Prvý Filipínčan na čele dominikánskej rehole Budúcnosť cirkvi nie je v Ázii alebo Afrike, ale v hľadajúcich mladých po celom svete

Napriek vývoju počtu kresťanov v Ázii alebo Afrike nepodporuje tvrdenie, že budúcnosť cirkvi je práve v týchto častiach sveta. Skôr všade tam, kde treba evanjelizovať a kde ľudia hľadajú Boha.

Tvrdí to magister rehole dominikánov, teda jej generálny predstavený, brat Gerard Francisco Timoner. V októbri navštívil Slovensko, pričom išlo už o druhú vizitáciu slovenských dominikánov počas jeho deväťročného funkčného obdobia. (Prvá návšteva sa konala v októbri 2021.)

Brata Gerarda Timonera, pochádzajúceho z Filipín, zvolili dominikáni za svojho magistra na kapitule v roku 2019 vo Vietname.

Stal sa tak prvým Ázijčanom na čele rádu, ktorý založil pred 800 rokmi svätý Dominik de Guzmán.

Zdá sa, že Katolícka cirkev dnes „potrebuje Františka a Dominika“, povedal po svojom zvolení v tom čase 51-ročný brat Gerard Timoner. „Je potrebná nová evanjelizácia a presne na to sme všetci povolaní,“ dodal.

Kde je budúcnosť cirkvi?

Denník Postoj mu pri príležitosti jeho návštevy Slovenska položil niekoľko otázok. Keďže pochádza z Filipín, zaujímal nás jeho názor na rozšírené tvrdenie, že budúcnosť cirkvi je práve v Ázii alebo Afrike.

Hoci dve ázijské krajiny – Čína a India – majú viac ako tri miliardy obyvateľov, predstava, že Ázia alebo Afrika sú „budúcnosťou“ cirkvi, akoby Európa a Amerika boli jej minulosťou alebo prítomnosťou, mu nie je blízka. 

„Budúcnosť cirkvi je na ktoromkoľvek mieste, kde treba hlásať evanjelium, či už preto, lebo je ignorované v nábožensky ľahostajných spoločnostiach, alebo preto, že sa ešte primerane nehlásalo. Budúcnosť cirkvi treba hľadať aj v mladých ľuďoch po celom svete, ktorí zostávajú verní Kristovi alebo ktorí ho hľadajú vo svojich nepokojných srdciach,“ reaguje brat Gerard Timoner. 

Vzápätí hovorí o dominikánskej vízii ohlasovať vieru „štyrom skupinám“ – tým, ktorí ešte nepoznajú Ježiša, potom kresťanským veriacim, ďalej tým, ktorí odpadli od cirkvi, a napokon mladým ľuďom nachádzajúcim sa v týchto situáciách.

Brat Gerard Timoner vpravo. Foto: archív dominikánov

Dominikáni sú vnímaní ako intelektuálny rád. V dnešnej dobe sa náboženská viera často popiera v mene racionalizmu. Zároveň však žijeme vo veľmi emocionálnych časoch, keď mladšia generácia uprednostňuje virtuálnu zábavu pred knihami. Považuje hlava dominikánov za výzvu zapojiť sa do nového kázania a apoštolátu?

Brat Gerard Timoner začína odpoveď poznámkou, že viera a rozum nie sú v rozpore, ale sú dopĺňajúcimi sa cestami k jedinej Pravde, ktorou je Boh. Táto pozícia sa teda vyhýba „fideizmu“, ktorý tvrdí, že poznanie závisí len od viery, alebo jeho opaku, racionalizmu, ktorý hovorí, že poznanie závisí len od rozumu a nie od náboženskej viery alebo emocionálnej reakcie. 

Viera stavia na rozume

Šéf dominikánov dáva v tejto súvislosti do pozornosti členov svojej rehole, ktorí v priebehu histórie pôsobili v rôznych oblastiach, kde sa stretáva rozum s vierou. 

Svätý Albert Veľký písal o astronómii, botanike, zoológii, fyzike a chémii. Trval na empirickom pozorovaní ako súčasti učenia. Svätý Tomáš Akvinský učil, že rozum je darom od Boha a dokáže objaviť mnohé pravdy o svete, morálke, ba dokonca o Bohu. „Viera stavia na rozume, odhaľujúc pravdy (ako Trojica alebo vtelenie), ku ktorým by rozum nikdy nedospel sám od seba,“ konštatuje brat Timoner.

Niektorí dominikáni sa podľa neho stali priekopníkmi v sociálnom učení, spravodlivosti či práve. 

Francisco de Vitoria, ktorý je považovaný za zakladateľa medzinárodného práva, obhajoval práva a dôstojnosť pôvodných obyvateľov Nového sveta. Tomás de Mercado skúmal etiku ekonomiky, jeho dielo Suma de tratos y contratos určené pre obchodníkov skúmalo morálne povinnosti podnikania a podporovalo vládnu intervenciu do ekonomiky s cieľom zabezpečiť spravodlivosť, najmä prostredníctvom cenových kontrol. Je považovaný za ekonóma aj morálneho teológa.

Dominikánski misionári na Filipínach, v Číne, vo Vietname a v Amerike zostavovali gramatiky, slovníky a preklady domorodých jazykov. „Mnohí súčasní dominikáni pracujú na priesečníku viery a vedy, pomáhajúc cirkvi premyslene reagovať na umelú inteligenciu, environmentálne problémy, genetiku a biotechnológiu, neurovedu a ľudskú prirodzenosť,“ dodáva brat Gerard Timoner. 

Podľa hlavného predstaveného sú to príklady toho, ako sa dominikáni snažili vniesť svetlo evanjelia do rôznych sfér. „Takže ak mladí ľudia žijú teraz na ,digitálnom kontinente‘, existujú aj bratia a členovia dominikánskej rodiny, ktorých by sme v dnešnej reči nazvali ,influencermi‘,“ vyzdvihol. 

Foto: archív dominikánov

Dominikáni sú pomerne veľký rehoľný rád. V súčasnosti majú 5 140 bratov v 111 krajinách. 

Z toho 2 215 bratov pôsobí v Európe, 670 v Latinskej Amerike, 646 v USA, 523 v Afrike a 1 086 v Ázii a Pacifiku. To znamená, že 43 percent dominikánskych bratov je v Európe.

Pokiaľ ide o počet bratov, najväčšie provincie sú Vietnam so 472 bratmi, Poľsko so 419 rehoľníkmi a provincia Svätý Jozef v USA s 310 bratmi.

Slovensko patrí počtom medzi menšie komunity, no generálny predstavený v tom nevidí problém. 

„Niekto múdry raz povedal: ,Nie všetko, čo sa dá spočítať, sa počíta; a nie všetko, čo sa počíta, sa dá spočítať.‘“ Brat Gerard Timoner dodáva, že Božie kráľovstvo je malá, ľudská, dokonca krehká realita. „Tvoria ho osoby, ktoré sa nespoliehajú na svoju vlastnú silu, ale na mocnú Božiu lásku a milosrdenstvo,“ hovorí. 

V rovnakom duchu môžeme podľa neho povedať, že prítomnosť rádu na Slovensku nemožno merať malým počtom dominikánskej rodiny – bratov, apoštolských sestier a dominikánskych laikov. Činnosť rádu nielen Slovensku by sa mala merať tým, ako veľmi Božia milosť postupne premieňa kazateľov aj ľudí, ktorí skrze nich počujú Božie slovo.

Mimochodom, dominikánska rodina na Slovensku síce nemusí byť veľká, ale práve na Slovensku sa dnes nachádza najväčší počet členov ružencového bratstva v dominikánskom ráde.

Z archívuRuženec má zmysel aj vtedy, keď sa pri ňom nevieme sústrediť

Adam TakáčPavol Rábara

A práve k ružencu smeruje naša posledná otázka. Brata Gerarda sme sa spýtali, či má tip pre ľudí, ktorým sa ruženec javí ako príliš dlhá modlitba a môže ich to odrádzať.

„Ak je modlitba niečo, čo ,robíme‘, potom je ruženec dlhý a nudný. Ak je modlitba niečo, čo ,žijeme‘, potom je to niečo, čo robíme prirodzene, rovnako ako dýchanie,“ odvetil šéf dominikánov. 

Niekto by sa podľa neho mohol spýtať: Ak je modlitba dialóg s Bohom, ako môže byť opakovanie modlitieb Otče náš a Zdravas’, Mária dialogické? Nie je ruženec len bezduchý a monotónny monológ? Ale brat Gerard tvrdí, že modliť sa svätý ruženec znamená vstupovať do dialógu s Bohom.

Vysvetľuje, že Modlitba Pána a prvá časť modlitby Zdravas’, Mária sú súčasťou evanjelia. Ich modlenie nám umožňuje počúvať Božie slovo a rozjímať o ňom vo svojom srdci. Prvé slová Modlitby Pána nás pozývajú uznať milosť byť Božími deťmi, že sme si navzájom bratmi a sestrami. Každá prosba v Modlitbe Pána odhaľuje milujúceho Boha, ktorý nás živí, odpúšťa nám, vyslobodzuje nás od zla. 

Slová anjela Gabriela „Pán s tebou“ sú slová adresované Márii a nám, lebo Boh je Emanuel. Ohlasujú Božiu blízkosť k nám.

Po vypočutí Božieho slova sa obraciame aj na Máriu: „Svätá Mária, oroduj za nás…“ Potom oslavujeme Trojjediného Boha: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.“ 

Ruženec je preto pozvanie, aby sme vstúpili do hlbšieho dialógu s Bohom. „Pozýva nás na účasť na Máriinom dialógu s Bohom, na pripojenie sa k nemu,“ uzavrel magister dominikánov. 

Foto: archív dominikánov

Brat Gerard Timoner OP sa narodil 26. januára 1968 v Daete, hlavnom meste filipínskej provincie Camarines Norte. V čase svojho zvolenia za magistra dominikánov bol asistentom generálneho majstra pre Áziu a Tichomorie. Predtým bol dominikánskym provinciálom na Filipínach.

Titul z filozofie získal na Filipínskom dominikánskom centre medzinárodných štúdií a titul z teológie na Univerzite Santo Tomas v Manile. Za kňaza bol vysvätený v roku 1995.

V roku 2004 získal licenciát z teológie na Katolíckej univerzite v Nijmegene v Holandsku.

V roku 2014 ho pápež František vymenoval za člena Medzinárodnej teologickej komisie, skupiny teológov, ktorí vykonávajú výskum pre Kongregáciu (teraz dikastérium) pre náuku viery.