Trocha ponurého futurizmu Demografické výzvy amerického katolicizmu

Keď počúvate o generačnej zmene v cirkvi, zrejme ide o posuny v katolíckej praxi čoraz zjavnejšie v posledných rokoch. Klesá účasť na omšiach, pričom starší katolíci chodia oveľa častejšie ako mladší. Prípadne nekonečné liturgické vojny, ktoré akoby stavali proti sebe „boomerov v duchu 2. vatikánskeho koncilu“ (povojnovú generáciu ľudí narodených v rokoch 1946 – 1964, pozn. prekl.) a „tradicionalistických zoomerov“ (generáciu narodenú v rokoch 1997 – 2012).

Tí, čo sa zaujímajú o fiškálne otázky, možno s obavami upozornia na skutočnosť, že pri finančnej podpore cirkvi sú starší katolíci v porovnaní s mladšími nepomerne štedrejší. Prípadne na to, ako by mohla fiškálna kríza, ktorej čelia mnohé diecézy alebo ju očakávajú v blízkej budúcnosti, ovplyvniť životne dôležité pastoračné programy. Mnohí katolíci určite pociťujú ťažkosti vyplývajúce z rokov klesajúcich povolaní za kňazstvo a rehoľný život, ťažkosti, ktoré sa na väčšine miest budú zhoršovať, až kým sa situácia zase nezlepší.

Toto všetko sú legitímne dôvody na obavy. No mení sa aj situácia mimo cirkvi. Mám na mysli najmä dlhodobé demografické zmeny, ktoré budú zásadným spôsobom ovplyvňovať život v Amerike. Ak má byť cirkev pripravená na pastoračné výzvy – a príležitosti na evanjelizáciu – v nadchádzajúcich desaťročiach, mala by začať uvažovať o týchto dlhodobých trendoch radšej skôr ako neskôr.

O 25 rokov začne odchádzať do dôchodku generácia Američanov, ktorých voláme mileniáli (narodení v 80. a 90. rokoch 20. storočia, pozn. prekl.). Najstarší mileniáli budú mať okolo roku 2050 asi 70 rokov. Zároveň sa generácia Z bude blížiť k štyridsiatke. Najmladší katolíci narodení pred koncom 2. vatikánskeho koncilu a najmladší z povojnovej generácie sa budú blížiť k deväťdesiatke. Prakticky nikto si už nebude osobne pamätať na obdobie pred koncilom.

Je taktiež pravdepodobné, že niekedy okolo roku 2050 (možno skôr, možno o čosi neskôr) sa počet obyvateľov Spojených štátov začne zmenšovať.

Pôrodnosť je už dlhodobo pod sebazáchovnou hodnotou. Najvýznamnejším faktorom, vďaka ktorému je počet obyvateľov (a aj pôrodnosť) na vysokej úrovni, je neprekvapivo imigrácia. No i pri výraznej imigrácii – ktorá v týchto dňoch ani zďaleka nie je istá – sa počet obyvateľov u nás čoskoro začne zmenšovať. Podľa nedávnych projekcií Amerického úradu pre sčítanie ľudu z roku 2023 sa do konca storočia počet obyvateľov ustáli a začne klesať.

Úrad pre sčítanie ľudu predpokladá, že ak by sa imigrácia znížila na nulu, „očakáva sa, že v roku 2100 bude počet obyvateľov 226 miliónov, zhruba o 107 miliónov menej než je odhad za rok 2022“. To predstavuje pokles populácie medzi súčasnosťou a koncom storočia zhruba o jednu tretinu. Samozrejme, tento scenár s nulovou imigráciou je úplne nerealistický. Ilustruje však, ako veľmi je Amerika závislá od imigrantov, aby si udržala čo i len stabilný počet obyvateľov.

Podľa pravdepodobnejších scenárov s nízkou alebo miernou úrovňou imigrácie Úrad pre sčítanie ľudu odhaduje, že pred koncom storočia a možno už v jeho polovici bude počet obyvateľov Spojených štátov klesať – a to čoraz rýchlejšie. Katastrofálny pokles vo výške 107 miliónov obyvateľov je možno nerealistický, no už aj desatina tohto poklesu by bola enormne ničivá.

