Odkaz sv. Kiliána: choďte k národom!

8. júl je venovaný spomienke na írskeho misionára sv. Kiliána a jeho spoločníkov.

Pred svojím nanebovstúpením Ježiš prikázal svojim učeníkom, aby šli do sveta, kázali evanjelium všetkým národom a krstili ich (Mt 28, 16). Skrze ich kázanie sa kresťanstvo šírilo z Jeruzalema až za hranice Rímskej ríše a dosiahlo v 4./5. storočí Írsko. Tam sa vyvinula vlastná forma mníšstva.


Socha sv. Kiliána vo Würzburgu. Foto – Wikipedia

Kláštory sa stali už v 6. storočí najvýznamnejšími centrami írskeho kresťanstva, ktoré čoskoro pobádalo írskych mníchov, aby šli do cudziny. Svoje mníšstvo spájali s dobrovoľným zrieknutím sa vlasti ako osobitnou formou nasledovania Krista. Lebo tento nemal nijaké miesto, kde by mohol skloniť svoju hlavu (Mt 8, 19).

V napĺňaní Ježišovho misijného príkazu sa chceli ako „pútnici a cudzinci“ túlať po tomto svete, aby ohlasovali evanjelium (porov. 2 Kor 5, 6; Hebr 11, 13).

Kilián, Kolonát a Totnán patrili k mníchom, ktorí v tom čase prišli z Írska do kontinentálnej Európy. Okolo roku 685 sa usadili vo Würzburgu a tam kázali evanjelium.

Najstaršia Kiliánova biografia, Passio minor pochádzajúce z 8. storočia, hovorí, že to bola lákavá poloha mesta a ušľachtilé správanie jeho obyvateľov, čo pohlo Kiliána a jeho spoločníkov k tomu, aby zostali „na území východného Franska, v pevnosti, ktorá sa nazýva Wirciburc“, aby ich „vytrhli z pohanstva“.   

Kilián, Kolonát a Totnán cítia vo svojom vnútri túžbu priniesť ľuďom evanjelium. Preto predstupujú pred Ježiša a nechávajú sa ním poslať. Na ich oblečení sa dá rozpoznať ich cirkevný stav: Kilián je biskup, Kolonát kňaz a Totnán diakon. Všetci traja nosia tonzúru – do venca vystrihané vlasy – stáročný rozpoznávací znak mníchov, ktorý má vyjadriť, že seba a svoj život úplne odovzdali Bohu.

„Je druhoradé, či ľudia, ktorí sa zaručujú za vieru, sú alebo nie sú klerikmi. Dôležité je to, že sa až do smrti považujú za nedeliteľne spätých s Ježišom.“  Zdieľať

Ježiš požehnáva Kiliána a odovzdáva mu ako vodcovi tých troch evanjeliár. Tým ich poveruje, aby ohlasovali jeho slovo, a požehnáva ich, aby skrze ich kázanie iní našli cestu k viere. Božie slovo sa šíri do sveta, keď ho ľudia robia základom svojho života, keď sa nechávajú ustanoviť Ježišom do služby tohto slova a tam, kde sú, ho ohlasujú.

Kto je presvedčený o Božom slove, bude zaň ručiť aj svojím životom. Ježiš tak urobil a vytrpel zaň smrť na kríži. Aj pre Kiliána, Kolonáta, Totnána a mnohých ďalších bolo toto slovo také významné, že zaň obetovali svoj život a nasledovali Ježiša až po mučenícku smrť. Ich príklad však privádza ďalších k viere.

Pritom je druhoradé, či ľudia, ktorí sa zaručujú za vieru, sú alebo nie sú klerikmi. Dôležité je to, že sa až do smrti považujú za nedeliteľne spätých s Ježišom a on je pre nich Pánom ich života.

Už spomenuté Passio minor informuje, že Kilián zomrel na perách s Ježišovým slovom: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť“ (Mt 10, 28).  Bol presvedčený o tom, že Ježiš zahrnie všetkých, ktorí ho nasledujú, aj do svojho zmŕtvychvstania.

Ako prišlo k ikone svätého Kiliána a jeho spoločníkov – mučeníkov, ktorí nepochádzajú z kresťanského Východu? V roku 1989 slávilo biskupstvo Würzburg 1300. výročie martýria svojich patrónov. Pri tejto príležitosti nechalo pápežské dielo pre východné cirkvi Catholica Unio, ktoré má vo Würzburgu svoju centrálu pre Nemecko, namaľovať túto ikonu.

Táto ikona hovorí, že Ježiš robí svojimi poslami ľudí z celého sveta, že viera prichádza k ľuďom cez ľudí, ktorí sa za vieru zaručujú, a že títo sú pokladmi celej cirkvi.

Vybral a z nemčiny preložil otec Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo