Imrich Gazda: Z biskupov nás verejne ocenil iba kardinál Duka

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Imrich Gazda: Z biskupov nás verejne ocenil iba kardinál Duka

Imrich Gazda ako akreditovaný novinár pokrýval vo Vatikáne aj konkláve, v ktorom bol zvolený pápež František.

​Projekt Svet kresťanstva sa v tomto čase dožíva už ôsmeho roku svojej existencie. Imrich Gazda hovorí, ako to celé funguje.

Imrich Gazda (34) je šéfredaktorom rubriky Svet kresťanstva, ktorá predtým fungovala ako samostatný portál. Okrem toho už jedenásť rokov pôsobí na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku. Do našej bratislavskej redakcie prichádza pravidelne. Naposledy prišla reč aj na to, ako si spomína na začiatky svojho projektu. Podstatné časti sme zaznamenali v prepise nášho rozhovoru.

Ako vlastne vznikol projekt Svet kresťanstva?

Bolo to niekedy začiatkom roku 2009, mal som za sebou stáž vo Vatikánskom rozhlase, skúsenosti s písaním do .týždňa a iných médií a zároveň som v tom čase riešil jeden projekt s Pápežskou univerzitou svätého Kríža v Ríme, v rámci ktorého som skúmal prácu talianskych vatikanistov. Bol som fascinovaný tým, že v sekulárnych médiách dokázali o náboženských témach písať nielen atraktívne, ale aj fundovane. Povedal som si, že sa o čosi také pokúsim na Slovensku. Najprv formou blogu.

Prečo práve formou blogu?

A ako ináč? V tom čase som nevidel inú možnosť. Nikdy som nevylučoval spoluprácu so sekulárnymi ani s katolíckymi médiami, ale oba typy médií majú svoje limity.

Aké?

Médiá vo vlastníctve cirkvi nedávajú priestor kritickým témam. Do istej miery je to pochopiteľné – viete si predstaviť, že by akékoľvek médium kritizovalo svojho majiteľa či vydavateľa? Aj keď zahraničné katolícke médiá, či už je to taliansky denník Avvenire alebo český Katolický týdeník, ukazujú, že otvárať citlivé témy vôbec nie je nemožné. Sekulárne médiá sa zasa takmer vždy zameriavajú len na štruktúry cirkvi, najmä ak sú tam prítomné nejaké konflikty či problémy, a úplne obchádzajú jej duchovný rozmer.

Čo sú podľa teba slabé stránky Sveta kresťanstva?

Čitatelia nám oprávnene vytýkajú, že na Svete kresťanstva dominujú katolícke témy. Je to ovplyvnené tým, že katolíkom som nielen ja, ale aj väčšina stálych spolupracovníkov. Myslím si však, že postupne sa to zlepšuje. Kľúčovým autorom Sveta kresťanstva sa stal gréckokatolícky kňaz Ján Krupa, ktorý má ohromné znalosti nielen o východných katolíckych, ale aj ortodoxných cirkvách. Rozbehli sme taktiež spoluprácu s mesačníkom Evanjelický východ, takže v roku 500. výročia reformácie začnú väčší priestor dostávať aj témy z protestantského prostredia.

A tie silnejšie stránky?

Určite to, že projekt sa počas uplynulých rokov postupne posúval vpred, najmä odkedy sa stal súčasťou Postoj.sk. Dali sme priestor viacerým mladým autorom, ktorí majú potenciál stať sa spomínanými vatikanistami, pre novinárov z celoslovenských médií sa Svet kresťanstva stal dôležitým zdrojom informácií. Veľkým ocenením pre mňa bolo, že v roku 2011, keď Vatikán zorganizoval historicky prvé celosvetové stretnutie blogerov píšucich o cirkvi, bol Svet kresťanstva medzi 150 pozvanými. Životným zážitkom pre mňa bolo pokrývanie konkláve v roku 2013, kde som pôsobil ako akreditovaný novinár.

„Cirkevné médiá nedávajú priestor kritickým témam. Sekulárne médiá sa zasa takmer vždy zameriavajú len na štruktúry cirkvi a úplne obchádzajú jej duchovný rozmer.“ Zdieľať

Určite tomu však dopomohli aj externé vplyvy, dianie v cirkvi vzbudzuje záujem, Svet kresťanstva to určite pocítil, napríklad pri téme arcibiskupa Róberta Bezáka.

Žiadna náboženská téma nezaujala slovenské médiá tak ako tento prípad. Keď začiatkom leta 2012 došlo k odvolaniu vtedajšieho trnavského arcibiskupa, novinári potrebovali človeka, ktorý by tieto udalosti komentoval. Keďže išlo o ošemetný prípad, nájsť takú osobu bolo pre nich takmer nemožné. Ku mne sa dostali cez blog Svet kresťanstva, kde som už tri roky písal o rôznych náboženských témach. Ale malo to aj nepríjemné stránky. Podporovatelia aj kritici arcibiskupa Bezáka očakávali, že sa budem vyjadrovať v zhode s ich videním celej kauzy. Dodnes mi chodia emaily, ktoré ma obviňujú z probezákovských aj protibezákovských postojov. Tento prípad bude ešte dlho otvorenou ranou cirkvi.

