Súkromná sieť Agel deň pred Štedrým dňom oznámila, že rokovania medzi Hospitálskou rehoľou sv. Jána z Boha – Milosrdní bratia a spoločnosťou boli uzavreté. Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia v centre Bratislavy prejde pod jej správu po schválení Protimonopolným úradom.
„Tento postup zabezpečuje plnú transparentnosť, zákonnosť a nezávislý dohľad nad celým procesom,“ píše Agel.
V tlačovej správe uvádza, že nehnuteľnosti patriace nemocnici naďalej zostávajú vo vlastníctve rehole. Spoločnosť sa zároveň zaviazala garantovať zachovanie rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, personálnych kapacít, ako aj duchovného rozmeru nemocnice.
Hromadné prepúšťanie sa tak ruší a nebudú sa zatvárať ani niektoré oddelenia nemocnice. Ohrozených bolo pritom až 90 miest a skončiť malo chirurgické oddelenie s anestéziológiou.
Naopak, nemocnica by vďaka Agelu mala získať nové odbory, ako napríklad kardiológiu.

Foto: Postoj
Agelu sa tak podarilo s rehoľou dohodnúť po viac ako roku od pôvodného zámeru. Prvé rokovania s rehoľou stroskotali koncom apríla 2024. Rehoľa to vtedy zdôvodnila právnymi a organizačnými prekážkami. Tlak na rehoľu však v danom čase vyvíjali aj nespokojní veriaci či tiež vysokopostavení cirkevní predstavitelia na Slovensku.
Jediný z biskupov, ktorý sa k tomu priamo vyjadril aj teraz, bol gréckokatolícky arcibiskup a košický eparcha Cyril Vasiľ. „Strata jediného katolíckeho zdravotníckeho zariadenia takéhoto rozsahu na Slovensku nie je dobrou správou,“ uviedol pre Štandard.
Či ide o predaj, alebo dlhodobý prenájom nemocnice, súkromník neuviedol. „Obe strany sa rozhodli bližšie nekomentovať detaily transakcie,“ informuje Agel. K rokovaniam sa doteraz nevyjadrila ani rehoľa, ktorú redakcia požiadala o stanovisko.
Keďže ide o rehoľnú nemocnicu, v cirkevných kruhoch sa vynorili aj otázky, aké slovo má pri podobnej transakcii Vatikán.
V zmysle platných cirkevných predpisov sa totiž pri nakladaní s cirkevným majetkom postupuje podľa kánonického práva. Hovorkyňa KBS Jančišinová tvrdí, že ak je zariadenie vo „výhradnom vlastníctve rehole, nie je potrebné na transakciu schválenie Svätého stolca“.
Advokát Igor Augustinič, ktorý sa venuje civilnému aj cirkevnému právu, tiež hovorí, že pokiaľ by to malo byť prezvatie výlučne na úrovni eseročky, ktorá prevádzkuje nemocnicu, tá nespadá priamo pod pôsobnosť kánonického práva, keďže ide o obchodnú spoločnosť podľa slovenského práva.
V tomto prípade sú podľa neho aj možnosti priameho zásahu cirkvi limitované.

Svätý stolec by do hry vstúpil až vtedy, ak by išlo o predaj nemocnice a hodnota obchodu by presahovala 1,6 milióna eur. V tomto prípade by sa totiž vyžadoval súhlas Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.
Na stretnutí so zamestnancami nemocnice však zaznelo, že Agel by mal s nemocnicou podpísať zmluvu o 20-ročnom dlhodobom prenájme.
„V kánonickom práve sú dokonca aj také názory, že súhlas sa vyžaduje nielen pri predaji, ale aj pri dlhodobom prenájme,“ dodáva na margo toho Augustinič.
Právnik Igor Augustinič tiež hovorí, že podľa usmernenia kánonického práva sa v prípadoch, ak sa chce rehoľa z nemocnice stiahnuť, očakáva dialóg medzi miestnym arcibiskupom a rehoľou.
Je tiež dobrou praxou, ak by rád milosrdných bratov oslovil inú miestnu rehoľu, aby sa ujala správy jeho nemocnice.
V tomto prípade prichádza do úvahy napríklad Rehoľa svätej Alžbety, ktorá prevádzkuje len pár desiatok metrov od zariadenia milosrdných Onkologický ústav sv. Alžbety, ktorému sa dlhodobo darí. Jeho zisk vlani dosiahol takmer dva milióny eur.
„Podľa kánonického práva je ideálny stav hľadať alternatívne riešenia primárne v rámci cirkevných štruktúr a ešte špecifickejšie v rámci iných inštitútov zasväteného života, ak je to vôbec možné,“ hovorí Augustinič.

Igor Augustinič. Foto: Postoj/Adam Rábara
V rakúskom Linzi napríklad nemocnice patriace týmto dvom reholiam úzko spolupracujú. Podľa Augustiniča je cieľom podobného kroku zachovať prítomnosť rehoľníkov a ich diel na danom území, hoci aj v rukách inej než pôvodnej rehole.
Či rehole milosrdných bratov a alžbetínok o tom spolu rokovali, nie je známe.
Spoločnosť Agel, ktorá patrí českému miliardárovi slovenského pôvodu Tomášovi Chrenekovi, na Slovensku prevádzkuje už porovnateľný počet nemocníc ako skupina Penta. V Bratislave má však iba jednu kliniku zameranú na ochorenia pohybového ústrojenstva.
Ak by prevzala aj nemocnicu milosrdných bratov, posilnila by tak svoje postavenie v hlavnom meste, kde v súkromnom zdravotnom sektore dominuje Penta so svojou novou nemocnicou na Boroch a sieťou polikliník ProCare.
Agel od Penty začiatkom tohto roka kúpil Železničnú nemocnicu v Košiciach a pred dvoma rokmi aj nemocnice v Žiari nad Hronom a Banskej Štiavnici. V rámci transakcie, ktorej výšku spoločnosti nezverejnili, získal Agel aj Mammacentrum svätej Agáty v Banskej Bystrici, ktoré sa špecializuje na liečbu nádorových ochorení prsníka.

AGEL Mammacentrum sv. Agáty. Zdroj fotografie: Agel
Pri jeho výstavbe sa angažovala aj Banskobystrická diecéza. Tá však musela centrum dotovať stovkami tisíc eur. Nakoniec ho v decembri 2010 predala Pente za 1,5 milióna eur, pričom Banskobystrická diecéza len do výstavby a vybavenia investovala podľa agentúry SITA zhruba 8,6 milióna eur.
Agel bol úspešný aj vo výzve na modernizáciu nemocníc z plánu obnovy, ktorú od roka 2023 prešetruje Európska prokuratúra. Ministerstvo zdravotníctva prikleplo nemocniciam Agelu najväčší balík peňazí.
Súkromník v roku 2023 kúpil aj spoločnosť dopravnej zdravotnej služby Merea a Chrenekovej sieti sa tento rok podľa neoficiálnych výsledkov darilo aj v spornom tendri na záchranky. Ten však pre viaceré nezrovnalosti minister zdravotníctva Kamil Šaško z Hlasu po tlaku nakoniec zrušil.
Nedávno Agel vstúpil aj do bardejovskej nemocnice a otvoril svoje prvé zdravotnícke zariadenie na Kanárskych ostrovoch.