Duka sa lúčil s Vlkom: Rozdielne názory nepoznačili naše priateľstvo

Zádušnú omšu za kardinála Vlka slúžil jeho nástupca na čele Arcibiskupstva pražského kardinál Dominik Duka. Telo zosnulého uložili do arcibiskupskej hrobky priamo v katedrále vedľa jeho predchodcov Františka Tomáška a Karla Kašpara. 

„Patril ku generácii, ktorá poznala ako hnedú, tak červenú totalitu a to ho niekedy viedlo k určitej uzavretosti, obavám a k nie celkom úplnému pochopeniu, že demokracia je diskusia a tolerancia vyžaduje často aj kompromis, keď absolútne a ideálne riešenie s prihliadnutím na druhých nie sú dosiahnuteľné,“ povedal kardinál Duka vo svojom rozlúčkovom príhovore na začiatku liturgie.

„Je dobre známe, že odišiel pripravený a zmierený s Bohom aj s ľuďmi, a teda určite i sám so sebou. Je rovnako známe, že sme s bratom Miloslavom nemali vždy na mnohé veci rovnaký názor. Uisťujem všetkých, že to neubralo nič na našej vzájomnej úcte a celoživotnom priateľstve,“ zdôraznil Vlkov nástupca na arcibiskupskom stolci.

Následne kardinál Duka prečítal krátky závet zosnulého. „Kam bude uložené moje telo, ponechávam na rozhodnutí iných,“ napísal zosnulý, ktorý sa v texte rozlúčil s blízkymi osobami, spolupracovníkmi, ako aj s vedením a veriacimi pražskej arcidiecézy. „Všetko zverujem do rúk nekonečného Božieho milosrdenstva,“ znela posledná veta závetu. 

Boha dával na prvé miesto

Po liturgických čítaniach, z ktorých jedno predniesol evanjelický teológ a kazateľ Pavel Černý, bývalý predseda Ekumenickej rady cirkví v ČR, nasledovala homília emeritného plzenského biskupa Františka Radkovského.

„Boha dával na prvé miesto vo svojom živote, dával mu prednosť pred všetkým ostatným,“ povedal o Vlkovi biskup Radkovský, ktorý so zosnulým spolupracoval v rámci Hnutia fokoláre. „Bol vytrvalým a odvážnym bojovníkom za slobodu, právo a spravodlivosť pre cirkev, a to nielen v dobe komunistickej totality, ale aj v čase, keď už mal zodpovednosť za celú cirkev u nás ako pražský prímas a predseda biskupskej konferencie. Vtedy to mal často ešte ťažšie, pretože niesol veľkú zodpovednosť, ktorá ho ťažila, ako mi sám povedal.“  

„Je známe, že sme s bratom Miloslavom nemali vždy na mnohé veci rovnaký názor. Uisťujem všetkých, že to neubralo nič na našej vzájomnej úcte a celoživotnom priateľstve.“
kardinál Dominik DukaZdieľať

Medzi koncelebrantmi boli okrem desiatok biskupov a kňazov aj piati kardináli – viedenský arcibiskup Christoph Schönborn, záhrebský arcibiskup Josip Bozanić, emeritný arcibiskup Kolína nad Rýnom Joachim Meisner, emeritný arcibiskup Krakova Stanisław Dziwisz a arcibiskup Bangkoku Francis Xavier Kriengsak Kovithavanij, ktorý reprezentoval Hnutie fokoláre. Konferenciu biskupov Slovenska zastupuje jej predseda, bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský.

V závere omše apoštolský nuncius Giuseppe Leanza prečítal kondolenčný telegram pápeža Františka. Za Hnutie fokoláre sa so zosnulým rozlúčil kardinál Kovithavanij a za českú verejnosť emeritný rektor Karlovej univerzity Ivan Wilhelm.

Rakvu na miesto posledného odpočinku nieslo osem biskupov, kňazov, diakonov a laikov. Obradom poslednej rozlúčky predsedal olomoucký arcibiskup Jan Graubner. 

Prezident Zeman na pohreb neprišiel

Veriaci sa so zosnulým mohli rozlúčiť už počas predchádzajúcich dní v pražskej katedrále a v kostole sv. Benedikta. V smútočnom zástupe sa podľa portálu iDnes.cz objavil aj český premiér Bohuslav Sobotka.

Pohrebné obrady podľa portálu lidovky.cz prebiehajú v jednoduchšom duchu, než je zvykom. Dohodol sa na tom generálny vikár pražskej arcidiecézy so sestrou nebohého kardinála, keďže zosnulý si ako člen Hnutia fokoláre nepotrpel na pompéznej liturgii. Rodina nemala žiadne špeciálne požiadavky, uviedol hovorca arcidiecézy Stanislav Zeman.

Český prezident Miloš Zeman na pohreb neprišiel, tak ako to vopred avizoval. Hovorca Jiří Ovčáček prezidentovo rozhodnutie zdôvodnil tým, že prezident nie je pokrytec a zaslanie smútočného venca vníma ako dostatočné vyjadrenie úcty zosnulému.

Prečítajte si aj
Náš Míla VlkZdieľať

Zdravotné problémy sa u kardinála Vlka objavili minulý rok na jar, na Vianoce sa zhoršili natoľko, že musel byť hospitalizovaný. Vzhľadom na pretrvávajúcu bolesť ramena podstúpil po Novom roku ďalšie vyšetrenia, ktoré potvrdili rakovinu pľúc s metastázami do kostí. V uplynulých mesiacoch podstúpil chemoterapiu na onkologickej klinike. Zomrel 18. marca vo veku 84 rokov.

Historik Šebek hodnotí Vlkovo pôsobenie

Český historik Jaroslav Šebek vníma zosnulého kardinála Vlka ako človeka, ktorý vyjadroval svoje názory vhod i nevhod. „V posledných rokoch dával najavo rozčarovanie zo smerovania spoločenského vývoja,“ napísal Šebek vo víkendovom vydaní Hospodářskych novin. „Bol často porovnávaný so svojím predchodcom Františkom Tomáškom, ktorý si vydobyl všeobecný rešpekt a zvlášť v 80. rokoch bol ikonou protikomunistického odboja. Zvlášť ho však sprevádzali konflikty s politickými predstaviteľmi,“ konštatuje Šebek.

Začalo sa to v roku 1993 na Velehrade, kde biskupi zasvätili Českú republiku Panne Márii. Niektorých politikov sa dotklo, že ich na púť nepozvali, iní túto akciu interpretovali ako prejav cirkevného triumfalizmu. „Najhlasnejšie sa ozval premiér Klaus, ktorý začal systematicky znižovať spoločenskú rolu cirkví. Vlk naproti tomu polemizoval s Klausovým poňatím transformácie uprednostňujúcej ekonomické hľadiská,“ uvádza Šebek.

Kriticky sa staval aj k súčasnému prezidentovi Zemanovi. Chyby však videl aj vo vlastných radoch. „Vlk pred odchodom z úradu v roku 2010 priznal, že cirkev nebola pripravená na veľký priestor slobody, ktorý sa zrazu objavil. Očakával, že po skončení studenej vojny sa v spoločnosti presadia hodnoty potláčané komunistickou ideológiou. To sa však nestalo,“ dodáva Šebek.