Personálne zmeny vo Vatikáne Pápež vymenil tretieho najvyššieho muža v kúrii, ktorý je považovaný za problémového. Po rokoch obsadil aj dôležitý post po Gänsweinovi

Ešte na konci marca pápež Lev XIV. urobil významné zmeny v Rímskej kúrii, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť. 

Novým substitútom Štátneho sekretariátu Svätej stolice sa stal doterajší nuncius v Kolumbii, arcibiskup Paolo Rudelli. Na tomto poste strieda Edgara Peñu Parru, ktorého pápež vymenoval za nuncia v Taliansku.

Doterajší nuncius v Taliansku Petar Rajič sa zasa stal prefektom Pápežského domu. Tento post bol neobsadený od roku 2020. Naposledy ho zastával arcibiskup Georg Gänswein, ktorý bol v minulosti aj osobným sekretárom pápeža Benedikta XVI.

Problémový substitút

Substitút je tretí najvyšší úradník Svätej stolice, hneď po pápežovi a štátnom sekretárovi. Riadi Sekciu pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu.

Okrem iného vybavuje záležitosti týkajúce sa každodennej služby pápeža, venuje sa záležitostiam, ktoré sú mimo kompetencie jednotlivých kuriálnych inštitúcií a orgánov, napomáha koordinácii medzi dikastériami, orgánmi a úradmi bez zasahovania do ich autonómie. 

Sekcii prináleží aj vykonávanie všetkého, čo sa týka zástupcov štátov pri Svätom stolci. Tiež rediguje a rozosiela apoštolské konštitúcie, listy a ďalšie dokumenty, ktoré jej zverí pápež.

Arcibiskup Parra prišiel na Štátny sekretariát v roku 2018 po kardinálovi Becciuovi, ktorý bol povýšený na prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. Parra sa tešil dôvere pápeža Františka, o čom svedčí, že na sekretariáte pôsobil takmer osem rokov. No jeho pôsobenie sa podľa portálu The Pillar spája aj s viacerými škandálmi, pri ktorých prekročil svoje právomoci.

Arcibiskup sa snažil riešiť následky londýnskeho realitného škandálu, za ktorý sa pred súd postavil aj kardinál Becciu. Parra však údajne často konal nad rámec právomocí a zákonov, v dôsledku čoho došlo k strate stoviek miliónov eur a k sérii prebiehajúcich súdnych sporov na zahraničných súdoch. Pod prísahou priznal, že jeho kroky v tejto súvislosti neboli vždy čestné ani zákonné.

Parra podľa dostupných informácií zároveň nezákonne elektronicky sledoval vatikánskeho bankového úradníka. Údajne išlo o odplatu za to, že zamietol sekretariátu pôžičku v stovkách miliónov eur, ktorá mala slúžiť na záchranu londýnskej investície. Práve táto žiadosť o pôžičku spustila kriminálne vyšetrovanie celého škandálu. Využíval tiež talianske tajné služby na mimosúdne sledovanie osôb.

Arcibiskup Edgar Peña Parra. Foto: Profimedia

Najväčší incident v kariére už bývalého substitúta sa odohral v septembri 2024, keď sa pokúsil zasiahnuť v prípade argentínskeho kňaza, ktorý bol laicizovaný (prepustený z klerického stavu) za sexuálne zneužívanie maloletých.

Arcibiskup sa pokúsil zvrátiť rozhodnutie tým, že skutky argentínskeho kňaza označil za „nerozvážnosť“, hoci ho predtým dva rôzne cirkevné súdy pod autoritou Dikastéria pre náuku viery uznali za vinného zo zneužívania. 

Tento pokus o rehabilitáciu však nakoniec neuspel. Arcibiskup John Kennedy, vedúci disciplinárnej sekcie Dikastéria pre náuku viery, verejne zasiahol a Parrov pokus anuloval. Mnohí odborníci tento incident považovali za dosiaľ nepredstaviteľné prekročenie právomocí.

The Pillar píše, že Parra sa napriek tomu tešil obľube u pápeža Františka a mnohé neštandardné kroky mohol robiť na jeho pokyn alebo s jeho súhlasom. 

Americký portál špekuluje, že Lev XIV. nechcel arcibiskupa Parru len tak odvolať, lebo ten by sa mohol pokúsiť o ospravedlnenie svojho konania, čo by viedlo k zverejneniu obvinení voči Františkovi, čomu sa chcel Vatikán vyhnúť.

Nunciatúra v Ríme je preto zaujímavý spôsob, ako nájsť pre Parru novú prácu. Arcibiskup zostane blízko Vatikánu, pričom úloha nuncia v Taliansku a San Maríne je pre vatikánskych diplomatov jedným z najprestížnejších miest. 

Na druhej strane mnohé veci, ktoré sa v iných krajinách riešia cez nunciatúru, Rím rieši priamo s Vatikánom mimo nuncia.

Podobne aj do výberu biskupov, za ktorý je bežne zodpovedný nuncius, viac zasahuje priamo pápež. Presun z pozície substitúta Štátneho sekretariátu na nunciatúru tak môže byť vnímaný aj ako pokles v kariérnom rebríčku či určitá forma trestu.

Ostrieľaný diplomat

Zaujímavá je aj druhá personálna nominácia. Doterajší nuncius v Taliansku, arcibiskup Petar Rajič sa sťahuje do Vatikánu. Pápež ho vymenoval za prefekta Pápežského domu. 

Rodák z Kanady, ktorý má chorvátskych rodičov, migrantov z Bosny a Hercegoviny, hovorí plynule po anglicky, chorvátsky, taliansky, francúzsky a portugalsky. Šesťdesiatšesťročný diplomat pôsobil ako nuncius v Bahrajne, Kuvajte, Katare, Jemene a SAE, potom v Angole a odtiaľ šiel za nuncia do Pobaltia, kde teraz pôsobí práve arcibiskup Gänswein, ktorý bol posledným prefektom Pápežského domu. Nunciom v Taliansku bol Rajič od marca 2024.

Po tom, ako pápež František v roku 2020 odvolal nemeckého arcibiskupa z pozície prefekta Pápežského domu, resp. ho poslal na „nútenú dovolenku“ (hoci pozíciu prefekta formálne zastával až do roku 2023), táto pozícia nebola obsadená.

Arcibiskup Petar Rajič. Foto: nunziatura.it

Prefektúra Pápežského domu sa stará o poriadok a priebeh pápežských ceremónií mimo ich liturgickej stránky. Zabezpečuje tiež verejné aj súkromné audiencie a návštevy u pápeža.

Pripravuje aj všetko potrebné na slávnostné audiencie hláv štátov, premiérov, ministrov, verejných autorít a iných dôležitých osôb, ako aj veľvyslancov.

Prefektovi pomáha regent Leonardo Sapienza a viceregent, nigérijský augustiniánsky kňaz Edward Daniang Daleng, ktorý by mal prevziať funkciu regenta po odchode Sapienzu do dôchodku.

Všetky tieto zmeny ukazujú, že americký pápež si postupne začína budovať vlastný tím spolupracovníkov a v Rímskej kúrii môžeme bezpochyby očakávať aj ďalšie zmeny. Mnohí kardináli a prefekti už totiž nadsluhujú niekoľko rokov.