Dnešná imigračná politika je, veľmi mierne povedané, komplikovaná a plná sporov. Vedúci predstavitelia katolicizmu vrátane biskupov sa ocitli v situácii, v ktorej musia zdôrazňovať potrebu humánneho zaobchádzania s migrantmi a zároveň vyrovnanie sa s legitímnymi a naliehavými obavami týkajúcimi sa škodlivých účinkov masívnej nelegálnej migrácie.

No keby sa aj politické ťažkosti súvisiace s bezpečnosťou hraníc zázračne vyriešili hneď zajtra, závislosť amerického ekonomického modelu od ustavične rastúceho, nie klesajúceho počtu obyvateľov naznačuje, že imigrácia bude tak či onak stále naliehavým problémom.

Spojené štáty budú mať čoskoro viac obyvateľov nad 65 rokov než pod 18 rokov. Programy sociálnej pomoci pre seniorov – najmä sociálne poistenie a Medicare – sú hradené z dane z príjmu súčasných pracujúcich. Ako rastie pomer dôchodcov voči pracujúcim, je solventnosť týchto programov čoraz neistejšia, i keď rastie počet voličov, v ktorých záujme je ich ochrániť.

Pridajme k tomu čoraz väčší počet dôchodcov, o ktorých sa okrem štátu nebude mať v starobe kto postarať – klesajúca pôrodnosť napokon vedie k bezdetným dôchodcom – a zvyšujúca sa finančná záťaž sa bude spájať s tlakom na uzákonenie (a normalizovanie) eutanázie, ktorý je prítomný už dnes.

Principiálny postoj proti eutanázii bude cirkev musieť doplniť a potvrdiť svojím svedectvom. Je načase začať vážne uvažovať nad tým, ako bude cirkev – najmä na lokálnej, farskej úrovni – schopná lepšie riešiť problém osamelosti a izolácie medzi starými ľuďmi, problém, ktorý sa bude v nasledujúcich rokoch iba zväčšovať.

A ako sa hrdý národ, ktorý počas celej svojej existencie pozná iba nepretržitý rast, vyrovná s vyhliadkou stredno- až dlhodobého poklesu počtu obyvateľov a hospodárskej produktivity? Ukázalo sa, že produktivitu dokážu až zázračným spôsobom zvyšovať technológie, no naozaj by sme mali čakať, že bude produktivita a spotrebiteľský dopyt naďalej rásť aj po tom, ako sa počet obyvateľov u nás začne dlhodobo znižovať? Spotrebiteľské výdavky tvoria dve tretiny amerického hospodárstva alebo aj viac.

Akékoľvek zázraky alebo hrôzy očakávame od nastupujúcej revolúcie spôsobenej umelou inteligenciou – ak vôbec príde. Je dôvod byť skeptický voči očakávaniam, že ekonomika postavená na ustavične rastúcej spotrebe dokáže vďaka inováciám nájsť východisko z poklesu výroby a domácej spotreby, ktorá poháňa nášho ekonomického molocha.

Pápež Lev XIV. už jasne ukázal, že má záujem riešiť najnovšiu technologickú revolúciu optikou sociálnej náuky Katolíckej cirkvi. Táto tradícia – najmä jej filozofické a antropologické myšlienkové postupy, ktoré stanovil Lev XIII. – bude pravdepodobne ešte dôležitejšia neskôr v priebehu tohto storočia.

V centre tohto všetkého sa nachádza rodina. Hospodárska činnosť musí slúžiť humánnym cieľom, čiže musí slúžiť blahu ľudských osôb, najmä rodín, spoločnosti a napokon spoločnému dobru.

Na túto potrebu sa dnes často zabúda. Nemalo by nás prekvapovať, ak bude v nadchádzajúcich rokoch vízia humánnej a spravodlivej ekonomiky, ktorú prináša fkev, čoraz naliehavejšia a pre svoju zriedkavosť cennejšia.

Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Stephen P. White je výkonný riaditeľ Katolíckeho projektu na americkej katolíckej univerzite a akademický pracovník Katolíckych štúdií v Centre pre etiku a verejnú politiku.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.