Ako evanjelici objavujú dôležitosť spovede

Ako evanjelici objavujú dôležitosť spovede

Kým u evanjelikov je všeobecná spoveď bežným spôsobom, u katolíkov sa praktizuje len vo výnimočných situáciách. Foto - Ľubo Bechný

Slovenskí evanjelici živo diskutujú o dôležitosti spovede. Dokonca silnejú hlasy volajúce po návrate k osobnej spovedi.

V čase, keď kolega Martin Hanus pripravil rozhovor s prezidentom Centrálneho výboru nemeckých katolíkov Thomasom Sternbergom, ktorý priznal, že v jeho krajine sa už takmer nikto nespovedá, vyšiel slovenský mesačník Evanjelický východ s nápisom Renesancia spovede na obálke.

Časopis tematicky vychádzal z Dištriktuálnej pastorálnej konferencie, ktorá sa v novembri 2016 venovala rovnomennej téme. Vnútri čísla sa dokonca objavila výzva emeritného generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) Júliusa Fila, aby oslava 500. výročia reformácie priniesla návrat k osobnej spovedi.

Pozreli sme sa teda na to, či slovenskí evanjelici, na rozdiel od nemeckých katolíkov, skutočne objavujú dôležitosť spovede a ako ju prežívajú.

Luther spoveď odporúčal

Medzi evanjelickou a katolíckou spoveďou existuje viacero rozdielov, ale majú aj niekoľko dôležitých podobností. Obom cirkvám je vlastná všeobecná aj osobná spoveď. No kým u evanjelikov je prvý spôsob bežným, u katolíkov sa všeobecná spoveď praktizuje len vo výnimočných situáciách.

„Spoveď pre evanjelikov nepredstavuje sviatosť, ale v tradícii cirkvi bola väčšinou spojená s Večerou Pánovou, ktorá sviatosťou je. Večera Pánova sa síce môže sláviť aj bez spovede, ale v drvivej väčšine prípadov sa to spája,“ vysvetlil pre Postoj.sk ružomberský evanjelický farár David Bázlik. 

Predstava, že Martin Luther spoveď úplne zrušil, je podľa modranského evanjelického farára Jána Oslíka mylná. „To, čo chcel, bolo, aby bola spoveď dobrovoľná,“ povedal Oslík v rozhovore pre Evanjelický východ. „Luther kládol v týchto veciach veľký dôraz na slobodu. To, čo sa robí len preto, lebo je to prikázané, sa veľmi často stáva len formálnym. Okrem toho súkromná spoveď bývala často zneužívaná na mocenské ovládanie a vydieranie.“


Július Filo stál na čele slovenských evanjelikov v rokoch 1994 – 2006. Foto – Ľubo Bechný

Emeritný generálny biskup Filo je dokonca presvedčený, že Luther pokladal za spoveď v pravom zmysle práve osobnú spoveď. Napríklad v známej kázni na Prvú pôstnu nedeľu v roku 1522 nemecký reformátor vyhlásil: „Nechcem si nechať vziať osobnú spoveď. Nechcem tiež k nej nikoho nútiť ani som k nej nikoho nenútil, ale ju každému slobodne odporúčam.“

„Návratom k osobnej spovedi by sme mohli osláviť 500. výročie reformácie.“
emeritný generálny biskup ECAV Július Filo Zdieľať

Prax osobnej spovede pretrvávala v období po reformácii aj na našom území. „Po večerných modlitbách v dni sobotné alebo zavčas rána v dni nedeľné nech kňazi vypočúvajú spovedníkov a nech sa o to postarajú, aby znovu do úžitku prišla súkromná spoveď a rozhrešenie,“ píše sa v Hornotrenčianskych liturgických zákonoch z roku 1580. Podľa profesora Evanjelickej teologickej fakulty Univerzity v Lipsku Petra Zimmerlinga, ktorý bol hlavným rečníkom na konferencii o renesancii spovede, sa Luther dokonca hneval, keď videl, že evanjelici sa prestávajú spovedať.

„Čo by povedal na to, keby videl, kam sa až cirkev dostala dnes?“ adresoval Zimmerling kritické slová do vlastných radov. Bez spovede je učenie o ospravedlnení človeka jedine milosťou len mŕtvou politickou ideológiou. „Bez toho, aby sme si dokázali priznať vinu a zakúsili odpustenie, strácame dôvod, prečo zvestovať evanjelium,“ apeloval Zimmerling, ktorý je autorom knihy Učebnica spovede a na teologickej fakulte vedie špecializovaný seminár o spovedi.

Farár pri spovedi nie je nevyhnutný

V dôsledku historického vývoja je dnes chápanie spovede u evanjelikov omnoho voľnejšie ako u katolíkov. Vyznať hriechy Bohu je možné aj počas osobnej modlitby. „Podľa evanjelického učenia môžeme hriechy vyznávať aj kresťanovi, ktorý nie je farár. Mali by sme ľudí viac vzdelávať, aby si kresťania boli navzájom spovedníkmi v pravom zmysle slova,“ povedala pre Evanjelický východ seniorka Liptovsko-oravského seniorátu Katarína Hudáková. „Deti často vyznávajú svoje hriechy rodičom bez toho, aby si uvedomili, že je to spoveď.“

Podľa Zimmerlinga sa v spovedaní druhému kresťanovi prejavuje reformáciou novoobjavené všeobecné kňazstvo veriacich.


Evanjelici spravidla prijímajú Kristovo telo a krv pod obojakým spôsobom pokľačiačky okolo oltára. Foto – Ľubo Bechný

Najbežnejšou formou spovede u evanjelikov je však všeobecná spoveď v rámci Večere Pánovej. Kým v minulosti sa v evanjelických zboroch na Slovensku slávila len trikrát-štyrikrát v roku (na vianočné a veľkonočné sviatky, počas Kajúcej nedele, ktorá býva v lete, niekde aj na Turíce či pri poďakovaní za úrodu), dnes sa koná spravidla raz do mesiaca. Aké miesto má spoveď v rámci Večere Pánovej?

„Veriacich vedieme k tomu, aby už doma v modlitbe vyznali pred Bohom svoje hriechy a svojich blízkych požiadali o odpustenie,“ vysvetľuje farár Bázlik. „V kostole sa počas spovede veriaci postavia na svojom mieste a kňaz im kladie štyri otázky, v ktorých sa pýta na uznanie hriechov, ľútosť nad nimi, vieru v Božie odpustenie a odhodlanosť s pomocou Ducha Svätého polepšiť sa.“

„V dôsledku historického vývoja je chápanie spovede u evanjelikov omnoho voľnejšie ako u katolíkov.“ Zdieľať

Nasleduje znamenie kríža, rozhrešenie, cez ktoré kňaz zvestuje odpustenie hriechov. „V centre spovede nie je moje vyznanie hriechov, ale ich odpustenie Bohom,“ pripomína Zimmerling. Potom veriaci pristupujú k oltáru, okolo ktorého pokľaknú, farár na každého z nich položí ruky, čím zvestuje osobné rozhrešenie, a vzápätí im udelí Kristovo telo a krv.

Skutok zadosťučinenia u evanjelikov neexistuje, čo vychádza z teologického presvedčenia, že ani veľkosť pokánia človeku nezaručuje odpustenie hriechov, ktoré je jedine darom Božej milosti. „Je dobré, ak uvedomenie si hriešnosti a na druhej strane veľkosti Božej milosti privedie človeka k slzám. Ale to neznamená, že čím väčšie pokánie človek prejavuje, tým väčšie odpustenie si vyprosí,“ ozrejmuje Bázlik.  

Návrat k osobnej spovedi?

Svoju prednášku na konferencii o spovedi profesor Zimmerling zameral najmä na osobnú spoveď, ktorá je v nemeckej evanjelickej cirkvi bežnou praxou. V takmer všetkých vydaniach nemeckého Evanjelického spevníka sa nachádza jednoduchý spovedný poriadok pod názvom Poučenie k osobnej spovedi. „No to, čo je bežné v Nemecku, u nás v sebe nesie príchuť niečoho, čo je ,katolícke´,“ hodnotí šéfredaktorka Evanjelického východu a ordinovaná farárka Emília Mihočová.

„Možno by pomohlo viac o tom rozprávať, vysvetľovať, zbavovať sa predsudku, že je to ,katolícke´, ponúkať túto možnosť a tiež uisťovať, že je to ,bezpečný priestor´, pretože aj nás viaže spovedné tajomstvo,“ uvažuje modranský farár Oslík, podľa ktorého by bolo vhodné stanoviť pevný čas, kedy človek môže prísť na osobnú spoveď.