Si asi prvým človekom, ktorý na Slovensku získal nálepku cirkevný analytik. Nie je to čudné označenie?

Je, pričom priznávam, že som si ho sám vymyslel. Ale malo to svoj dôvod. Keď ma médiá začali pravidelne oslovovať, potrebovali k menu uviesť nejakú charakteristiku. Bol som proti označeniu za teológa, keďže nemám doštudovanú teológiu. Do úvahy pripadalo aj pomenovanie vatikanista, ale pred tým som mal rešpekt. Tak som si povedal, že keď sú tu politickí, bezpečnostní či ekonomickí analytici, môžeme mať aj cirkevného analytika. Táto „nálepka“ sa zjavne ujala, keďže médiá takto začali označovať aj iné osoby, ktoré sa občas vyjadrujú k dianiu v cirkvi.

S tou teológiou si však predsa len koketoval.

Vyrastal som vo veriacej rodine, do kostola sme chodili aj pred rokom 1989, v škole som bol medzi tými málo žiakmi, ktorí navštevovali náboženstvo. Dlhé roky som miništroval, chodil do mládežníckeho spoločenstva, dva roky som dokonca strávil v kňazskom seminári. Bol to vynikajúci čas, lebo som na jednej strane mohol prehĺbiť svoju vieru a na druhej strane som získal hlbší pohľad do cirkevného prostredia a kňazskej duše.

Nakoniec si sa kňazom nestal.

Nie, pred kňazským spoločenstvom som uprednostnil rodinné. Na vysokej škole som napokon vyštudoval dejepis a náboženskú výchovu. Už počas štúdií som začal písať o náboženských témach do týždenníka Domino fórum, z ktorého redakcia neskôr odišla a založila týždenník .týždeň. Tam som pokračoval aj ja. Zlomom však pre mňa bola spomínaná niekoľkomesačná stáž vo Vatikánskom rozhlase v Ríme, kde som podľahol čaru Vatikánu. Dlhodobý záujem o náboženské témy sa zmenil na vášeň.

Na jednej strane je tvoja viera a znalosť náboženského prostredia výhodou. Na druhej strane, nevnímajú ťa médiá ako zaujatého?

Asi nie, keď ma stále oslovujú, pričom ja sa svojou vierou vôbec netajím. Na svoje mediálne vystúpenie sa pozerám o čosi kritickejšie ako redaktori, ktorí ma oslovujú, keďže zložité náboženské témy sa nie vždy dajú komplexne vysvetliť jednou-dvoma vetami, ktoré novinári odo mňa potrebujú.

Dá sa to zhrnúť tak, že slovenské médiá ťa oslovujú hlavne preto, že nemajú nikoho, kto by sa systematicky venoval dianiu v cirkvi?

V slovenských médiách chýbajú vatikanisti, teda novinári špecializujúci sa nielen na vatikánske, ale celkovo na náboženské témy. V západných médiách má každá väčšia redakcia takýto typ novinára. Samozrejme, slovenské médiá si z rôznych dôvodov nemôžu dovoliť takýto luxus, ale myslím, že aj u nás sa v redakciách postupne môžu objavovať novinári, ktorí sa popri iných témach budú venovať aj cirkvi. Na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku napríklad vyučujem predmet náboženstvo v médiách a v každom ročníku sa snažím objaviť aspoň jedného študenta s citom pre náboženské témy. Niektorí z nich dostali priestor už aj na Svete kresťanstva, spomeniem len Adama Takáča či Moniku Ostrovskú.

Ako tvoju prácu vnímajú predstavitelia slovenskej cirkvi?

Zo začiatku sa na mňa pozerali skôr podozrievavo, keďže neboli zvyknutí, že človek bez kňazského kolárika komentuje dianie v cirkvi. Najmä pri kauze Bezák som sa stretol s niekoľkými príkrymi reakciami. Mám však pocit, že postupom času ma začali rešpektovať. Dodnes jediný, kto verejne ocenil nielen moje úsilie, ale snaženie celého denníka Postoj.sk, bol pražský kardinál Dominik Duka.  

Začiatky Sveta kresťanstva boli spojené s rubrikou Vatikánska sedma, ktorú si robil až donedávna. Prečo zmizla? Nepýtajú sa ľudia na ňu?

Pýtajú. Za jej zrušením netreba hľadať nič závažné. Keďže sme sa postupne dostali do fázy, že dôležité dianie pokrývame priebežne, mali sme v redakcii pocit, že týždenný súhrn už nie je potrebný. Keďže však čitatelia po ňom volajú, poviem, že po Veľkej noci pre nich pripravujeme špeciálne prekvapenie.

Podporte prácu Imricha Gazdu a celého tímu Sveta kresťanstva.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo