Advent v roku Pána 2025 František Xaverský je dokonalý svätec pre toto obdobie

Dnes je to ospalá pamiatka v zozname svetového dedičstva UNESCO. A je to aj magnet pre zarytých turistov. Jednak pre jeho krásu, jednak pre jeho dejiny. Pred 500 rokmi to bolo životne dôležité a ťažko opevnené portugalské obchodné a administratívne centrum. Nachádzalo sa na polceste medzi Európou a portugalskými dŕžavami na Ďalekom východe a malo preto nesmiernu strategickú hodnotu. Prvýkrát som tento ostrov navštívil začiatkom 70. rokov 20. storočia, keď som písal správy o portugalských koloniálnych vojnách. Z pevniny vyzeral ako koniec sveta, exotická mätež chudoby a chátrajúceho bohatstva plaviaca sa na obzore.

Toto však vtedy nepodnecovalo môj záujem. Boli to spomienky na jedného konkrétneho svätca. Keď som bol dieťa, moja rodina mala v osobitnej láske misie a (svätý) František Xaverský na ceste do Indie strávil na ostrove Mozambik sedem mesiacov od augusta 1541 do marca 1542. Venoval sa kázaniu, krsteniu, spovedaniu a práci medzi chorými a zomierajúcimi v nemocnici na tomto ostrove. Takmer určite slávil svätú omšu v Kaplnke Nossa Senhora de Baluarte („Panny Márie v pevnosti“). V roku 1522 ju postavili portugalskí námorníci a jestvuje aj dnes. Je to najstaršia európska stavba na južnej pologuli.

Toľko spomienky a zemepis. Prečo sú dôležité?

Pre toto: 3. decembra si katolíci v cirkevnom kalendári pripomínajú sviatok svätého Františka Xaverského. Narodil sa v roku 1506 v šľachtickej baskickej rodine a dospieval počas búrlivých prvých rokov reformácie. František študoval na Parížskej univerzite a pôvodne sa vzpieral rehoľnému povolaniu, dokonca bol voči nemu sarkastický. Nevydržal však. Jeho priateľ, spoluštudent a takisto baskický rodák – Ignác z Loyoly – ho postupne presvedčil o opaku. A keď už bol presvedčený, bol úplne oddaný. Neskôr bol František spoluzakladateľom Spoločnosti Ježišovej a jedným z pôvodných siedmich jezuitov. Dnes sa všeobecne uznáva za najväčšieho kresťanského misionára od čias svätého Pavla.

Toto tvrdenie podporujú jeho úspechy. Bol mužom s úžasnou energiou a horlivosťou. Za čosi viac než desaťročie neúnavnej pastorácie, v ére, keď „sociálna komunikácia“ znamenala priamy osobný kontakt, František Xaverský pokrstil niečo medzi 30 000 a 100 000 dušami v Indii, juhovýchodnej Ázii a v Japonsku. A nebolo to tak, že by ich len pokrstil a nechal tak. Komunitám, ktoré vytvoril, zabezpečil ďalšiu pastoračnú podporu, evanjelizáciu prispôsobil miestnym potrebám a kultúre a usilovne sa snažil vytvoriť vzdelaný domáci klérus.

Zomrel na horúčku a vyčerpanie v roku 1552 na ostrove Šang-čchuan pri čínskom pobreží, keď čakal na povolenie vstúpiť na pevninu a evanjelizovať ju. Mal sotva 46 rokov. Keď v apríli 1541 odišiel z Lisabonu na misionársku službu, do Európy sa už nikdy nevrátil. Svätorečený bol v roku 1622. A v roku 1927 ho pápež Pius XI. vymenoval za spolupatróna zámorských misií spolu s Teréziou z Lisieux.

Advent nás pripravuje na Ježišovo narodenie a na jeho druhý príchod na konci čias. Tieto veci si každoročne pripomíname a slávime počas týždňov pred Vianocami. Ak je Ježiš Kristus tým, za koho sa vyhlásil – Boží Syn, Božie Slovo, ktoré sa stalo telom pre našu spásu –, potom je jeho narodenie rozhodujúcim momentom v ľudských dejinách; ústrednou pravdou stvorenia. Nič nie je dôležitejšie.

Preto je František Xaverský dokonalý svätec pre toto obdobie. Bez výhrad veril v Ježiša Krista a úplne sa oddal cirkvi a jej poslaniu bez toho, aby rátal, čo ho to bude stáť. Keď si požičiam myšlienku z Jakubovho listu, František Xaverský nielen počúval Božie slovo, ale ho aj uskutočňoval. A toto isté povolanie má aj každý jeden z nás kresťanov. Možno je málokto z nás povolaný do zámorských misií, no všetci sme povolaní do misií v situáciách, v ktorých sa nachádzame tu a teraz. Misia je pevnou súčasťou kresťanskej identity.

Toto ma vedie k poslednej myšlienke.

Nedávno som čítal knihu o „kultúrnych kresťanoch“ naprieč stáročiami a s osobitnou silou mi vystúpila nasledujúca pasáž:

Namiesto toho, aby sme kultúrne kresťanstvo vnímali ako výnimku, ako jav, ktorý sa môže rozvíjať iba vo veľmi špecifických podmienkach, by sme ho možno mali vnímať ako základný, prirodzený dôsledok padnutého a hriešneho stavu ľudstva… [a keďže] aj veľmi mnohí z nás sú tiež kultúrni kresťania, potom snahy napraviť svet pomocou politiky alebo len prostredníctvom konkrétnych opatrení, napríklad týkajúcich sa manželstva, nebudú nikdy fungovať. Skôr by sme sa mali snažiť o skutočné obrátenie a posväcovanie.

To je pravda. Od apoštolských čias až po súčasnosť pred kresťanmi vždy stála úloha byť dobrým kvasom a pretvárať tak porušený svet. Kresťania nikdy nežili v „čistom“ zlatom veku, lebo všetci zápasíme s vlastnými hriechmi. No s Kristovým príkazom učiť všetky národy prichádza pokušenie nájsť si vo svojom každodennom živote komfortnú zónu, mať rešpekt vedúcich osobností svojej kultúry, zapadnúť do spoločnosti a vyhýbať sa konfliktu či uzavrieť so svetom kompromis spôsobom, ktorý pomaly znemožňuje „skutočné obrátenie a posväcovanie.“

Dám príklad, ktorý je možné ľahké prehliadnuť: kniha, ktorú som spomínal, ktorú napísal kresťanský historik pre kresťanských čitateľov a vydal ju kresťanský vydavateľ, opakovane používa pri datovaní udalostí a trendov označenie n. l. („nášho letopočtu“) a pred n. l. („pred naším letopočtom“) namiesto po Kr. („po Kristovi“) a pred Kr. („pred Kristom“).

Je to iba maličkosť. Ale veľavravná. Štandardy nejakej profesie, vrátane histórie, odrážajú jej základné presvedčenia a nároky. Ak je však Ježiš Kristus naozaj Boží Syn, pôvodca vykúpenia a večného života pre ľudstvo, potom rozhodnutie vylúčiť ho z toho, ako organizujeme a zaznamenávame čas ako najvzácnejší ľudský zdroj, pôsobí kuriózne.

Čo by si o tom pomyslel ktosi ako František Xaverský? Čo by o nás povedal? Pridajme si to medzi otázky k témam na uvažovanie v priebehu tohto adventu v roku Pána 2025.

 Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Francis X. Maier je profesor katolíckych štúdií v Centre etiky a verejnej politiky. Je autorom knihy True Confessions: Voices of Faith from a Life in the Church (Pravdivé vyznania. Hlasy viery zo života Cirkvi).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.