Najbežnejšou formou spovede u evanjelikov je všeobecná spoveď v rámci Večere Pánovej. Silnejú však hlasy volajúce po návrate osobnej spovede. Foto – Ľubo Bechný 

Rizikom osobnej spovede podľa neho je, že veriaci spomenie len niečo z toho, v čom zlyhal. „Všeobecnú spoveď by som nepodceňoval, keďže otvára priestor do šírky, pričom záleží na tom, akým spôsobom sa vykonáva. Ja sa snažím pri všeobecnej spovedi nechať priestor k tomu, aby sa každý mohol aj osobne zamyslieť na svojím životom,“ hovorí Oslík. 

S revolučným návrhom prišiel už viackrát citovaný profesor Zimmerling, ktorý volá po návrate spovedníc do evanjelických kostolov. „Čo by som dal za to, keby sme mali aj my protestanti takéto miesto k dispozícii,“ hovorí nemecký teológ, ktorý však zároveň priznáva, že úsilie zachovať anonymitu cez spovednicu môže byť aj dvojsečným mečom. „Veľa moderných katolíkov pokladá spovednicu za niečo neosobné a domnievajú sa, že sa tým údajne podporuje nedobré ritualizované, mechanistické chápanie spovede.“

„V porovnaní s minulosťou ľuďom chýba pocit viny. Preto sa ich snažím privádzať k tomu, aby riešili zlo od koreňa, nielen jeho pokazené ovocie.“
farár Dávid Bázlik Zdieľať

Aj farár Bázlik si myslí, že v snahe vyhnúť sa nevhodnej spovednej praxi v istých historických obdobiach došlo v časti evanjelickej tradície k úplnému vygumovaniu osobnej spovede. „A to je škoda, pretože osobná spoveď je podľa mňa dôležitá,“ uvažuje Bázlik, ktorý mal ako začínajúci kňaz svojho osobného spovedníka. „Duchovne ma to veľmi obohacovalo, keďže dotyčný kňaz vedel o mojich problémoch a pravidelne sa ma pýtal, či som sa nejako posunul.“

A aká je jeho skúsenosť s osobnými spoveďami v súčasnosti? „Z približne 300 aktívnych veriacich, ktorí v Ružomberku pravidelne prichádzajú na bohoslužby, o osobnú spoveď počas roka požiada do dvadsať ľudí,“ hovorí Bázlik, podľa ktorého veriaci väčšinou prichádzajú so žiadosťou o pastorálny rozhovor, ktorý sa postupne pretaví do spovede.


Spovedným tajomstvom sú viazaní aj evanjelickí farári a farárky. Foto – Ľubo Bechný

Zvýšený záujem o tému osobnej spovede v teologickej oblasti badá aj docent na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Ondrej Prostredník. Opačnú skúsenosť má trenčiansky farár Ján Bunčák. „Počas mojej kňazskej služby ma od roku 1988 ešte nikto o osobnú spoveď nepožiadal. O jej renesancii mám preto veľké pochybnosti,“ povedal Bunčák pre Evanjelický východ.

Ružomberský farár Bázlik je však presvedčený, že kvôli zmenám v spoločnosti sa osobná spoveď bude dostávať stále viac do popredia. „Ľudia pociťujú potrebu riešiť veci osobne, či už s psychológom, terapeutom, alebo s farárom,“ hovorí kňaz, ktorý si všíma, že dnešných ľudí trápia skôr dôsledky hriechu ako hriech samotný. „V porovnaní s minulosťou im chýba pocit viny. Preto sa veriacich snažím privádzať k tomu, aby riešili zlo od koreňa, nielen jeho pokazené ovocie.“

Prečítajte si aj
Prečo sa v Nemecku prestalo spovedať Zdieľať

Profesor Zimmerling je presvedčený, že práve osobná spoveď hriešnika zasahuje do hĺbky oveľa viac ako všeobecná spoveď. Súhlasí s tým aj emeritný generálny biskup Filo. „Osobná spoveď preveruje pravosť pokánia. Hlasné vyslovenie viny, ľútosť nad ňou, ochota prijať jej dôsledky a odmietnutie spáchaného hriechu v prítomnosti brata či sestry robí spoveď konkrétnou a dôslednou,“ uvažuje Filo.

Kľúčové pritom je, aby samotní spovedníci pristupovali k spovedi. „Tým, že sa spovedník sám spovedá, získava popri spoznaní hriechu zároveň aj milosrdenstvo voči hriechu a slabosti spovedajúceho sa,“ zdôrazňuje Zimmerling. „Až do konca života ostáva každý kresťan súčasne hriešnikom aj ospravedlneným. Preto by mala byť spoveď súčasťou duchovnej životosprávy.“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo