Úcta k anjelom Cirkev varuje pred detinským pohľadom na anjelov

„Anjel Boží, strážca môj, prosím ťa, vždy pri mne stoj! Pomocnú mi ruku daj, vo všetkom mi pomáhaj, aby som vždy, v každej chvíli, viedol život Bohu milý, a tak tebou chránený bol raz v nebi spasený. Amen.“

Neviem, koľkokrát v živote som sa modlil týmito slovami. Bezpochyby to bolo mnoho tisíckrát. Bola to jedna z prvých modlitieb, ktoré som sa naučil, lebo bola súčasťou mojej večernej rutiny, keď som bol ešte dieťa, a naučil som ju aj svoje deti, keď sa modlíme večernú modlitbu. Samozrejme, nie je to iba večerná modlitba a môže sa často opakovať, kedykoľvek vo dne či v noci. Keby bolo potrebné ešte nejaké presviedčanie, s nábožným recitovaním tejto ctihodnej modlitby sa spájajú čiastočné odpustky.

Samotná modlitba je prekvapivo stará a jej pôvod siaha aspoň do 11. alebo 12. storočia. Samozrejme, úcta k anjelom je oveľa staršia, ako ukáže už letmá znalosť Starého i Nového zákona. Osobitná úcta k anjelom strážcom, ktorých spomienka bola 2. októbra, siaha až do prvých storočí cirkvi. Vo 4. storočí svätý Bazil Veľký učil: „Každý jeden veriaci má strážneho anjela, aby ho chránil, strážil a viedol životom.“

Pápež sv. Ján XXIII. (ktorého úcta k anjelom možno súvisí s jeho krstným menom Angelo) povzbudzoval veriacich modliť sa k svojmu strážnemu anjelovi, a to často. „Každý z nás je zverený do opatery anjela,“ povedal, „preto musíme mať k svojmu strážnemu anjelovi živú a hlbokú úctu a často a s dôverou máme opakovať drahú modlitbu, ktorú nás naučili, keď sme boli deti.“

Pre mnohých z nás je modlitba k anjelovi strážnemu natoľko úzko spojená s detstvom, že občas môže byť ľahké spájať si úctu k anjelom s detinskosťou. Táto chyba je o to častejšia pre sladké zobrazenia strážnych anjelov, ktoré pravidelne nachádzame medzi katolíckymi gýčmi. Strážni anjeli však nie sú duchovným ekvivalentom Lassie, známej ochranárskej kólie detských hrdinov.

Katechizmus cituje sv. Augustína a pripomína nám: „Anjel… je názov služby, nie prirodzenosti. Ak sa pýtaš na meno tejto prirodzenosti, je to duch, ak sa pýtaš na službu, je to anjel: podľa toho, čím je, je duch; podľa toho, čo koná, je anjel.“ Anjel po grécky znamená posol.

Uprostred anjelského sveta, tohto sveta služobných duchov, ktorí pôsobia ako poslovia, nie je nik iný než samotný Kristus, lebo, ako pokračuje katechizmus, „sú to jeho anjeli… Sú jeho, lebo sú stvorení skrze neho a pre neho.“

Nesmrteľné bytosti, čistý rozum a vôľu, ktoré večne hľadia na Otcovu tvár (Mt 18, 10) a dokonale slúžia Kristovi Pánovi, by sme nemali brať na ľahkú váhu. To znamená, že skutoční strážni anjeli sa vôbec nepodobajú na nešikovného, i keď roztomilého Clarenca z filmu Život je krásny (It’s a Wonderful Life). Sú to stvorenia, ale nie sú nešikovní, ani to nie sú ľudia.

Nie sú to ľudia a zároveň sú vyšší než ľudia. Preklady 8. žalmu sa rôznia, no autor Listu Hebrejom cituje tento žalm takto: „Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov.“ (kurzíva autor)

Sv. Tomáš Akvinský si položil otázku, či sú anjeli väčšmi na Boží obraz ako človek, a odpovedal: „musíme uznať, že sami osebe sú anjeli väčšmi na Boží obraz ako človek, no v niektorých ohľadoch sa na Boha väčšmi podobá človek.“

Najjasnejšie svetlo na imago Dei u ľudských bytostí vrhá tajomstvo vtelenia, no vznešenosť anjelov, ktorá spočíva v ich blízkosti k Najsvätejšej Trojici, zostáva neskalená.

Cirkev výslovne varuje pred detinským pohľadom na anjelov. Zaujímavý (i keď málo čítaný) dokument vtedajšej Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí vystríha veriacich pred určitými „úchylkami“ v ľudovej zbožnosti týkajúcej sa anjelov. Jedna z týchto úchyliek nastáva vtedy,

keď sa každodenné životné udalosti, ktoré nemajú nič alebo iba málo spoločné s postupným dozrievaním na ceste ku Kristovi, čítajú schematicky alebo príliš zjednodušene, ba až detinsky tak, že sa všetky neúspechy pripisujú diablovi a všetky úspechy strážnym anjelom. Neschvaľuje sa prax dávať svätým anjelom mená okrem prípadov Gabriela, Rafaela a Michala, ktorých mená sa nachádzajú vo Svätom písme.

Naši strážni anjeli nám slúžia a ochraňujú nás nie preto, že by sme boli ich pánmi, ale preto, že im to prikazuje Pán. Určite im nemáme dávať meno – s uvedenými výnimkami –, akoby to boli zvierací miláčikovia alebo vymyslení kamaráti.

Iná úchylka, pred ktorou cirkev varuje, sa vyskytuje,

keď sa občas stáva, že veriaci prepadnú myšlienke, že svet podlieha boju demiurgov alebo ustavičnej vojne medzi dobrými a zlými duchmi či anjelmi a démonmi a človek je v nej vydaný na milosť vyšším silám, pred ktorými je bezmocný. Takéto kozmológie majú iba málo spoločného so skutočným evanjeliovým učením o boji proti diablovi, ktorý si vyžaduje morálny život, základné rozhodnutie pre evanjelium, pokoru a modlitbu.

Duchovný boj je nepochybne skutočný. Nie sme však bezmocní polodiváci, ktorí sa ocitli uprostred zápasu a je nad ich sily doň zasiahnuť.

Nikdy by sme nemali brať na ľahkú váhu neoceniteľnú hodnotu toho, že dostávame osobnú ochranu a vedenie takéhoto mocného pomocníka a sprievodcu, akým je náš strážny anjel. Vo svojom strážnom anjelovi nachádzame utešujúcu pripomienku Božej lásky k nám, pripomienku toho, o čo ide v duchovnom živote, a veľkolepú pripomienku Stvoriteľovej slávy, ktorá žiari z mnohorakého dobra všetkých jeho stvorení – sveta viditeľného i neviditeľného.

 Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Stephen P. White je výkonný riaditeľ Katolíckeho projektu na Americkej Katolíckej univerzite a akademický pracovník Katolíckych štúdií v Centre pre etiku a verejnú politiku.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.