Kardinál, ktorého prenasledoval albánsky komunistický režim

Po skončení modlitby Anjel Pána a omše na mariánske jubileum urobil pápež František prekvapivé vyhlásenie: nové konzistórium bude 19. novembra, v predvečer slávnosti Krista Kráľa a na záver jubilejného roka milosrdenstva. Zároveň menoval sedemnásť nových kardinálov. Jeho výber prezrádza dôraz na milosrdenstvo a „periférie“.

Rovnako možno jasne vidieť i jeho snahu klásť dôraz na univerzálne, nielen čisto západné dimenzie Cirkvi, pretože väčšina nových kardinálov nepochádza z Európy, ale z Afriky, Ázie, Južnej Ameriky a z Oceánie.

Menovaný bol napríklad Dieudonné Nzapalainga, arcibiskup Bangui zo Strednej Afriky, kde František otvoril svätú bránu katedrály a tým i jubilejný rok milosrdenstva. Potom je tu Mons. Patrick D’Rozario CSC, arcibiskup Dháky v Bangladéši, a Mons. Maurice Piat, arcibiskup Port-Louis na Mauríciu.

P. Ernest Simoni strávil 28 rokov v albánskom gulagu a znášal jedno z najkrutejších náboženských prenasledovaní v 20. storočí. Zdieľať

Zo štyroch kardinálov, ktorí majú vyše osemdesiat rokov – inými slovami tých, ktorých nominácia predstavuje symbolické ocenenie – stojí zvlášť za pozornosť osemdesiatosemročný P. Ernest Simoni, albánsky kňaz, ktorý strávil dvadsaťosem rokov v albánskom gulagu a znášal jedno z najkrutejších náboženských prenasledovaní v dvadsiatom storočí.

Chudobné a zbedačené Albánsko je prevažne moslimské. Katolíci sú tu v menšine a tvoria asi 10 percent populácie. Keď František prejavil uznanie P. Simonimu, ukázal, že dokonca i v Európe sú stále katolícke „periférie“, na ktoré Cirkev nemá v úmysle zabúdať.

Simoni je druhý albánsky kardinál, ktorý podstúpil prenasledovanie. Prvým bol kardinál Mikel Koliqi, ktorý prežil tridsaťjeden rokov vo väzení a na nútených prácach a ktorého na konzistóriu v roku 1994 menoval za kardinála ako deväťdesiatdvaročného Ján Pavol II.

Počas návštevy Albánska v roku 2014 dojala pápeža Františka oddanosť Albáncov a ich svedectvo viery. „Keď si pripomíname desaťročia neľudského utrpenia a krutého prenasledovania katolíkov, pravoslávnych i moslimov, môžeme povedať, že Albánsko je zemou mučeníkov. Mnohí biskupi, kňazi, rehoľníci, rehoľníčky i laici zaplatili za vieru svojím životom,“ povedal František počas svojho príhovoru.

Prenasledovanie v Albánsku bolo výnimočne tvrdé dokonca i na komunistickú východnú Európu. Medzi prítomnými žijúcimi mučeníkmi, ktorí pozdravili pápeža Františka, bol i P. Ernest Simoni. Vydal dojímavé svedectvo o takmer troch desaťročiach, ktoré strávil v albánskych pracovných táboroch. František bol zjavne pohnutý.

Páter Ernest Simoni. Foto: aleteia.org

Pápež František na návšteve Albánska v septembri 2014 počas stretnutia s dvomi politickými väzňami, rehoľnou sestrou Marije Kaleta​ a pátrom Ernestom Simonim. Ich príbehy ho dojali k slzám.

Stojí za to pripomenúť si dejiny, ktoré tvoria pozadie jeho osobného príbehu. Konflikt medzi Katolíckou cirkvou a komunistickým štátom v Albánsku možno rozdeliť na tri etapy:

1) 1944 – 1948, keď vláda terorizovala a prenasledovala veriacich i kňazov;

2) 1949 – 1967, keď sa vláda snažila „znárodniť“ či poalbánčiť náboženstvá v krajine a založiť Národnú albánsku katolícku Cirkev podobnú Vlasteneckej Cirkvi, ktorú vytvoril vtedajší spojenec Albánska, komunistická Čína. Táto etapa vyvrcholila vtedy, keď sa Albánsko vyhlásilo za prvý ateistický štát na svete;

3) od roku 1990 až po súčasnosť, keď po desaťročiach mučeníctva a prenasledovania nastalo v albánskej Cirkvi prebudenie.

P. Simoniho zatkli 24. decembra 1963, hneď potom, čo odslúžil vianočnú vigílnu omšu v dedine Barbullush v kraji Shkodër. Pri jeho kostole sa objavili štyria príslušníci albánskej tajnej polície (Sigurimi) a ukázali mu príkazy na zatknutie a popravu. „Zviazali mi ruky za chrbtom a cestou k autu ma začali biť,“ spomína si.

Zaviezli ho na vyšetrovačku, kde ho držali v úplnej izolácii a tri mesiace za sebou znášal neznesiteľné mučenie. Obvinený bol z toho, že vyučoval svoju „filozofiu“. Učil svoj ľud „zomrieť za Krista“. Počas troch mesiacov väznenia a vypočúvania sa ho prenasledovatelia snažili donútiť poskytnúť dôkazy proti katolíckej hierarchii a proti jeho bratom kňazom, čo odmietol.

Po nečakanej správe z Ríma povedal: „Som nehodný služobník Cirkvi a všetko, čo som urobil, je na slávu Krista, Cirkvi a albánskeho ľudu.“ Zdieľať

Jeho prenasledovanie malo i jeden zaujímavý súvis s Amerikou. P. Simoni bol okrem iného obvinený i z toho, že presne mesiac po smrti prezidenta Kennedyho slúžil za neho zádušnú omšu. V izbe P. Simoniho bol nájdený denník, ktorý obsahoval obrázok prezidenta Kennedyho, a bol predložený súdu ako dôkaz – ťažko povedať čoho.

„Z Božej milosti sa poprava neuskutočnila,“ spomína P. Simoni. Odsúdený bol na dvadsaťosem rokov nútených prác a pracoval najprv v bani a potom v kanalizácii až do pádu komunizmu v roku 1991.

P. Simoni je posledný žijúci kňaz, ktorý podstúpil komunistické prenasledovanie v Albánsku. To, že Františka jeho príbeh dojal a teraz ho menoval za kardinála, hovorí toľko, že podobne ako vyzýval sv. Ján Pavol II. v rámci osláv tretieho tisícročia v roku 2000, i súčasný pápež je presvedčený, že sú tu historické nespravodlivosti, ktoré si treba zapamätať – a napraviť.

Podobne ako mnohí moderní mučeníci a vyznávači i P. Simoni verejne odpustil tým, čo ho falošne obvinili a prenasledovali, a opakovane sa za nich modlil. Po nečakanej správe z Ríma v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas povedal: „Som nehodný služobník Cirkvi a všetko, čo som urobil, je na slávu Krista, Cirkvi a albánskeho ľudu.“

Ines Angeli Murzaku
Autorka je profesorkou cirkevných dejín v Seton Hall University. Jej rozsiahle výskumy o dejinách kresťanstva, katolicizmu, rehoľných rádoch a ekumenizme boli publikované v mnohých akademických článkoch a v piatich knihách. Dr. Murzaku sa často vyjadrovala v celoamerických a medzinárodných médiách, novinách, rozhlasových a televíznych rozhovoroch a blogoch.

Pôvodný text: A Cardinal from the Albanian Communist Persecution.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.