Si veľkolepý vo svojich svätých!

Si veľkolepý vo svojich svätých!

Ježiš Kristus, svetlo sveta, bol poslaný k nám ľuďom, aby nás spasil. On je cesta k životu. My sa musíme rozhodnúť, či chceme ísť jeho cestou alebo nie.

Svätí sú ľudia, ktorí ňou šli dobrovoľne a dôsledne. Žili ako deti svetla, ich svetlo žiarilo pred ľuďmi a teraz svieti v kráľovstve Otca ako slnko (Mt 5,14nn; Mt 13,43; Ef 5,8).

O mnohých, azda dokonca o väčšine svätých nevieme, ako vyzerali. Napriek tomu sa píšu ich ikony. Pri tejto práci ikonopiscovia dodržiavajú presné pravidlá stanovené v príručkách pre ikonopiscov. Tie sa zakladajú na dlhej tradícii, ktorá vytvorila pre jednotlivých svätcov charakteristické znaky: typické črty tváre, určitý účes a pristrihnutie brady alebo príznačné oblečenie.

Spolu s ďalšími atribútmi umožňujú  – odhliadnuc od nápisu na ikone – identifikovať stvárneného svätca. Bez ohľadu na to, že ikony svätých vyzerajú často rovnako, sa dá preto povedať, či je stvárnený apoštol alebo mních, biskup alebo vojak, kajúcnica alebo kňažná.

Keď ikonopisec tvorí ikonu svätca, nemá v úmysle ho portrétovať alebo vyrozprávať jeho život. Ani nechce stvárniť, ako pôsobí jeho osobnosť na umelca, ale vypracovať, čím je človek v Božích očiach: Jeho obrazom, ktorý povolal po mene, ktorého individualita sa vo večnosti nestratí, ale dosiahne naplnenie (Gn 1,26; Iz 43,1nn; 1 Kor 15,51nn; Fil 3,21).

Ikona ukazuje do istej miery vzkriesené telo, podobu, ktorú dostaneme vo večnosti, podobu, ktorá je naša, ale v dokonalom spôsobe. Toto znázorniť je pre ikonopisca výzvou, zvlášť vtedy, keď má napísať ikonu svätca, o ktorom skrze súčasné obrazy alebo fotografie vieme, ako vyzeral. Vtedy je ikonopiscovou úlohou stvárniť tohto svätca tak, aby sa skrze jeho pozemskú podobu stala viditeľnou jeho nebeská podoba.

Porozumieť ikone svätca môžeme len vtedy, keď na ňu pozeráme vychádzajúc z ikony Pantokrátora. Ježiš je obrazom Boha, jediného svätého. Jeho život bol zviditeľňovaním Božej slávy na zemi. Pozýval všetkých ľudí, aby ho nasledovali a aj svojím životom zjavovali Božie kráľovstvo.

Keď ikonopisec tvorí ikonu svätca, nemá v úmysle ho portrétovať alebo vyrozprávať jeho život. Zdieľať

Ľudia, ktorých si uctievame ako svätých, vyhoveli svojím spôsobom Ježišovmu pozvaniu. Osvojili si jeho životný postoj a až do smrti stáli „pevne v spoločenstve s Pánom“, ktorý v nich už počas ich života nadobudol podobu. (Rim 8,29; Gal 4,19; 1 Sol 3,8). Ich ikony odkazujú na Ježiša, ktorý je „veľkolepý vo svojich svätých“, a znázorňujú, k akej sláve je človek povolaný (Ef 1,18).

Ikony svätých sú istým spôsobom ikonami Krista, a podobnosť ikony svätca, v našom prípade ikony Bazila z Cézarey (330 - 381), s ikonou Pantokrátora je zámerná. Ikona ukazuje tohto svätca v individuálnom výzore, ktorý je však podobný Kristovi Pantokrátorovi.

Bazil bol mníchom a ako taký má dlhú špicatú bradu. Bazil bol však aj arcibiskupom a preto je zaodiaty biskupským omoforom. Ako biskup ohlasuje namiesto Ježiša Božie slovo, „vhod alebo nevhod“ (2 Tim 4,2), a preto drží v ruke evanjeliár, ktorý je v protiklade k ikone Pantokrátora spravidla zatvorený.

Podobne ako Pantokrátor aj Bazil požehnáva pozorovateľa ikony a súčasne mu drží pred očami evanjelium. Tým ho pozýva, aby s ním šiel Ježišovou cestou, ktorá je cestou požehnania. Bazil bol verným Božím služobníkom, ktorý vošiel do radosti svojho Pána (Mt 25,21). Preto nosí podobne ako Ježiš svätožiaru, avšak bez vkresleného kríža, ktorý prináleží jedine Ukrižovanému. Podobne ako Pantokrátor pozerá Bazil na pozorovateľa ikony.

Skrze svätých hovorí Ježiš, ktorý povoláva všetkých ľudí do svojho kráľovstva a do svojej slávy (1 Kor 2,12). O ľuďoch, ktorí si úplne osvojili slovo evanjelia, sa traduje, že z nich už počas života vyžarovalo Kristovo svetlo a že oni sami sa stali zrkadlom Krista. Bazil je úplne preniknutý Kristovým svetlom. V Bazilovi žije Kristus a skrze neho môžeme vytušiť Kristovu slávu (2 Kor 3,18).

Modliaci sa človek a pozorovateľ ikony prijíma Ježišovo pozvanie, aby sa ním nechal premeniť a chcel sa mu stať podobným. Uznáva Ježiša ako posväcujúce svetlo, vo svätých vidí svojich pomocníkov a prosí:

„Kriste, ty pravé svetlo, ktoré osvecuje a posväcuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet, nech svetlo tvojej tváre dopadne na nás, aby sme v ňom dokázali uzrieť tvoje neprístupné svetlo. Na príhovor tvojej prečistej Matky, a všetkých svätých, veď naše kroky k napĺňaniu tvojich prikázaní. Amen.“

Vybral a z nemčiny preložil otec Ján Krupa.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo