ukrajinské cirkvi a náboženstvá pripomínajú, že ruský patriarcha Kirill hovoril o „svätej vojne“ a ruským vojakom, ktorí zahynú vo vojne, sľúbil „úplné odpustenie ich hriechov“. Tým patriarcha schvaľuje zabíjanie Ukrajincov vrátane kresťanov rôznych vierovyznaní. 

Vyhlásenie všeukrajinskej rady, do ktorej patria aj miestne katolícke cirkvi latinského i byzantského obradu, právom poukazuje na to, že na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny sú aktivity kresťanských konfesií obmedzené alebo zakázané: „Ruský štát systematicky porušuje a ignoruje všetky základné princípy náboženskej slobody, a to ako na svojom vlastnom území, tak aj na okupovaných ukrajinských územiach.“

Pôvodne publikované v Die Tagespost. Preložil o. Ján Krupa.