V aktuálnom súhrne sa dozviete:
Pápež Lev XIV. už má za sebou sériu prvých vážnejších rozhodnutí, pričom v jednej veci korigoval svojho predchodcu. Na Slovensku žila cirkev aj biskupskou vysviackou nového biskupa ordinaritátu Pavla Šajgalíka a tiež legislatívnymi návrhmi, ktoré sa týkajú cirkevných a súkromných škôl.
Tieto a ďalšie témy zazneli vo Vatikánskej sedme, ktorá mala po mesiaci opäť podobu videa.
Pápežov kôň. Hoci v televíznych správach sa takzvané „zvieratko na záver“ ocitne zvyčajne na konci spravodajského bloku, v našom prípade sme sa mu venovali na začiatku. Ide o bieleho arabského žrebca s menom Proton, ktorého dostal pápež Lev XIV. do daru od istého poľského chovateľa.
„Možno to bola z nášho pohľadu bizarná udalosť, ale zaujala katolícke internety naprieč celým svetom. Bolo to naozaj veľmi milé, ako si ho pápež viedol za vôdzku,“ začal Imrich Gazda, ktorý pripomenul, že už po konkláve sa dostali do obehu fotografie misionára Roberta Prevosta, ako sedí na koni v peruánskych horách.
Zástupca šéfredaktora denníka Postoj doplnil, že kone boli kedysi v podstate pápežským papamobilom. „Vášnivým jazdcom bol napríklad pápež Pius IX. v 19. storočí. Jednoducho, pápeži a kone, to akosi ide k sebe. Takže uvidíme, či v Castel Gandolfo popri tenise bude mať pápež novú záľubu, a to jazdu na Protonovi,“ povedal Gazda.
Pokiaľ by sme mohli prvé mesiace Levovho pontifikátu označiť za opatrný klus, posledný mesiac už vyzeral na celkom rezký cval.
Stačí si prejsť udalosti, ktoré sa týkajú prvých vážnejších krokov nového pápeža.
Vyšiel prvý významný dokument, apoštolská exhortácia Dilexi Te (Miloval som ťa). Prvé dôležité biskupské menovanie sa týka Viedne – kde pápež vymenoval za nástupcu kardinála Schönborna Josefa Grünwidla, ktorý bol počas uplynulých mesiacov doteraz apoštolský administrátor Viedenskej arcidiecézy.
Pápež má za sebou aj prvé stretnutie s obeťami zneužívania, oznámená bola aj prvá zahraničná apoštolská cesta, ktorá povedie na konci novembra do Turecka a Libanonu. Zároveň sme mohli vidieť prvú apoštolskú návštevu pápeža v rámci Apeninského polostrova – a to talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu. A mohli by sme pokračovať.
Prvá korekcia Františka. Okrem spomínaných udalostí nastali minimálne dve, ktoré si zaslúžia špeciálnu pozornosť. Prvou je fakt, že Lev XIV. korigoval svojho predchodcu pápeža Františka. „Ide o špecifickú záležitosť ekonomického charakteru,“ priblížil Gazda.
Pápež František počas reformy Rímskej kúrie rozhodol, že všetky investičné aktivity má mať na zodpovednosti Inštitút pre náboženské diela, teda tzv. Vatikánska banka. Toto rozhodnutie teraz Lev XIV. zrušil vydaním motu proprio Coniuncta cura o investičných aktivitách Svätej stolice a rozhodol, že zodpovednosť v tejto oblasti má byť spoločná.
„Čiže privilegované postavenie pri investíciách nemá mať len Vatikánska banka, ale o investíciách bude rozhodovať viacero vatikánskych úradov. Jednoducho, zodpovednosť bude rozložená širšie, bude spoločná,“ vysvetlil Imrich Gazda.

Foto: Postoj/Adam Rábara
Kauza Durbin. Druhá udalosť zarezonovala najmä v Spojených štátoch, keďže pápež Američan pomerne nečakane vstúpil do citlivej polemiky, ktorá sa viedla v cirkvi v USA.
Chicagský kardinál Blase Cupich rozhodol o udelení ceny chicagskému demokratickému senátorovi Dickovi Durbinovi za celoživotné dielo, najmä za jeho prínos pri starostlivosti o migrantov, čo sa stretlo so silnou kritikou nielen niektorých laikov a kňazov, ale aj niektorých amerických biskupov, ktorí poukazovali na to, že Durbin je známy pro-choice politik, teda podporuje potraty.
Pápeža sa novinári spýtali na túto kauzu a on poukázal na to, že netreba vnímať len otázku potratov, ale celý životný kontext senátora, ktorý pomáha migrantom a tým tiež chráni ľudský život a je aj proti trestu smrti.
Medzi kritickými reakciami na pápežov výrok zaznelo, že existuje hierarchia právd v tom zmysle, že bezbranné deti v matkinom živote sa nemôžu brániť a musia byť chránené, jednoducho ony sú najzraniteľnejšie. „Čiže bolo vidno, aká polemika sa strhla okolo tohto pápežovho vyjadrenia,“ dodal Imrich Gazda.
„Ex Gandolfo“. Práve pápežovo vyjadrenie k americkej kauze sa udialo počas formátu, ktorý sme pri pápežovi Františkovi nepoznali. Lev XIV. zvykne od začiatku septembra tráviť utorky v pápežskej rezidencii v Castel Gandolfo, do Vatikánu sa vracia v utorok večer. Pred Villou Barberini ho očakáva skupinka televíznych reportérov, ktorí mu kladú otázky zväčša na aktuálne dianie.
„Je možné, že pápež hľadal spôsob, ako byť v kontakte s novinármi. Uvidíme, či bude pokračovať aj tradícia vyjadrení na palube lietadla, keďže až na konci novembra pôjde na prvú zahraničnú cestu,“ poznamenal Pavol Rábara, ktorý pripomenul, že tento typ vyjadrení bol za Františka nazývaný aj „ex aereo“, teda zo vzduchu, z lietadla. Išlo o odpovede pápeža, ktoré sa tiež dostávali na titulky médií. „Dovolil som si trochu sa zahrať so slovami a povedať, že v prípade Leva XIV. zatiaľ vidíme niečo ako ,ex Gandolfo‘“.
Pavol Šajgalík, nový biskup vojenského ordinariátu, teda personálnej diecézy, ktorá zabezpečuje duchovnú službu pre ľudí v ozbrojených a silových zložkách štátu, prijal vysviacku v sobotu 18. októbra v bratislavskej Inchebe.
Pár dní pred biskupským svätením s ním Pavol Rábara a Pavol Hudák urobili rozhovor v redakcii.
„Pôsobil veľmi ľudsky, bolo to v priateľskej atmosfére. Snažili sme sa v rozhovore poukázať na tie veci o ňom, na ktoré sú možno ľudia najviac zvedaví. Teda aj to, kde sa názorovo nachádza,“ opisuje zákulisie rozhovoru Rábara. „Skúsili sme to na konkrétnej otázke k téme Fiducia supplicans o požehnávaní párov, ako by sa zachoval.“
Zaujímavá bola podľa Rábaru tiež pasáž, keď biskup Šajgalík hovoril o Švajčiarsku, kde doteraz pôsobil, ako tam funguje cirkev. „Išla z neho naozaj otvorenosť,“ poznamenal s tým, že hoci vojenský ordinariát nie je v intenzívnej mediálnej pozornosti v rámci cirkvi, bude skôr na biskupovi Šajgalíkovi, ako a či bude aktívny a výrazný.
Filmová bodka. Vo Vatikánskej sedme sa ďalej tiež dozviete, prečo Imricha Gazdu zaujal seriál Task na platforme MAX (bývalé HBO) o motorkárskom gangu a ako duchovný život súvisí s hlavnou postavou seriálu – šéfom jednotky FBI, ktorého hrá známy herec Mark Ruffalo.
V relácii sme sa tiež dotkli postoja slovenských katolíckych biskupov k dnes už schválenej novele školských zákonov a dianí v Anglikánskej cirkvi, pričom sme nevynechali historický okamih z Vatikánu, ktorý predstavuje prepísanie 500-ročnej histórie.
Vatikánsku sedmu si môžete tiež vypočuť ako podcast.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.