Trump a biskupi: tri nariadenia, dve emócie

Trump a biskupi: tri nariadenia, dve emócie

Donald Trump podpísal dva výnosy týkajúce sa výstavby bezpečnostného múru na hranici USA s Mexikom a nelegálnej imigrácie vo Washingtone 25. januára 2017. TASR/AP

Reakcie amerických biskupov na prvé rozhodnutia Donalda Trumpa sú rozporuplné.

Zrušenie vládneho financovania potratových spoločností, rozhodnutie o stavbe múru na hranici s Mexikom a pozastavenie programu prijímania utečencov. Tri nariadenia prezidenta Trumpa vyvolali medzi americkými biskupmi dve silné emócie. Zatiaľ čo prvé rozhodnutie, ktoré Trump podpísal už tretí deň od nástupu do funkcie, si vyslúžilo ocenenie zo strany cirkevných predstaviteľov, ďalšie dve americkí biskupi rázne odmietli.

Trumpove pro-life kroky

Medzi prvé rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa patrilo nariadenie, ktorým zrušil vládne financovanie zahraničných mimovládnych spoločností, ktoré vykonávajú potraty alebo lobujú za ich legalizáciu. Nariadenie známe ako Mexico City Policy je v posledných desaťročiach jedným z prvých, ktorým sa novozvolený prezident zaoberá.

Jeho platnosť doposiaľ vždy závisela od toho, kto momentálne sedel v prezidentskom kresle. Ako prvý zrušenie nariadil Ronald Reagan v roku 1984, jeho rozhodnutie potvrdil aj nasledujúci republikánsky prezident George H. W. Bush. Demokrat Bill Clinton ho zrušil hneď po svojom zvolení v roku 1993. O osem rokov neskôr ho republikán George W. Bush znovu zaviedol, no v roku 2009 bolo opäť zrušené demokratom Barackom Obamom. Po ôsmich rokoch, na deň presne (23. januára), ho republikán Trump znovu obnovil.

„Vítame tento krok prezidenta Trumpa k obnoveniu a presadeniu dôležitej vládnej politiky, ktorá rešpektuje najzákladnejšie ľudské právo – právo na život,“ vyjadril sa newyorský kardinál Timothy Dolan, ktorý je predsedom pro-life komisie Konferencie katolíckych biskupov USA.

Štyri dni po podpísaní Mexico City Policy sa vo Washingtone uskutočnil 44. ročník Pochodu za život, ktorý je najväčšou pro-life akciou na svete. Na podujatie, ktoré je zväčša ignorované najvyššími politickými predstaviteľmi, tento rok zavítal viceprezident Mike Pence. Bolo to prvý raz v histórii pochodu, čo na ňom s prejavom vystúpil takýto vysokopostavený politik.


Americký viceprezident Mike Pence počas prejavu na Pochode za život vo Washingtone. Foto – TASR/AP

Prostredníctvom Twitteru podporil akciu aj samotný prezident Trump. „Pochod za život je dôležitý. Všetci, ktorí pochodujete – máte moju plnú podporu,“ odkázal účastníkom.

„Fakt, že viceprezident a ďalší členovia Bieleho domu zareagovali na Pochod za život, je povzbudzujúci a myslím, že je to dobrý impulz,“ ocenil tieto kroky kardinál a arcibiskup Newarku Joseph Tobin. Vzhľadom na to, že podujatie si médiá často nevšímajú, je táto podpora podľa Tobina veľkým darom.

Nie múry, ale mosty

Ešte v tom istom týždni, keď Trump obnovil nariadenie zakazujúce finančnú podporu potratov, podpísal ďalšie dva zákony, po ktorých prišla zo strany amerických biskupov ostrá kritika.

Išlo o rozhodnutia vybudovať múr na hranici s Mexikom a tiež nariadenie týkajúce sa migračnej politiky: 90-dňový zákaz cestovať do USA občanom siedmich krajín vyvolávajúcich obavy z terorizmu a 120-dňové pozastavenie programu prijímania utečencov. „Je potrebné budovať mosty, nie múry,“ reagovala v stanovisku konferencia amerických biskupov.

Podľa biskupa a predsedu komisie pre migrantov Joea Vasqueza tento múr spôsobí, že „migranti, predovšetkým tí najzraniteľnejší, ženy a deti, budú ešte viac vykorisťovaní priekupníkmi a pašerákmi“. Vybudovanie tejto bariéry podľa neho zároveň „destabilizuje mnohé komunity, ktoré žijú v mieri pozdĺž hranice“. 

Rovnako odsúdil Trumpovu politiku voči migrantom. „Každý deň zakúšame bolesť rodín, ktoré bojujú za život, ktorý by sa podobal normálnemu rodinnému životu. Vidíme traumatizované deti v našich školách a kostoloch,“ povedal Vasquez. „Tieto rozhodnutia ešte viac obrátia utečeneckým rodinám život naruby.“

Postoj amerického prezidenta voči prijímaniu utečencov z prevažne moslimských krajín odsúdili aj predseda amerických biskupov kardinál Daniel DiNardo a podpredseda biskupskej konferencie José Gomez, arcibiskup Los Angeles, ktorý má hispánsky pôvod. „Prijať cudzinca a tých, ktorí sú na úteku, nie je voľba medzi mnohými voľbami v kresťanskom živote, ale je to kresťanstvo samotné,“ napísali v spoločnom vyhlásení.

Biskupi vyhlásili, že rešpektujú úsilie vlády pri kontrole hraníc a zaistení bezpečnosti pre všetkých obyvateľov USA, ale spôsob, akým to chce prezident dosiahnuť, je podľa nich neprijateľný. Utečencom sú pripravení naďalej pomáhať. „Potrebujeme chrániť ľudí každej viery vrátane moslimov, ktorí stratili rodinu, domov a krajinu,“ hovorí biskup Vasquez. „Sú Božími deťmi a majú právo na ľudskú dôstojnosť. Veríme, že pomocou najzraniteľnejších žijeme svoju kresťanskú vieru, ku ktorej nás vyzýva Ježiš.“


Biskup a predseda komisie pre migrantov Joe Vasquez. Foto – Flickr.com/catholic_photo

Donald Trump odmieta tvrdenia, že by bolo nariadenie namierené proti moslimom. Podľa vlasných slov program prijímania utečencov obnoví po štyroch mesiacoch, keď sa upravia bezpečnostné postupy a sprísnia previerky žiadateľov o azyl. V jednom televíznom rozhovore uviedol, že sýrski kresťania by mali mať pri vstupe do USA prednosť. S týmto tvrdením však nesúhlasí chaldejský patriarcha Louis Raphaël Sako, podľa ktorého to kresťanom na Blízkom východe spôsobí len problémy.

„Každá prijímacia politika, ktorá diskriminuje prenasledovaných na základe náboženstva nakoniec kresťanom na Blízkom východe ublíži a môže sa pre nich stať pascou,“ tvrdí patriarcha, s tým, že tieto argumenty môžu slúžiť ako zámienka na ďalšie útoky proti kresťanom. „Vytvára a posilňuje to napätie medzi našimi moslimskými spoluobyvateľmi. Tí, ktorí hľadajú pomoc, nesmú byť rozdelení podľa náboženstva. Nechceme privilégiá.“

Nádej pre náboženskú slobodu?

Do vzťahu medzi americkým prezidentom a miestnymi biskupmi môže zaujímavo vstúpiť ešte jedna skutočnosť. Koncom januára sa v amerických médiách objavil údajný návrh nariadenia, ktoré garantuje právo na výhradu vo svedomí. Štvorstranový dokument by mal zabezpečiť, aby jednotlivci alebo náboženské organizácie neboli nútené federálnou vládou participovať na aktivitách, ktoré nie sú v súlade s ich presvedčením.

Ide najmä o prípady kresťanských organizácií, ktoré musia v rámci platenia sociálneho poistenia svojich zamestnancov prispievať na financovanie potratov či antikoncepcie. Túto povinnosť im ukladala zdravotná reforma predošlého prezidenta známa ako Obamacare. V tejto súvislosti sa stal najznámejším spor rehole Malých sestier chudobných s Obamovou vládou, ktorý mal svoju dohru až na Najvyššom súde (viac tu).

Prečítajte si tiež
Koho pošle Trump do Vatikánu? Zdieľať

„Ľudia a organizácie nestrácajú náboženskú slobodu pri poskytovaní sociálnych služieb, vzdelávania alebo zdravotnej starostlivosti,“ píše sa v uniknutom dokumente.

Nová právna úprava by mala byť ústretová napríklad k podnikateľom, ktorí sa rozhodnú nepodieľať na organizácii svadobných hostín pri uzatváraní manželstva osôb rovnakého pohlavia alebo k učiteľom či rodičom, ktorí sa rozhodnú pred deťmi vysloviť podporu tradičnému modelu rodiny.

Hoci hovorca Bieleho domu Sean Spicer odmietol zverejnené nariadenie komentovať, zástupcovia náboženských organizácií, rovnako ako zástupcovia LGBTI skupín, začali o jeho možných dôsledkoch intenzívne debatovať.

K zaoberaniu sa týmto materiálom vyzvali Trumpa v liste aj americkí biskupi. Jeho online verziu preposlali svojim veriacim, ktorí sa k nemu môžu pripojiť a spoločne apelovať na prezidenta, aby vláda uzákonila nariadenie rešpektujúce náboženskú slobodu. Tá podľa nich už „roky čelí v krajine bezprecedentnému rozkladu“.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo