Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
22. október 2016

Kardinál, ktorého prenasledoval albánsky komunistický režim

Keď si pápež František na návšteve Albánska pred dvomi rokmi vypočul príbeh pátra Ernesta Simoniho, dojalo ho to k slzám.
Kardinál, ktorého prenasledoval albánsky komunistický režim

Pápež František s Ernestom Simonim počas stretnutia v Albánsku v septembri 2014. Foto: thecatholicthing.org

Po skončení modlitby Anjel Pána a omše na mariánske jubileum urobil pápež František prekvapivé vyhlásenie: nové konzistórium bude 19. novembra, v predvečer slávnosti Krista Kráľa a na záver jubilejného roka milosrdenstva. Zároveň menoval sedemnásť nových kardinálov. Jeho výber prezrádza dôraz na milosrdenstvo a „periférie“.

Rovnako možno jasne vidieť i jeho snahu klásť dôraz na univerzálne, nielen čisto západné dimenzie Cirkvi, pretože väčšina nových kardinálov nepochádza z Európy, ale z Afriky, Ázie, Južnej Ameriky a z Oceánie.

Menovaný bol napríklad Dieudonné Nzapalainga, arcibiskup Bangui zo Strednej Afriky, kde František otvoril svätú bránu katedrály a tým i jubilejný rok milosrdenstva. Potom je tu Mons. Patrick D’Rozario CSC, arcibiskup Dháky v Bangladéši, a Mons. Maurice Piat, arcibiskup Port-Louis na Mauríciu.

P. Ernest Simoni strávil 28 rokov v albánskom gulagu a znášal jedno z najkrutejších náboženských prenasledovaní v 20. storočí. Zdieľať

Zo štyroch kardinálov, ktorí majú vyše osemdesiat rokov – inými slovami tých, ktorých nominácia predstavuje symbolické ocenenie – stojí zvlášť za pozornosť osemdesiatosemročný P. Ernest Simoni, albánsky kňaz, ktorý strávil dvadsaťosem rokov v albánskom gulagu a znášal jedno z najkrutejších náboženských prenasledovaní v dvadsiatom storočí.

Chudobné a zbedačené Albánsko je prevažne moslimské. Katolíci sú tu v menšine a tvoria asi 10 percent populácie. Keď František prejavil uznanie P. Simonimu, ukázal, že dokonca i v Európe sú stále katolícke „periférie“, na ktoré Cirkev nemá v úmysle zabúdať.

Simoni je druhý albánsky kardinál, ktorý podstúpil prenasledovanie. Prvým bol kardinál Mikel Koliqi, ktorý prežil tridsaťjeden rokov vo väzení a na nútených prácach a ktorého na konzistóriu v roku 1994 menoval za kardinála ako deväťdesiatdvaročného Ján Pavol II.

Počas návštevy Albánska v roku 2014 dojala pápeža Františka oddanosť Albáncov a ich svedectvo viery. „Keď si pripomíname desaťročia neľudského utrpenia a krutého prenasledovania katolíkov, pravoslávnych i moslimov, môžeme povedať, že Albánsko je zemou mučeníkov. Mnohí biskupi, kňazi, rehoľníci, rehoľníčky i laici zaplatili za vieru svojím životom,“ povedal František počas svojho príhovoru.

Prenasledovanie v Albánsku bolo výnimočne tvrdé dokonca i na komunistickú východnú Európu. Medzi prítomnými žijúcimi mučeníkmi, ktorí pozdravili pápeža Františka, bol i P. Ernest Simoni. Vydal dojímavé svedectvo o takmer troch desaťročiach, ktoré strávil v albánskych pracovných táboroch. František bol zjavne pohnutý.

Páter Ernest Simoni. Foto: aleteia.org

Pápež František na návšteve Albánska v septembri 2014 počas stretnutia s dvomi politickými väzňami, rehoľnou sestrou Marije Kaleta​ a pátrom Ernestom Simonim. Ich príbehy ho dojali k slzám.

Stojí za to pripomenúť si dejiny, ktoré tvoria pozadie jeho osobného príbehu. Konflikt medzi Katolíckou cirkvou a komunistickým štátom v Albánsku možno rozdeliť na tri etapy:

1) 1944 – 1948, keď vláda terorizovala a prenasledovala veriacich i kňazov;

Inzercia

2) 1949 – 1967, keď sa vláda snažila „znárodniť“ či poalbánčiť náboženstvá v krajine a založiť Národnú albánsku katolícku Cirkev podobnú Vlasteneckej Cirkvi, ktorú vytvoril vtedajší spojenec Albánska, komunistická Čína. Táto etapa vyvrcholila vtedy, keď sa Albánsko vyhlásilo za prvý ateistický štát na svete;

3) od roku 1990 až po súčasnosť, keď po desaťročiach mučeníctva a prenasledovania nastalo v albánskej Cirkvi prebudenie.

P. Simoniho zatkli 24. decembra 1963, hneď potom, čo odslúžil vianočnú vigílnu omšu v dedine Barbullush v kraji Shkodër. Pri jeho kostole sa objavili štyria príslušníci albánskej tajnej polície (Sigurimi) a ukázali mu príkazy na zatknutie a popravu. „Zviazali mi ruky za chrbtom a cestou k autu ma začali biť,“ spomína si.

Zaviezli ho na vyšetrovačku, kde ho držali v úplnej izolácii a tri mesiace za sebou znášal neznesiteľné mučenie. Obvinený bol z toho, že vyučoval svoju „filozofiu“. Učil svoj ľud „zomrieť za Krista“. Počas troch mesiacov väznenia a vypočúvania sa ho prenasledovatelia snažili donútiť poskytnúť dôkazy proti katolíckej hierarchii a proti jeho bratom kňazom, čo odmietol.

Po nečakanej správe z Ríma povedal: „Som nehodný služobník Cirkvi a všetko, čo som urobil, je na slávu Krista, Cirkvi a albánskeho ľudu.“ Zdieľať

Jeho prenasledovanie malo i jeden zaujímavý súvis s Amerikou. P. Simoni bol okrem iného obvinený i z toho, že presne mesiac po smrti prezidenta Kennedyho slúžil za neho zádušnú omšu. V izbe P. Simoniho bol nájdený denník, ktorý obsahoval obrázok prezidenta Kennedyho, a bol predložený súdu ako dôkaz – ťažko povedať čoho.

„Z Božej milosti sa poprava neuskutočnila,“ spomína P. Simoni. Odsúdený bol na dvadsaťosem rokov nútených prác a pracoval najprv v bani a potom v kanalizácii až do pádu komunizmu v roku 1991.

P. Simoni je posledný žijúci kňaz, ktorý podstúpil komunistické prenasledovanie v Albánsku. To, že Františka jeho príbeh dojal a teraz ho menoval za kardinála, hovorí toľko, že podobne ako vyzýval sv. Ján Pavol II. v rámci osláv tretieho tisícročia v roku 2000, i súčasný pápež je presvedčený, že sú tu historické nespravodlivosti, ktoré si treba zapamätať – a napraviť.

Podobne ako mnohí moderní mučeníci a vyznávači i P. Simoni verejne odpustil tým, čo ho falošne obvinili a prenasledovali, a opakovane sa za nich modlil. Po nečakanej správe z Ríma v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas povedal: „Som nehodný služobník Cirkvi a všetko, čo som urobil, je na slávu Krista, Cirkvi a albánskeho ľudu.“

Ines Angeli Murzaku
Autorka je profesorkou cirkevných dejín v Seton Hall University. Jej rozsiahle výskumy o dejinách kresťanstva, katolicizmu, rehoľných rádoch a ekumenizme boli publikované v mnohých akademických článkoch a v piatich knihách. Dr. Murzaku sa často vyjadrovala v celoamerických a medzinárodných médiách, novinách, rozhlasových a televíznych rozhovoroch a blogoch.

Pôvodný text: A Cardinal from the Albanian Communist Persecution.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame