Čo nám hovorí príklad svätej Barbory

Čo nám hovorí príklad svätej Barbory

Mestari Francke: Barbara alttari (1410), Pyhän Barbaran ruoskiminen, lähikuva Barbarasta. Foto: wikimedia

Svätica, ktorú si dnes pripomíname, pozýva ženy oslobodiť sa od očakávaní a nárokov vlastnej rodiny či manžela a nájsť vlastnú cestu.

Svätá Barbora patrí k najobľúbenejším svätým Cirkvi. Napriek tomu, že o jej živote vieme málo, západná cirkev ju radí k 14 pomocníkom v núdzi a východná cirkev jej priznáva titul „veľkomučenica“. Podľa Synaxára, knihy, ktorá v byzantskej cirkvi obsahuje životopisy svätých, ktoré sa čítali na bohoslužbe v deň ich spomienky, Barbora žila v dobe cisára Maximiána (284 – 305) v Heliopolise pri Hellésponte, dnešných Dardanelách. Bola jediným dieťaťom bohatého muža, ktorý sa volal Dioskoros. Tomuto nebolo nič pridrahé pre jeho dcéru. Ochraňoval ju, obsypával darmi a staral sa o dobré vzdelanie. Keď sa raz musel vydať na dlhú cestu, nechal Barboru zamknúť do veže, lebo chcel zabezpečiť, aby sa jej v čase jeho neprítomnosti neprivodila nejaká škoda. Tam sa stalo niečo neočakávané: nadaná a vzdelaná mladá žena začala uvažovať nad stvorením a takto dospela k viere v kresťanského Boha Stvoriteľa. Otcovi sa už žiadnymi prostriedkami prehovárania nepodarilo odhovoriť Barboru od tejto viery. Tak ho to rozzúrilo, že svoju dcéru nechal odsúdiť na smrť a vlastnoručne ju sťal. Barborino svedectvo dodalo odvahu ďalšej mladej žene, ktorá sa volala Juliána, aby sa prihlásila ku Kristovi. Aj ju mučili a sťali. Keď obidve podstúpili martýrium, Dioskora – takto to rozpráva legenda – zabil blesk.   

Ikona stvárňuje Barboru ako vznešenú a bohatú mladú ženu. S krížom v pravej ruke a s ľavou rukou pozdvihnutou akoby k požehnávaniu pripomína byzantského kňaza, ktorý na konci liturgie hovorí požehnanie nad veriacimi. V spojitosti s legendou sa toto stvárnenie dotýka témy, ktorá je počas stáročí zjavne ženskou témou: oslobodiť sa od očakávaní a nárokov vlastnej rodiny či manžela a nájsť vlastnú cestu. Dioskorovo správanie ukazuje, ako blízko pri sebe ležia starostlivosť o niekoho a panovanie. Otec robí všetko pre budúcnosť svojej dcéry, očakáva však – vedome či nevedome – od Barbory, že akceptuje plány, ktoré pre ňu urobil. Keď ale musí konštatovať, že ona sa na to nedáva a hľadá svoju vlastnú cestu, považuje sa za obídeného a chcel by odčiniť všetko, čo pre ňu urobil. Jeho sklamanie je také hlboké, že je schopný uchýliť sa až k násiliu.

Ikona svätej Barbory. Foto: archív

Čo nám hovorí príklad Barbory? Žiaden človek – aj keby bol akokoľvek blízky – nemá právo nanucovať druhému svoje želania a predstavy a predpisovať mu svoj spôsob života. Barbara ukazuje, že za svoju dôstojnosť ženy a človeka nevďačí človeku, ale jedine Bohu, svojmu Stvoriteľovi. Skrze svoj kríž Ježiš vyslobodil ľudí z ich odcudzenia a priviedol ich k slobode Božích detí. Viera v Boha je pre Barboru cestou, ktorá vyvádza z tiesne a poručníctva a vedie k životu. Boh sprostredkúva každému človeku dôstojnosť, ktorú iný človek nemôže ani dať, ani vziať, dôstojnosť a vnútornú slobodu, ktorá necháva žiť, dokonca aj tvárou v tvár smrti.

Barbora drží pozorovateľovi ikony pred očami kríž. Je to znak spásy a víťazstva nad smrťou. Tým ho pozýva, aby ako tento Ježiš odovzdal svoj život Bohu. Barbora išla touto cestou a dokázala nedbať na nanútené modely života, poručníctva a nereálne očakávania. Pri pohľade na Ježiša, ktorý dôsledne šiel svojou cestou, Barbora čerpá silu ísť dôsledne svojou cestou, vo vedomí, že Boh Stvoriteľ je silnejší ako smrť. Skrze to vydáva svedectvo o Bohu, ktorý vyslobodzuje človeka z každého útlaku.

Barbora je vzývaná ako orodovníčka, keď sú ľudia vystavení nebezpečným situáciám. Lebo ona sama podstúpila pre svoju cestu s Bohom nebezpečnú situáciu a odporovala všetkým pokusom odradiť ju od viery. Zostala verná svojmu svedomiu a svojmu presvedčeniu napriek ponižovaniu, mučeniu a hrozbe smrťou.  

Svedectvo Barbory a všetkých ďalších mučeníc a mučeníkov je požehnaním pre svet. Ukazuje, že cesta viery a svedomia je cestou k takému životu, ktorý Boh zamýšľal pre človeka. Preto na sviatok sv. Barbory kresťania byzantského obradu spievajú: „Uctime si svätú Barboru. Lebo bola vyslobodená zo sietí diabla ako vtáčik – skrze pomoc a silu kríža.“ (Tropár, 4. december)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo