Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
18. 08. 2017, 08:10

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom

K najvýznamnejším ženským postavám neskorej antiky patrí Helena, matka cisára Konštantína Veľkého. O jej životopise sme dobre poučení biskupom a cirkevným historikom Euzébiom z Cézarey († 339), biskupom Ambrózom Milánskym († 397) a ďalšími prameňmi.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom

Helena sa narodila okolo roku 248 v meste Drepanon na juhozápade dnešného Turecka, ktoré bolo neskôr na jej počesť premenované na Helenopolis. Pochádzala z krčmárskej rodiny, aj ona pracovala ako krčmárka, a tým vykonávala povolanie skôr zlej povesti. Ambróz ju charakterizuje ako „bona stabularia“, ako dobrú hostesku, ktorej sa netýkala zlá povesť jej remesla.

V jej rodnom meste ju stretol Konštancius Chlorus, rímsky dôstojník. Zaľúbili sa a vstúpili do životného zväzku. V roku 273 porodila Konštantína, neskoršieho cisára. Keď sa Konštancius Chlorus stal cisárom, musel sa vzdať vzťahu s Helenou, ktorý nebol primeraný jeho stavu. O Heleninom ďalšom osude pramene mlčia až do dňa, keď bol v roku 306 po smrti Konštancia ich spoločný syn Konštantín vyhlásený za cisára.

S Konštantínovou vládou sa začal Helenin vzostup. Z odohnanej konkubíny sa stala prvá žena ríše. Helena mala v tom čase 58 rokov. Podobne ako Konštantínova manželka Fausta sa smela nazývať „augusta“ a k tomu ešte získala ako najvyššie postavená žena na cisárskom dvore čestný titul „nobilissima femina“, ako aj privilégium nosiť diadém a byť zobrazovaná na minciach.

Dobové pramene ju opisujú ako priateľskú, humornú a energickú ženu s malou, trocha okrúhlou tvárou, ostrým nosom, malými ústami a naširoko otvorenými očami. Takto ju stvárňuje aj ikona – k tomu ešte nádherne oblečenú, diadém na hlave, Ježišov kríž a zvitok Písma v rukách.

„Dobové pramene opisujú Helenu ako priateľskú, humornú a energickú ženu s malou, trocha okrúhlou tvárou, ostrým nosom, malými ústami a naširoko otvorenými očami.“  Zdieľať

Helena bola rovnako ako Konštantín pevne presvedčená o tom, že kresťanstvu bude patriť budúcnosť. Osobitnú pozornosť preto venovala kresťanským obciam ťažko postihnutým prenasledovaniami. Neustále sa vyzdvihuje jej veľkorysosť a starostlivosť, ktorá sa ukazovala v činorodej pomoci chudobným a utláčaným, v oslobodzovaní väznených v žalároch a baniach a v povolávaní späť vyhnancov.

Najznámejšou udalosťou z Heleninho života je jej pútnická cesta do Svätej zeme, na ktorú sa vydala v roku 326 vo veku asi 76 rokov. Podnet k nej vyšiel od jeruzalemského biskupa Makária, ktorý na Nicejskom koncile v roku 325 informoval o spustošených biblických miestach a naliehavo prosil cisára, aby sa postaral o ich obnovu.

Helena bola ako zástupkyňa cisára ihneď pripravená na pútnickú cestu do Svätej zeme. Počas nej sa ukázala nielen ako veľkorysá dobrodinka, ale aj ako žena zviazaná s ľudom a stojaca obidvoma nohami na zemi. No motívom k tejto ceste nebol len úmysel uctiť si sväté miesta a priviesť ich do dôstojného stavu, ale aj to, aby sa tam modlila za svojho syna a vnúčatá, ktorí boli zatiahnutí do rodinnej tragédie, ktorú dnes už nevieme objasniť do detailov.

„V Helene môžeme vidieť príklad žien, ktoré mnohorakým spôsobom dosvedčujú svojím životom vieru: skrze zvládnutie vlastného, nejednoduchého životného osudu, skrze osobnú zbožnosť, skrze skutky lásky k blížnemu, skrze iniciatívy na podporu viery, skrze ochotu k zmiereniu a modlitbe za druhých.“  Zdieľať

V Betleheme Helena založila Chrám Narodenia Pána a v Jeruzaleme neskôr znovu zničený Chrám Nanebovstúpenia Pána na Olivovom vrchu. V 2. storočí nechal cisár Hadrián na mieste Kristovho ukrižovania a hrobu vybudovať Venušin chrám, aby tak zabránil kresťanom v úcte tohto miesta. Helena tam nechala previezť archeologické vykopávky, pričom – tak hovoria dobové správy – bol nájdený Kristov kríž. To bola pohnútka pre výstavbu Chrámu Kristovho hrobu, ktorý bol v roku 335 slávnostne posvätený. Helenina pútnická cesta bola začiatkom prúdenia pútnikov do Svätej zeme, ktoré sa už nemalo zastaviť.

Z jej iniciatívy vznikli aj v iných častiach Rímskej ríše chrámy, ako v Ríme alebo Trevíre, do ktorých nechala priniesť relikvie nájdené v Jeruzaleme. Helena zomrela v roku 329 vo veku 80 rokov. Po smrti bola uctievaná titulom „apoštolom rovná“. Na to odkazuje atribút zvitku Písma v jej ruke.    

Čo však robí Helenu rovnú apoštolom? Konštantín sa priklonil ku kresťanstvu a kliesnil mu svojou náboženskou politikou cestu z katakombálnej k ľudovej cirkvi. Konštantín vytýčil smerovanie v prospech kresťanstva na politickej úrovni. Helena doplnila jeho činnosť na úrovni žitej viery.

V Helene môžeme vidieť príklad žien, ktoré mnohorakým spôsobom dosvedčujú svojím životom vieru: skrze zvládnutie vlastného, nejednoduchého životného osudu, skrze osobnú zbožnosť, skrze skutky lásky k blížnemu, skrze iniciatívy na podporu viery, skrze ochotu k zmiereniu a modlitbe za druhých.

Žien, ktoré takýmto spôsobom prepožičiavajú tvár viere, existuje veľa. Pritom nejde o to, aby boli cisárovnami, ale aby spoznali vlastné povolanie a nezastrašené ťažkosťami konali, čo je možné. Kríž, ktorý Helena drží v ruke, dáva k tomu silu.

Z nemčiny preložil otec Ján Krupa.

Odporúčame

Ja som vinič, vy ste ratolesti

Ja som vinič, vy ste ratolesti

Na niekoľkých miestach evanjelií sa dá dobre rozpoznať, akého rozdielneho charakteru boli apoštoli a aká rozmanitosť predstáv, názorov a želaní vládla v tejto malej skupine okolo Ježiša.

Zosnutie Bohorodičky

Zosnutie Bohorodičky

V auguste cirkev oslavuje zakončenie pozemského života Márie, oslavuje jej smrť, ktorú označujeme slovom zosnutie: slovom, v ktorom sa spája spánok s blaženosťou, mierom, pokojom a radosťou.