Pápež posiela do Medžugoria svojho vyslanca

Kto by od misie pápežského vyslanca v Medžugorí očakával zásadný zlom v prípade údajných mariánskych zjavení, ostane sklamaný. Pôsobenie 74-ročného poľského arcibiskupa má výlučne pastoračný charakter a do problematiky zjavení nebude vstupovať.

„Misia má za cieľ získať hlbšie poznatky o tamojšej pastoračnej situácii a predovšetkým o potrebách veriacich, ktorí tam prichádzajú na púť, a na ich základe navrhnúť možné pastoračné iniciatívy pre budúcnosť,“ píše sa vo vyhlásení Svätej stolice. Otázka mariánskych zjavení podľa hovorcu Svätej stolice Grega Burkea ostáva naďalej v kompetencii vatikánskej Kongregácie pre náuku viery.

Pre množstvo veriacich po celom svete, ktorí o pravosti mariánskych zjavení v Medžugorí nepochybujú, je však rozhodnutie pápeža aspoň sčasti dobrou správou. Ukazuje, že Svätá stolica berie vážne duchovné potreby tisícok pútnikov, ktorí do mestečka v Bosne a Hercegovine prichádzajú, a chce ich podporiť vhodnými pastoračnými aktivitami.

Od pápeža Františka však nepochybne čakali viac. V roku 2014 mu totiž taliansky kardinál Camillo Ruini odovzdal rozsiahly spis obsahujúci výsledky skúmania, ktoré od roku 2010 v Medžugorí vykonala komisia zriadená pápežom Benediktom XVI. Odvtedy spis leží na stole Kongregácie pre náuku viery, ktorej ho František postúpil.

Nádeje opätovne vzrástli v júni 2015, keď Svätý Otec počas návratu zo Sarajeva, ktoré je hlavným mestom Bosny a Hercegoviny, povedal, že Ruiniho komisia odviedla dobrú prácu a Vatikán sa už chystá prijať rozhodnutie. Uplynuli však už takmer dva roky a nič sa nedeje.

Potrebné je ale zdôrazniť, že pápež František sa nachádza v ťažkej situácii – rovnako ako jeho predchodca Benedikt XVI. Názory na to, čo sa stalo a čo sa stále deje v kedysi zabudnutej dedine neďaleko Mostaru, sú totiž nejednoznačné.

Na jednej strane sú tu masy pútnikov, ktorí z Medžugoria neraz odchádzajú vnútorne premenení, na druhej strane stoja miestni biskupi, ktorí od začiatku údajných zjavení v roku 1981 odmietajú, že by mali nadprirodzený charakter. V tomto sú zajedno Pavao Žanić, ktorý stál na čele Mostarskej diecézy, do ktorej Medžugorie patrí, v rokoch 1980 – 1993, aj jeho nástupca a súčasný biskup Ratko Perić.

Prečítajte si aj
František varuje pred nesprávnym prístupom k zjaveniam: Panna Mária nie je vedúca poštyZdieľať

„Na základe doterajšieho vyšetrovania nemožno potvrdiť, že tu ide o nadprirodzené zjavenia a posolstvá,“ píše sa tiež vo vyhlásení z roku 1991, ktoré vydala bývalá juhoslovanská biskupská konferencia. Napriek tomu, že pápež Ján Pavol II. podľa viacerých svedectiev uznával zjavenia v Medžugorí, podobné stanovisko prijala v roku 1998 aj Kongregácia pre náuku viery. 

Podľa informácií portálu Vatican Insider mala Ruiniho komisia dospieť k iným záverom – ani tie však úplne neuspokoja fanúšikov Medžugoria. Vyplýva z nich, že prvé zjavenia Panny Márie mali nadprirodzený charakter, ale o ďalšom vývoji to už komisia netvrdí.

Zdá sa, že pápež František volí rovnako opatrný prístup ako jeho predchodca a odpoveď na otázku, ako to naozaj je s medžugorskými zjaveniami, tak nepadne ani v najbližšom období.

Foto – Simona Plávková