Najväčší diplomatický úspech pápeža Františka? Dohoda s Čínou

Najväčší diplomatický úspech pápeža Františka? Dohoda s Čínou

Žena ukazuje leták s fotografiou Kua Ťin-cchaja, ktorý bol v roku 2010 vysvätený za biskupa bez súhlasu Svätej stolice. Foto - TASR/AP

Aj keď sa o tom veľa nehovorí, jednou z priorít súčasného pápeža je zlepšenie vzťahov s Čínou. Podľa niektorých je prelomová dohoda na spadnutie, iní ju považujú za krok vedľa.

Vzájomné vzťahy komunistickej Číny a Vatikánu sú už viac ako šesťdesiat rokov na bode mrazu. Katolíci v jednej z najľudnatejších krajín sveta sú rozdelení od 50. rokov minulého storočia. Podzemnú cirkev, ktorá je lojálna pápežovi, štát neuznáva, rovnako ako ani jej biskupov. Veriaci, ktorí k nej patria, sú často utláčaní, prenasledovaní alebo vo väzení. Vláda akceptuje iba štátom kontrolovanú vlasteneckú cirkev a robí si nárok aj na výber najvyšších duchovných predstaviteľov.

Tento prevažujúci pohľad však vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin považuje za zjednodušujúci. „Tvrdiť, že v Číne existujú dve rôzne cirkvi, nezodpovedá ani historickej skutočnosti, ani životu viery čínskych katolíkov. Ide skôr o dve komunity a obe si želajú žiť plné spoločenstvo s Petrovým nástupcom,“ povedal kardinál Parolin v augustovom rozhovore pre taliansky katolícky denník Avvenire.

„Želaním Svätej stolice je vidieť v blízkej budúcnosti, aby sa tieto dve komunity zmierili, prijali, darovali si a prijali milosrdenstvo pre spoločné ohlasovanie evanjelia, aby bolo naozaj hodnoverné. Pápežovi Františkovi leží na srdci prekonanie napätí a rozdelení minulosti, aby sa mohla napísať nová stránka dejín cirkvi v Číne,“ dodal taliansky kardinál. Práve v poslednom období pribúdajú signály, že Vatikán a Čína obracajú nový list.

Kto bude vyberať biskupov

Najcitlivejšou témou vatikánsko-čínskych vzťahov je menovanie biskupov. Podľa denníka Wall Street Journal v krajine pôsobí osem neprávoplatných biskupov vysvätených bez súhlasu Svätej stolice, z ktorých traja upadli do exkomunikácie. Na druhej strane, podľa Catholic Herald asi tridsiatka biskupov tajnej cirkvi čelí perzekúciám zo strany štátu.

Pritom Čína s dynamicky rastúcim počtom katolíkov nových biskupov veľmi potrebuje. V približne tridsiatich zo sto diecéz je biskupský stolec uprázdnený a podobný počet diecéz riadia starnúci biskupi, ktorí majú 75 a viac rokov.


Pekinský arcibiskup Joseph Li Shan počas vysviacky v roku 2007, ktorá sa uskutočnila so súhlasom Svätej stolice. Foto – TASR/AP

Ešte počas leta hongkongský kardinál John Tong informoval, že čínska vláda je ochotná v otázke menovania biskupov dospieť k dohode s Vatikánom. Zbližovanie s Čínou pritom odštartoval už v 80. rokoch minulého storočia pápež Ján Pavol II. tichými rokovaniami, na ktorých bola prijatá neformálna dohoda o spoločnom schvaľovaní biskupov zo strany Pekingu aj Vatikánu. V uplynulom desaťročí však Čína viackrát dohodu porušila a nechala vysvätiť biskupov bez súhlasu Svätej stolice.

Prečítajte si aj
Nastane posun vo vzťahu Vatikánu s Čínou? Dohoda o biskupoch je na obzore Zdieľať

„V minulosti existovali snahy o dialóg, ale nikdy neboli dostatočne intenzívne a vytrvalé na oboch stranách,“ citoval denník Guardian belgického kňaza Jerooma Heyndrickxa, ktorý bol účastníkom viacerých rokovaní. „Situácia je dnes priaznivejšia než kedykoľvek za posledných 65 rokov.“

Agentúra Reuters pred mesiacom informovala o údajnom rozhodnutí, podľa ktorého by mal Vatikán uznať najmenej štyroch biskupov, ktorých v minulosti Peking vymenoval bez pápežského súhlasu. Na oplátku by vláda mala akceptovať viacerých podzemných biskupov. Spolu s týmto ústretovým gestom by malo byť prijaté riešenie, podľa ktorého si nových biskupov bude vyberať čínske duchovenstvo, pričom zvolený kandidát bude potrebovať súhlas pápeža. Podľa Wall Street Journal je však takéto riešenie výhodné pre oficiálnu, ale nie podzemnú cirkev a za nových biskupov budú aj naďalej vyberaní kňazi prijateľní pre štát.    

Pápež nerozumie komunizmu, kritizuje čínsky kardinál

Nie všetci sú z možnej dohody medzi Vatikánom a Čínou nadšení. Najhlasnejším kritikom je emeritný biskup Hongkongu, 85-ročný kardinál Joseph Zen. „Je nemysliteľné, aby sme ponechali moc menovať biskupov ateistickej vláde, ktorá nie je schopná posúdiť vhodnosť kandidáta na biskupa,“ napísal ešte v septembri v článku pre AsiaNews.


Kardinál Joseph Zen na Námestí svätého Petra vo Vatikáne krátko pred začiatkom konkláve v roku 2013. Foto – TASR/AP

V nedávnom rozhovore pre Wall Street Journal znepokojene skonštatoval, že pápež nerozumie komunizmu a sile represií čínskej vlády. Prípadná dohoda, v rámci ktorej by pápež uznal neprávoplatne vysvätených biskupov, by bola veľkou chybou. Tvrdí, že podzemnej cirkvi sa napriek perzekúciám darí šíriť evanjelium v krajine.

Prečítajte si aj
Hongkongský kardinál protestuje so študentmi na ulici Zdieľať

„Mrzí ma, že to vravím, ale vo svojej dobrej vôli urobil mnoho vecí, ktoré sú jednoducho absurdné,“ povedal na adresu pápeža kardinál Zen, ktorý tým myslel najmä Františkov prístup ku komunistickým vládam na Kube a v Číne. Pápežovi vyčíta aj to, že v snahe o dialóg často prehliada porušovanie ľudských práv, ku ktorému v týchto krajinách dochádza. Napríklad pred rokom čínski komunisti spustili kampaň, počas ktorej odstránili kríže zo stoviek kostolov. Takmer všetky ľudskoprávne organizácie zaraďujú Čínu medzi najväčších porušovateľov náboženskej slobody.

Navyše, dohodu o biskupoch by mohla tamojšia podzemná cirkev vnímať ako zradu svojej vernosti Rímu v ťažkých situáciách.

Najnovšie sa Zen pre britský Guardian vyjadril, že ak by vyberala biskupov v Číne vláda, veriaci v krajine by získali iba falošný pocit slobody. „Títo biskupi by v skutočnosti neohlasovali evanjelium, ale poslušnosť komunistickej autorite,“ tvrdí kardinál s tým, že dohoda by nemala byť podpísaná za každú cenu. „Ak nie sme schopní dosiahnuť prijateľnú dohodu, Vatikán by mal od nej radšej ustúpiť a skúsiť to neskôr znova.“

V závere rozhovoru pre WSJ však dodal, že akokoľvek to dopadne, František bude naďalej jeho pápežom a jeho rozhodnutia bude akceptovať.

Číňania Františka uznávajú

Britský Guardian uvádza, že pri rokovaniach s Čínou v posledných rokoch zohral dôležitú úlohu neeurópsky pôvod súčasnej hlavy cirkvi. Profesor Francesco Sisci z univerzity v Pekingu poznamenáva, že František bol prvý pápež, ktorého homílie preložili do čínštiny. „Samozrejme, nie je superstar, nie je populárny ako roková hviezda, ale je známy pre čínsku verejnosť a to je veľký rozdiel v porovnaní s predošlými pápežmi, ktorí tu boli totálne neznámi,“ povedal Sisci.

Na margo kritikov, podľa ktorých je pápež ohľadom zblíženia s Čínou naivný, reaguje: „Je to jeho prácou – byť naivný, byť mužom viery.“

Odmieta tiež úvahy, že by tým Vatikán opúšťal svoje zásady, a tvrdí, že viacerí vo vedení cirkvi veria, že by bolo efektívnejšie hovoriť s čínskou vládou, ako proti nej viesť vojnu v otázkach ľudských práv a náboženskej slobody. „Cirkev nechce začať v Číne novú križiacku výpravu,“ vraví Sisci. 


Čínska katolíčka sa modlí v kostole v Šanghaji. Foto – TASR/AP 

Odpoveď, či sa v šesťdesiatročnom zmrazenom vzťahu schyľuje k otepleniu, by sme sa mohli dozvedieť už onedlho. O nadviazaní plných diplomatických vzťahov medzi Vatikánom a Čínou sa síce nikto neodváži hovoriť, ale posun v otázke menovania biskupov by bol historickým prelomom. Františkova údajná túžba, aby sa tak stalo ešte počas Svätého roka milosrdenstva, už ale ostane nenaplnená.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo