Stravuje ma horlivosť za tvoj dom

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom

K najvýznamnejším ženským postavám neskorej antiky patrí Helena, matka cisára Konštantína Veľkého. O jej životopise sme dobre poučení biskupom a cirkevným historikom Euzébiom z Cézarey († 339), biskupom Ambrózom Milánskym († 397) a ďalšími prameňmi.

Helena sa narodila okolo roku 248 v meste Drepanon na juhozápade dnešného Turecka, ktoré bolo neskôr na jej počesť premenované na Helenopolis. Pochádzala z krčmárskej rodiny, aj ona pracovala ako krčmárka, a tým vykonávala povolanie skôr zlej povesti. Ambróz ju charakterizuje ako „bona stabularia“, ako dobrú hostesku, ktorej sa netýkala zlá povesť jej remesla.

V jej rodnom meste ju stretol Konštancius Chlorus, rímsky dôstojník. Zaľúbili sa a vstúpili do životného zväzku. V roku 273 porodila Konštantína, neskoršieho cisára. Keď sa Konštancius Chlorus stal cisárom, musel sa vzdať vzťahu s Helenou, ktorý nebol primeraný jeho stavu. O Heleninom ďalšom osude pramene mlčia až do dňa, keď bol v roku 306 po smrti Konštancia ich spoločný syn Konštantín vyhlásený za cisára.

S Konštantínovou vládou sa začal Helenin vzostup. Z odohnanej konkubíny sa stala prvá žena ríše. Helena mala v tom čase 58 rokov. Podobne ako Konštantínova manželka Fausta sa smela nazývať „augusta“ a k tomu ešte získala ako najvyššie postavená žena na cisárskom dvore čestný titul „nobilissima femina“, ako aj privilégium nosiť diadém a byť zobrazovaná na minciach.

Dobové pramene ju opisujú ako priateľskú, humornú a energickú ženu s malou, trocha okrúhlou tvárou, ostrým nosom, malými ústami a naširoko otvorenými očami. Takto ju stvárňuje aj ikona – k tomu ešte nádherne oblečenú, diadém na hlave, Ježišov kríž a zvitok Písma v rukách.

„Dobové pramene opisujú Helenu ako priateľskú, humornú a energickú ženu s malou, trocha okrúhlou tvárou, ostrým nosom, malými ústami a naširoko otvorenými očami.“  Zdieľať

Helena bola rovnako ako Konštantín pevne presvedčená o tom, že kresťanstvu bude patriť budúcnosť. Osobitnú pozornosť preto venovala kresťanským obciam ťažko postihnutým prenasledovaniami. Neustále sa vyzdvihuje jej veľkorysosť a starostlivosť, ktorá sa ukazovala v činorodej pomoci chudobným a utláčaným, v oslobodzovaní väznených v žalároch a baniach a v povolávaní späť vyhnancov.

Najznámejšou udalosťou z Heleninho života je jej pútnická cesta do Svätej zeme, na ktorú sa vydala v roku 326 vo veku asi 76 rokov. Podnet k nej vyšiel od jeruzalemského biskupa Makária, ktorý na Nicejskom koncile v roku 325 informoval o spustošených biblických miestach a naliehavo prosil cisára, aby sa postaral o ich obnovu.

Helena bola ako zástupkyňa cisára ihneď pripravená na pútnickú cestu do Svätej zeme. Počas nej sa ukázala nielen ako veľkorysá dobrodinka, ale aj ako žena zviazaná s ľudom a stojaca obidvoma nohami na zemi. No motívom k tejto ceste nebol len úmysel uctiť si sväté miesta a priviesť ich do dôstojného stavu, ale aj to, aby sa tam modlila za svojho syna a vnúčatá, ktorí boli zatiahnutí do rodinnej tragédie, ktorú dnes už nevieme objasniť do detailov.

„V Helene môžeme vidieť príklad žien, ktoré mnohorakým spôsobom dosvedčujú svojím životom vieru: skrze zvládnutie vlastného, nejednoduchého životného osudu, skrze osobnú zbožnosť, skrze skutky lásky k blížnemu, skrze iniciatívy na podporu viery, skrze ochotu k zmiereniu a modlitbe za druhých.“  Zdieľať

V Betleheme Helena založila Chrám Narodenia Pána a v Jeruzaleme neskôr znovu zničený Chrám Nanebovstúpenia Pána na Olivovom vrchu. V 2. storočí nechal cisár Hadrián na mieste Kristovho ukrižovania a hrobu vybudovať Venušin chrám, aby tak zabránil kresťanom v úcte tohto miesta. Helena tam nechala previezť archeologické vykopávky, pričom – tak hovoria dobové správy – bol nájdený Kristov kríž. To bola pohnútka pre výstavbu Chrámu Kristovho hrobu, ktorý bol v roku 335 slávnostne posvätený. Helenina pútnická cesta bola začiatkom prúdenia pútnikov do Svätej zeme, ktoré sa už nemalo zastaviť.

Z jej iniciatívy vznikli aj v iných častiach Rímskej ríše chrámy, ako v Ríme alebo Trevíre, do ktorých nechala priniesť relikvie nájdené v Jeruzaleme. Helena zomrela v roku 329 vo veku 80 rokov. Po smrti bola uctievaná titulom „apoštolom rovná“. Na to odkazuje atribút zvitku Písma v jej ruke.    

Čo však robí Helenu rovnú apoštolom? Konštantín sa priklonil ku kresťanstvu a kliesnil mu svojou náboženskou politikou cestu z katakombálnej k ľudovej cirkvi. Konštantín vytýčil smerovanie v prospech kresťanstva na politickej úrovni. Helena doplnila jeho činnosť na úrovni žitej viery.

V Helene môžeme vidieť príklad žien, ktoré mnohorakým spôsobom dosvedčujú svojím životom vieru: skrze zvládnutie vlastného, nejednoduchého životného osudu, skrze osobnú zbožnosť, skrze skutky lásky k blížnemu, skrze iniciatívy na podporu viery, skrze ochotu k zmiereniu a modlitbe za druhých.

Žien, ktoré takýmto spôsobom prepožičiavajú tvár viere, existuje veľa. Pritom nejde o to, aby boli cisárovnami, ale aby spoznali vlastné povolanie a nezastrašené ťažkosťami konali, čo je možné. Kríž, ktorý Helena drží v ruke, dáva k tomu silu.

Z nemčiny preložil otec Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo