Zmluva so Svätou stolicou Cirkev klope na dvere v súvislosti s prijatím zvyšných zmlúv s Vatikánom, povedal predseda KBS Bober

Bober prirovnal vzťah štátu a cirkvi k paralelným koľajam, ktoré musia spolupracovať v prospech spoločnosti.

„Cieľom partnerstva je vytvárať spoločenstvo založené na slobode, pravde a spravodlivosti, kde štátne a cirkevné zákony vzájomne podporujú spoločné dobro,“ povedal podľa TK KBS. Arcibiskup Bober potvrdil, že existuje prísľub zo strany predsedu vlády ohľadom legislatívneho riešenia otázky výhrady vo svedomí a financovania cirkví a cirkev očakáva, kedy nastane vhodný čas na jeho naplnenie.

Gallagher: Zmluva ako živý rámec spolupráce

Vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi arcibiskup Paul Richard Gallagher zdôraznil, že základná zmluva je aj po štvrťstoročí mimoriadne užitočná a stále platná.

„Tento dokument zostáva východiskovým bodom nielen pre Svätú stolicu, ale aj pre Slovenskú republiku a jej občanov,“ povedal Gallagher. Podľa jeho slov zmluva vytvára základný právny rámec, v ktorom občania cítia podporu cirkvi a zároveň je rešpektovaná ich dôstojnosť ako veriacich aj občanov.

Vatikánsky diplomat upozornil, že v dnešnom nepokojnom svete je dôležité, aby cirkev prinášala nádej a sústredila sa na službu celému ľudstvu, s osobitným dôrazom na mladých. Štáty a civilné spoločnosti by podľa neho mali podporovať všetky iniciatívy, ktoré prispievajú k spoločnému dobru.

Vatikánsky „minister zahraničia“ reagoval aj na otázku o možnej návšteve Leva XIV. na Slovensku. „Treba počítať s tým, že každý nový pápež dostáva množstvo pozvaní, takže treba trochu trpezlivosti, ale ten deň príde,“ povedal.

Arcibiskup Paul Richard GallagherNa Slovensko prišiel vatikánsky „minister zahraničia“, ktorý môže byť čoskoro kardinálom

Pavol Rábara

Príhovor arcibiskupa Paula Richarda Gallaghera na sympóziu v Bratislave

Vaše Excelencie, členovia biskupského kolégia,
vážený pán Marek Eštok, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí,
vaše Excelencie, členovia diplomatického zboru,
vážení členovia akademickej obce,
vážení hostia,
dámy a páni,

dnes sme sa tu zišli, aby sme oslávili 25. výročie Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, ktorá bola podpísaná 24. novembra 2000. Výročia tohto druhu sú významné, pretože nás vyzývajú nielen na spomienku na historickú udalosť, ale aj na zamysleniu sa nad cestou, ktorú otvorila, a zodpovednosťou, ktorú naďalej so sebou prináša.

Táto dohoda vytvorila rámec spolupráce pre spoločné dobro, ktorý slúži vzťahom medzi Svätou stolicou a Slovenskom už štvrťstoročie. Zároveň nám pripomína, že každý právny nástroj je živý: niektoré z jeho ustanovení si stále vyžadujú ďalšie implementovanie a interpretáciu. V tejto súvislosti by som chcel vyjadriť svoje uznanie za prácu komisií Svätej stolice, Konferencie biskupov Slovenska a orgánov Slovenskej republiky, ktoré sa naďalej konštruktívne angažujú v tomto procese, vedené spoločnou túžbou dosiahnuť riešenia.

Táto slávnosť má preto dvojaký charakter: s vďačnosťou sa pozerá späť na to, čo sa dosiahlo, a s cieľom posilniť a prehĺbiť vzťahy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, ktoré sú veľmi pozitívne od roku 1993, keď sa Slovensko stalo suverénnym štátom.

Podrobnú právnu a technickú analýzu základnej dohody prenechám odborníkom a namiesto toho ju stručne zasadím do širšieho kontextu zmlúv a konkordátov, ktoré sú už dlho charakteristickým rysom diplomacie Svätej stolice.

Zmluvy a konkordáty odrážajú dlhú historickú cestu vo vzťahoch medzi cirkvou a štátom. Konkordát z Wormsu (1122), ktorý ukončil investitúrnu kontroverziu, znamenal rozhodujúci krok v objasnení rozdielu medzi duchovnou a svetskou autoritou, odrážajúc biblický princíp: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mt 22, 21) Od tohto momentu sa konkordáty postupne vyvíjali ako nástroje regulujúce právny status cirkvi a pastoračnú činnosť v rôznych politických kontextoch.

V priebehu storočí sa stali nástrojmi dôvery a kontinuity, ktorých cieľom bolo zabezpečiť stabilitu vo vzťahoch medzi Svätou stolicou a štátmi napriek meniacim sa vládam a politickým okolnostiam. Nie sú mechanizmami na zachovanie privilégií, ale právnymi rámcami určenými na podporu spolupráce pre spoločné dobro, ktoré uznávajú legitímnu autonómiu občianskeho poriadku aj špecifické poslanie cirkvi.

Táto historická perspektíva je dnes obzvlášť relevantná. Pápež Lev XIV. nedávno konštatoval, že oslabovanie multilateralizmu a diplomacie založenej na dialógu je vážnym dôvodom na obavy v medzinárodnom živote[1]. Logika konfrontácie a sily čoraz viac hrozí nahradiť kultúru dialógu, rokovaní a konsenzu. Práve v takomto kontexte Svätá stolica chápe svoje diplomatické angažovanie.

Svätá stolica je hlboko zakorenená v poslaní cirkvi a svoju diplomaciu vykonáva v službe ľudskej dôstojnosti a spoločného dobra. Keďže hľadá slobodu potrebnú na to, aby cirkev mohla plniť svoje poslanie a slúžiť veriacim v rôznych geopolitických kontextoch, jej súčasná prax kladie osobitný dôraz na uznanie a ochranu univerzálnych hodnôt vyplývajúcich z dôstojnosti každej osoby bez ohľadu na pohlavie, rasu alebo náboženstvo – vrátane základných ľudských práv, medzi ktorými je na prvom mieste sloboda myslenia, svedomia a náboženstva.

Z tohto hľadiska je diplomacia Svätej stolice nástrojom jednoty: nielen v rámci cirkvi ako výraz spoločenstva medzi rímskym pápežom a biskupmi s ich príslušnými cirkevnými územiami, ale aj medzi národmi a ľuďmi, kde podporuje dialóg, vzájomné porozumenie a spoluprácu. Jej horizontom je podpora mieru a spravodlivosti, chápaných nielen ako politické ciele, ale ako skutočnosti zakorenené v rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a v rovnakom uplatňovaní slobody myslenia, svedomia a náboženstva všetkými.

V tomto kontexte sa stáva zrozumiteľným široký rozsah diplomatickej prítomnosti Svätej stolice.

Dnes Svätá stolica udržiava diplomatické vzťahy so 184 štátmi, ako aj s Európskou úniou a so Suverénnym vojenským rádom Malty a uzavrela množstvo bilaterálnych dohôd a konkordátov. 

Ad intra, primárnym cieľom Svätej stolice zostáva misia cirkvi, a to spása duší (salus animarum); ad extra zahŕňa okrem iného podporu mierového spolunažívania medzi národmi v súlade s medzinárodným právom a ochranu základných ľudských práv.

V rámci tejto vízie nadobúda Základná dohoda so Slovenskou republikou svoj plný význam: nielen ako technický právny nástroj, ale ako súčasť širšieho diplomatického a morálneho horizontu, v ktorom Svätá stolica a Slovenská republika spolupracujú v službe ľudskej osobe a spoločnému dobru.

Ako učil pápež svätý Ján XXIII. v Pacem in terris, medzinárodné vzťahy musia byť založené na vzájomnej dôvere, úprimnosti v rokovaniach a vernom plnení záväzkov. Na takýchto základoch, napísal, môžu vzniknúť trvalé a prospešné dohody. Dúfam, že vzťahy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou sa budú naďalej rozvíjať týmto smerom.

Na záver, keďže mám česť otvoriť toto sympózium, srdečne prajem všetkým rečníkom a účastníkom plodnú a obohacujúcu výmenu názorov.

Ďakujem za pozornosť.

[1] Pápež Lev XIV., Prejav pred diplomatickým zborom, Apoštolský palác – Sala Regia, 9. január 2026.

Zdroj: TK KBS