O zvláštnom tichu Bielej soboty

Sú dni v živote človeka, rodiny, spoločnosti či ľudstva, ktoré sa líšia od tých obyčajných, všedných.

Niekedy sú bolestnejšie a smutnejšie ako tie všedné.

Inokedy zas slávnostnejšie a radostnejšie.

V kresťanskej tradícii tým smutným dňom je Veľký piatok, keď si pripomíname umučenie a smrť Ježiša Krista. To bolo včera.

Zajtra bude deň, ktorý je slávnostný a radostný. Na Veľkonočnú nedeľu oslávime zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Ten dnešný deň, ktorý sa tradične volá Biela sobota, je tiež iný.

Možno nie taký bolestný ako včerajšok ani taký radostný ako zajtrajšok.

To, že je iný, spočíva vo zvláštnom tichu Bielej soboty. Ježiš je pochovaný v hrobe.

Hluk, zlobu a utrpenie prítomné pri ukrižovaní na Kalvárii vystriedalo ticho a zvláštny pokoj vládnuci pri zatvorenom hrobe.

Vo veľkonočnom ráne sa toto ticho zmení na radosť, ktorá vytryskne z Kristovho zmŕtvychvstania.

Je to akoby predobraz života každého človeka, ktorý prechádza cez bolesť Veľkého piatku k tichu Bielej soboty.

Ale to ešte nie je koniec. Za tým všetkým nás čaká radostné „Aleluja“ Veľkej noci. Tá dáva zmysel všetkému, čo jej predchádzalo.

Prajem vám radostné a požehnané Veľkonočné sviatky!