Naozaj bude Západ opäť kresťanský? Čo hovoria o sekularizácii a návrate viery demografické a spoločenské trendy

Asi pred rokom sme na Postoji písali o prekvapivom znovuzrodení viery na Západe. S touto myšlienkou prišiel britský novinár Justin Brierley, zhrnul ju v knihe a dokumentárnom podcaste.

Základom Brierleyho tézy je, že na Západe sa výrazne zmenila nálada. Nový ateizmus (jeho známymi propagátormi sú napríklad Richard Dawkins a Christopher Hitchens), ktorý asi dve dekády svojou nevraživosťou k viere ovplyvňoval dominantný diskurz okolo náboženstva, stratil paru.

Na scéne sa objavili noví vplyvní intelektuáli, ktorí – hoci často sami neboli plne veriaci – o kresťanstve hovorili veľa a veľmi pozitívne. Dokonca aj tí starší zmäkčili svoju rétoriku. Nezriedka kresťanstvo uvítali ako hrádzu proti progresivizmu či islamu, i keď len v kultúrnej forme, lebo sami mu nedokázali či nechceli uveriť.

More viery dlho ustupovalo, ale vyzerá to tak, že prichádza nový vietor a prináša prvé znaky, že odliv sa mení na príliv, hlásil novinár Brierley. Zdalo sa, že má prst na tepe doby. Zatiaľ čo vychádzali epizódy jeho podcastu, o kresťanstve sa hovorilo čoraz viac. Populárni podcasteri, ešte donedávna voči náboženstvu pomerne indiferentní, si začali pozývať apologétov a prominentných veriacich.

Kresťanstvo akoby dostalo druhý dych, zrazu začalo byť in, stala sa z neho živá možnosť – a podľa mnohých vzdelancov aj tá najlepšia možnosť v záplave súčasných kríz.

Brierley sa sústredil hlavne na zmeny vo verejnom a vedeckom diskurze (kozmológia, evolučná teória, história, sexuálna revolúcia, hudba...) a na príbehy výrazných osobností, ktoré našli domov v cirkvi, od militantných ateistov cez skeptikov až po experimentátorov so psychedelickými drogami či s wiccou.

Prekvapivý návrat vieryBude Západ opäť kresťanský?

Juraj Valach

Kde sú čísla?

Z toho však vychádza aj hlavná kritika jeho tézy. Dobre, hŕstka intelektuálov našla vieru, ďalšia hŕstka zaradila spiatočku, keď sa zľakla nezamýšľaných dôsledkov sekulárneho experimentu, ale kde sú štatistiky? Aké čísla podporujú domnienku, že viera v Krista zažíva znovuzrodenie?

Posledné dekády čoraz viac obyvateľov západných krajín v sčítaní ľudu krúžkuje „bez vyznania“. Napríklad v Británii sú kresťania po prvý raz menšinou v populácii.

Možno hovoriť o „znovuzrodení viery“, pokiaľ sa týka len intelektuálnej, prípadne mediálnej elity a časť z týchto sympatizantov pritom nemá ochotu pripustiť pravdivosť kresťanstva, len jeho užitočnosť v úlohe spoločenského tmelu?

Existuje hŕba anekdotických príbehov o tom, ako niektoré kostoly praskajú vo švíkoch a pastori nestíhajú pastorovať, ale tvrdé dáta o čomkoľvek, čo by potvrdilo ozajstnú zmenu kurzu, na obzore dlho nebolo vidieť.

Maximálne tak Pew Research Center pred rokom zistilo, že pokles kresťanov v USA sa za dlhé roky konečne zastabilizoval. Prvá lastovička? Ťažko, ako uvidíme neskôr, pauza v úpadku neznamená nutne jeho koniec a už vôbec nie jeho zvrat.

Preto si mnohí náhle vydýchli, stúpenci tézy znovuzrodenia s úľavou a jej kritici s prekvapením, keď sa objavila štúdia The Quiet Revival (Tiché obrodenie) od britskej Bible Society. Podľa výsledkov v roku 2024 16 percent Angličanov a Walesanov vo veku 18 – 24 rokov pravidelne navštevovalo bohoslužby, čo je o 12 percentuálnych bodov (štyrikrát) viac než v roku 2018!

V bode obratuČosi sa mení na všetkých frontoch a súčasnosť praje hlásaniu evanjelia

Juraj Valach

Čo bolo cítiť vo vzduchu, sa konečne prejavilo na zemi. Nemýlili sme sa, čosi sa naozaj dialo, obrodenie sa začína, odteraz bude krivka stúpať len nahor! Ale v marci prišla studená sprcha. Bible Society oznámila, že výskumná vzorka, na ktorej založila svoju štúdiu, je chybná. Vinná je renomovaná agentúra YouGov, napriek opakovaným uisteniam dodala kresťanskej organizácii nepresné dáta, takže Quiet Revival sa už nedá považovať za „spoľahlivý zdroj informácií o spirituálnej realite v Británii“.

Takže čo? Mýlil sa Brierley a ďalší, keď ohlasovali znovuzrodenie kresťanstva na Západe?

Než sa pustíme do demografických trendov, treba ešte niečo dodať na novinárovu obranu. Rovno na obálke jeho knihy svieti veta, ktorá zaznievala aj na začiatku každej epizódy podcastu: rozpráva príbeh o tom, „prečo Nový ateizmus zostarol a sekulárni myslitelia opäť zvažujú kresťanstvo“. Odkazoval síce aj na rôzne štatistiky, ale zdôrazňoval, že ide predovšetkým o zmenu atmosféry a nie o jasný demografický posun (aspoň zatiaľ).

Sekularizácia v USA

Čo sa týka náboženských trendov, Západ, ako sa bežne definuje celá európsko-severoamerická civilizácia, je pestrou oblasťou. Nielenže to, čo platí o Slovensku, nesedí v prípade Česka či Británie, ale ani celok Európy sa v niektorých dôležitých demografických a kultúrnych trendoch nepodobá na Ameriku (o jednom z nich viac nižšie).

Keďže USA sú najnáboženskejšou časťou Západu a fanaticky tu merajú všetko, čo sa zmerať dá, chvíľu pobudneme v zámorí.

Ako upozorňuje Derek Thompson, nový vietor v americkej spoločnosti zachytili aj renomované médiá. The Economist písal, že „Západ prestal strácať svoje náboženstvo“, The Washington Post vysvetľoval, „prečo katolicizmus priťahuje mužov z generácie Z“.

Návrat náboženstva ako prekvapivý sociologický fenomén dostáva čoraz väčšiu pozornosť, dokonca sa z neho v určitých kruhoch stal najnovší hec. „Možno ste zachytili, čo je nové,“ Thompson ironicky komentuje naratív, ktorý sa začal šíriť internetom a stanicou Fox News, „Amerika zažíva náboženské obrodenie, najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí sa hromadne vracajú do cirkvi“.

Ale nebol by to milovník grafov Thompson, keby si toto tvrdenie nebol preveril na dátach. Tie mu v rozhovore poskytol politicko-náboženský analytik Ryan Burge. Je to bývalý baptistický pastor, ale jeho „farnosť“ sa musela zavrieť, lebo pre sekularizáciu stratila priveľa členov.

Spolu s Thompsonom sa dopracovávajú k záveru, že „podiel Američanov, ktorí uvádzajú, že nemajú ‚žiadne náboženské vyznanie‘, sa prestal zvyšovať – aspoň zatiaľ“, ale „náboženské obrodenie medzi mladými ľuďmi je skôr fatamorgánou než božským zázrakom“.

Amerika bola a stále je mimoriadne religiózna na to, aká bohatá a industrializovaná krajina to je – je podobne náboženská ako niektoré subsaharské štáty v Afrike. Burge za jednu z hlavných príčin považuje to, že v Spojených štátoch nikdy nebola štátna cirkev (ani financovaná štátom, ako napríklad na Slovensku) – „ľudia neznášajú železnice, neznášajú poštu, lebo ich riadi vláda“. Namiesto toho majú pestrý trh s rôznymi cirkvami, ktoré si konkurujú v získavaní veriacich.

Prečo sa teda v 90. rokoch, po dvoch dekádach stagnácie okolo šiestich percent, podiel nábožensky neafiliovaných ľudí začal rapídne zvyšovať až na dnešných 25 percent? Skupina bez vyznania bola dlhodobo analyticky nepodchytená, lebo si svoje odpojenie od cirkvi nechávala pre seba. Burge napríklad tvrdí, že ak Američan počas studenej vojny o sebe povedal, že je ateista, označil sa tým zároveň za komunistu. Toto prepojenie sa v americkom vedomí rozpadlo až spolu s Berlínskym múrom.

Ďalšie rozvoľnenie priniesol internet, ateisti sa mohli bez tlaku okolitej komunity spájať s ďalšími ateistami, deliť sa s nimi o myšlienky a vzájomne sa posilňovať v tejto identite. Ale zmenila sa aj politika, z republikánov sa stala preferovaná strana veriacich a z demokratov ľudí bez vyznania. Zhruba v tom čase, keď neviera stratila svoje prepojenie s komunizmom, začala sa viera prepájať s konzervativizmom.

Podiel liberálov bez vyznania sa od 90. rokov výrazne zvýšil (z 12 na 38 percent), podiel konzervatívcov k rovnakému vzťahu k náboženstvu o poznanie menej (z 5 na 11 percent). Ak je dnes Američan veľmi liberálny, má 62-percentnú šancu, že je bez vyznania, ak je veľmi konzervatívny, len 11 percent.

Byť veriaci kresťan bez ohľadu na denomináciu, či dokonca moslim alebo žid, znamená – hlavne pre mladú generáciu – byť konzervatívny a príslušník „náboženskej pravice“, byť liberálny sa zase rovná ateizmu. Takže sekularizáciu (a religiozitu) v USA poháňa aj silnejšie prepojenie náboženskej identity s politickou.

Dnes sa však úbytok kresťanov zastavil. Na svedomí to majú hlavne starší Američania, ako aj Američania v strednom veku, ktorí sa za veriacich označujú s väčšou pravdepodobnosťou ako pred piatimi rokmi. Burge úplne nevie prečo, ale tipuje to zase na politickú identitu – podporovať republikánov, voliť Trumpa sa silno spája s prihlásením sa k náboženstvu, hoci ho voliči nemusia praktizovať.

„Ale aj tak – a toto je veľmi dôležitý bod – podiel Američanov bez vyznania v budúcnosti bude stúpať, pokiaľ sa nestane niečo mimoriadne, čo sme ešte nikdy nevideli v histórii moderných prieskumov,“ tvrdí Burge. Dôvod? Bez vyznania je 40 percent mileniálov (30 – 45 rokov), v generácii Z (14 – 29 rokov) to je asi 45 percent a u boomerov (62 – 80 rokov), ktorí čoskoro začnú vymierať, len okolo 20 percent. Takže aktuálna stabilizácia je len pauza na ceste k väčšej sekularizácii.

Ďalšou dôležitou zmenou je, že v Amerike sa dnes podľa Burgea prestáva dariť inštitúciám. Vidno to vo svete médií a dokonca v politike. Tradičné organizácie ako The New York Times majú čoraz menší záber, lebo prišli podcasteri, youtuberi, blogeri, charizmatickí sólisti ako Tucker Carlson či Hasan Piker. MAGA a Republikánska strana sú do veľkej miery o jednom človeku, ktorý ich ovládol zvonka. Nebyť súčasťou „establišmentu“ pridáva na atraktívnosti.

Podobne si priaznivcov získavajú nedenominačné kresťanstvo a spoločenstvá sústredené okolo príťažlivých, talentovaných lídrov. Ale čo sa stane, keď populárny pastor umrie alebo stratí dôveryhodnosť pre nejaký škandál? Ako dlho dokáže takéto kresťanstvo prežiť?

Možno tak budú víťaziť tí, ktorí ponúknu mladým najlepší produkt – ak väčšina nenáboženskej gen Z za svoje vierovyznanie uvádza „nič konkrétne“ (na rozdiel od ateizmu, humanizmu atď., o ktorom sú presvedčené staršie generácie neveriacich), sú neukotvení, zraniteľnejší a potenciálnou korisťou pre rôzne svetonázorové fenomény, ktoré ich dokážu osloviť.

Úpadok aj obnova

Je to tak? Nič sa nedeje? To jediné, čo malo v tejto rozpadajúcej sa civilizácii vyjsť, bola len fatamorgána?

Druhý vatikánsky koncil, kurzy Alfa, tisícky kresťanských kníh pre súčasného človeka, práca online aj offline apologétov a evanjelizátorov, a za to všetko len mierne pribrzdenie úpadku kresťanstva na Západe? Ani jedno skutočné víťazstvo? Ako sa dá v tomto kontexte vôbec hovoriť o znovuzrodení?

Netreba hádzať flintu do žita.

Ako píše konzervatívny komentátor The New York Times Ross Douthat, na podporu oboch téz existujú dobré argumenty. Nevidíme masívny populačný nárast, hádam ani jeho priamy potenciál, ale čosi sa naozaj mení. Akoby boli v oboch naratívoch vážne trhliny: príbeh sekularizácie ani príbeh obrodenia nie je úplný.

Pretože „je celkom možné, že viera zažíva obrodenie a úpadok zároveň“. Pre stabilný rast veľkého, dobre zakoreneného náboženstva je väčšinou najdôležitejšia pôrodnosť, teda pokiaľ je pravdepodobné, že deti si vieru svojich rodičov udržia aj v dospelosti.

Pre „takýto druh náboženského rastu je teda prospešný určitý pocit normálnosti – pocit, že život je v podstate stabilný, že svetonázor vašej viery je zlučiteľný s vašimi praktickými ambíciami, že Boh sedí na výsostiach a v Amerike je všetko v poriadku“.

Ale konverzia, čiže druhý motor, ktorý ženie krivku veriacej populácie nahor, beží na pocite abnormálnosti. Niečo sa deje, známa realita sa trhá, treba sa vydať na cestu a nájsť nový domov.

Takže svet rozvibrovaný nestabilitou vyhadzuje veriacich z kolísky na výpravu za novým étosom a neveriacich núti hľadať bod, ktorý by bol pevnejší než vratké pozemské filozofie.

Douthat spomína aj ďalší trend. V USA sa zvyšuje triedny rozdiel, v podstate čím vyššie vzdelanie človek dosiahol, tým pravdepodobnejšie sa pravidelne zúčastňuje na bohoslužbách. V Európe to je väčšinou naopak (miernymi výnimkami sú Británia, Litva, Slovensko a Island). To len potvrdzuje fakt, ktorému sa povenujeme nižšie, že síce sa často hovorí o „znovuobrátení Západu“, ale kresťansko-sekularizačný zápas prebieha na starom a novom kontinente odlišne.

Možno tak v USA sledujeme „obrodu elít, pri ktorej náboženstvo získa väčší vplyv na univerzitných kampusoch alebo v kultúre vyššej strednej triedy, bez toho, aby to zabránilo celkovému poklesu počtu katolíkov, metodistov či baptistov“. Ale možno potom ideoví lídri k Bohu pritiahnu aj bežný ľud.

Tomuto predpokladu sa dajú vyčítať dve veci.

Prvá vychádza z Douthatovho upozornenia, že kresťanstvo je náboženstvom všetkých, a keď už, tak skôr „maličkých“ než elít. „Blahoslavení chudobní v duchu, plačúci, tichí, lační a smädní po spravodlivosti,“ čítame v Matúšovom evanjeliu. Douthat píše, že „akékoľvek obrodenie, ktoré nedáva tým, čo blúdia alebo sú odcudzení, pevnejší dôvod na vieru, ktoré nepovznesie pokorných ani neosloví chudobných v duchu, by bolo obrodením nehodným tohto mena“.

Potom tu je spomínaná nedôvera v elity. Komu to pomôže, keď dobre zabezpečení a zosieťovaní intelektuáli budú vieru hlásať z výšky svojej slonovinovej veže? Väčšina, čo k nej pozdvihne zrak, tak urobí, len aby si odfrkla.

Rozdiely aj stagnácia zostávajú

Pokiaľ sa nedarí zvrátiť sekularizáciu v tradične religióznych Spojených štátoch, akú nádej má Európa? Poďme jednou nohou naspäť za Atlantik.

Burge v článku na svojom Substacku Grafy o náboženstve porovnáva USA s Európou (treba dodať, že sa venuje len 24 európskym štátom, vynechal Česko, veľmi malé krajiny a niektoré z Pobaltia a Balkánu). Čerpá z dát z rokov 2023 a 2024. Podiel obyvateľov Európy, ktorí nikdy nenavštevujú bohoslužby, sa od rokov 2018 a 2020 (pred koronou) zásadne nemenil. Vo väčšine prípadov stúpol o pár percent, sem-tam trochu klesol alebo zostal rovnaký.

„To môže naznačovať,“ píše Burge, „že sekularizácia na väčšine kontinentu skutočne dosiahla svoj vrchol. Vyplýva z toho, že je naozaj ťažké predpovedať, čo náboženstvo v Európe čaká v budúcnosti.“

Čo sa týka týždenných návštevníkov bohoslužieb, väčšina štátov USA značne prevyšuje európske krajiny. Americký priemer je 25 percent obyvateľov, európsky 14. Seriózne konkurovať americkým štátom môže len Poľsko (40 percent), Slovensko (35), Cyprus (29), Írsko a Taliansko (26) a Portugalsko a Chorvátsko (20).

Amerických štátov je 50, európskych (v tejto štúdii) do 30, aj tak posledných 15 miest tohto rebríčka patrí starému kontinentu.

Ale ani tieto dáta sa od predchádzajúceho merania nepohli. Podľa Burgea to „vyzerá teda tak, že pokles záujmu o náboženstvo sa výrazne spomalil“.

Ale v Európe je mnoho krajín, kde sa 60+ percent obyvateľstva považuje za kresťanov, a aj veľa takých, kde sa podobne veľké (ale o niečo nižšie) množstvo považuje za neveriacich. Medián podielu nenáboženských obyvateľov pre analyzované európske a americké štáty je rovnaký – 39 percent.

A aby zmätku nebolo málo, Burge do mixu prihodil aj podiel kresťanov, ktorí chodia na bohoslužby každý týždeň. Opäť sa to líši štát od štátu, v rebríčku vedie spolu s americkými štátmi Poľsko (39 percent) a Slovensko (33) a na konci je 14 európskych krajín. V nich len deväť a menej percent kresťanov chodí do kostola každý týždeň.

Z tohto celého vyplývajú dva závery. Prvý, Európa je sekularizovanejšia, ale aj oveľa rozmanitejšia ako Spojené štáty. Druhý, sekularizácia sa tu zastavila a Burge si myslí, „že je oprávnené predpokladať, že väčšina krajín už dosiahla dno a odteraz už nebude ďalej klesať“.

Zvíťazil humanizmus?

Teraz sa presunieme do Spojeného kráľovstva. Spomínaná správa The Quiet Revival o tom, že prudko stúpol podiel mladých, ktorí chodia na bohoslužby, v Británii posilnila optimizmus. Keď ju Bible Society vyhlásila za nespoľahlivú, prišlo určité rozčarovanie.

Aj vedenie Bible Society priznalo „hlboké sklamanie“, ale zostalo pozitívne. „Chceli by sme zdôrazniť, že to neznamená, že všetky zistenia boli nesprávne – len to, že na základe tohto prieskumu nemôžeme tieto zistenia spoľahlivo potvrdiť,“ napísali v stanovisku.

Charitatívna organizácia Humanists UK, ktorá propaguje sekulárny humanizmus, to však videla inak. Vydali vlastnú analýzu britského prieskumu postojov z roku 2024. Zistili, že „šesť z desiatich ľudí vo veku 16 až 34 rokov sa nehlási k žiadnemu náboženstvu“. Len štyri percentá ľudí v tomto veku, ktorí vyrástli bez viery, sa obrátili na kresťanstvo. Takže dáta majú ukazovať, „že nenáboženská identita nie je len fázou, ktorou mladí ľudia prechádzajú – ide o ustálený a stabilný pohľad na svet“.

Riaditeľka humanistov Janet Ellis vyhlásila, že mladí ľudia „vedú premyslený život založený na hodnotách bez akéhokoľvek náboženského rámca“ a robia tak „sebavedome a s radosťou“. „Humanizmus – myšlienka, že môžeme žiť dobre a konať dobro aj bez bohov – je jednoducho spôsobom, akým sa žije“ v dnešnej Británii.

10-násobný nárast počtu krstov dospelýchObroda francúzskej cirkvi pokračuje. Rast ťahá generácia Z aj tradicionalisti

Ján Cipár

Výsledky The Quiet Revival vždy považovali za nepravdepodobné, lebo protirečili iným výskumom (viac napríklad tu).

Ale Bible Society nesúhlasí. Svoje dôvody zhŕňajú v novej správe, ktorú vydali ako reakciu na stiahnutie The Quiet Revival. Uvádzajú päť bodov, ktoré podľa nich „spochybňujú hlboko zakorenené predpoklady naratívu o sekularizácii“:

(1) Kultúra sa mení, náboženstvo sa dostáva do mainstreamu. (2) Náboženská identita sa stáva viac, nie menej dôležitou. (3) Generácia Z je spirituálnejšia než predošlé generácie. (4) Za posledných šesť rokov narástol predaj Biblie o 106 percent. (5) Množstvo konverzií rastie, napríklad v roku 2024 sa zvýšil počet novopokrstených katolíkov nad sedem rokov o 21 percent (v absolútnych číslach výrazne najviac za celú 11-ročnú históriu merania).

Bez ohľadu na dôveryhodnosť svojej stiahnutej štúdie stále vidia „pozitívny príbeh“, ktorý stojí za to rozprávať: „V uplynulom roku sme boli svedkami bezprecedentnej diskusie o kresťanstve vo verejnom priestore, sprevádzanej nespočetnými príbehmi o duchovnom prebudení medzi generáciou Z, spolu s výrazným nárastom predaja Biblie vo Veľkej Británii, rastúcim počtom krstov a birmovania dospelých a zvýšenou účasťou na evanjelizačných kurzoch“.

Iné výskumy (napríklad tu) podľa nich „naznačujú, že mladí dospelí v Spojenom kráľovstve sa modlia a navštevujú náboženské miesta častejšie než staršie generácie“. Sekularizuje sa tak podľa nich nominálna kresťanská identita, z kultúrnych kresťanov sa stávajú ľudia bez vyznania, ale, naopak, stúpa aktívne prežívanie viery.

Bible Society teraz pracuje na novej a robustnejšej štúdii, ktorá by mala nahradiť tú pôvodnú. Vyjsť má niekedy na jeseň.

Ide sa ďalej

Aj spomínaný Justin Brierley, krstný otec myšlienky o znovuzrodení kresťanstva, uznáva, že stiahnutie štúdie mu trochu zrazilo hrebienok:

„Táto situácia je dôležitým varovným signálom, ktorý nám pripomína, že by sme mali byť veľmi opatrní, keď vkladáme dôveru do výsledkov akéhokoľvek prieskumu alebo ankety, najmä ak sú v súlade s našimi najhlbšími túžbami.“

Ale pozor by si mala dať aj druhá strana. Spoločnosť Humanists UK na svojom webe napísala, že „musíme mať úplne jasno, v Británii nedochádza k žiadnemu obrodeniu kresťanstva“. Brierley tvrdí, že takéto vyjadrenia rovnako zastierajú pravdu. Uznáva, že obrodenie (revival) nie je vhodné slovo, ale znovuzrodenie (rebirth) podľa neho dobre opisuje, čo sa deje na oboch stranách kanálu La Manche.

„V ten istý deň, čo Bible Society stiahla svoju štúdiu, francúzsky denník Le Figaro uverejnil veľký článok o pretrvávajúcom záujme o krsty dospelých. Za posledné dva roky zaznamenala táto slávne sekulárna krajina najvyšší počet dospelých, ktorí konvertovali na katolicizmus, za posledné desaťročia,“ upozorňuje novinár.

Počet krstov dospelých prudko rastie aj v USACelkový pokles sa zastavil a Spojené štáty zažívajú znovuobjavenie viery

Ján Cipár

Čosi podobné sa deje aj v Španielsku. Dokonca aj Škandinávia sa na pol oka prebúdza. Vo Švédsku rastie počet konfirmácií a „Nórsko, Fínsko a Dánsko hlásia nárast záujmu, najmä medzi mladými mužmi. Podobne aj mnohé pravoslávne farnosti po celej Európe čelia nárastu počtu mladých katechumenov“.

Mladí Briti sú voči kresťanstvu otvorenejší ako kedykoľvek za posledné obdobie, záujem o kurzy Alfa (úvod do viery) je na strmom vzostupe, verejné osobnosti konvertujú. „Žiadny z týchto údajov ani trendov síce neznamená obrodenie, ale ide o spoľahlivé údaje, ktoré naznačujú, že sa niečo deje.“ Konvertiti však v tejto chvíli asi plne nenahradia vymierajúcich či odrodilých kresťanov.

Pozitívne správy priniesla aj táto Veľká noc. Vo Francúzsku padol nový rekord, krst prijalo viac ako 20-tisíc katechumenov. Z USA prichádzajú správy, že priemerná americká katolícka diecéza mala o 38 percent viac krstov v porovnaní s minulým rokom. V Austrálii to je 33 percent.

Možno teda sledujeme rastúci potenciál na obrodenie, ktoré sa, ak kresťania a evanjelizátori zareagujú správne, ešte len naplno začne. V každom prípade na veľké závery je priskoro. Ako zdôrazňuje Brierley, „ak sa niekedy skutočne začne kresťanské obrodenie, nebudeme potrebovať tabuľky, aby sme to zistili. Bude to očividné“.