Chcel rezignovať, namiesto toho je šéfom biskupov

V tieni stretnutia pápeža Františka s americkým prezidentom Donaldom Trumpom prebehli vo Vatikáne voľby nového predsedu Talianskej biskupskej konferencie. S približne 270 členmi a vďaka špeciálnym väzbám s rímskym biskupom je to jedna z najväčších a najvplyvnejších biskupských konferencií na svete.

Napriek tomu – alebo práve preto – až doteraz talianski biskupi svojho predsedu nevolili, ale menoval ho samotný pápež. So zmenou prišiel až František, ktorý biskupom navrhol, aby si šéfa volili sami. Z rozsiahlej diskusie, ktorá prebehla v rámci generálneho zhromaždenia Talianskej biskupskej konferencie (CEI) pred troma rokmi, napokon vzišlo riešenie, s ktorým sa stotožnil aj pápež – členovia CEI budú voliť trojicu mien (terno), z ktorých rímsky biskup vyberie jedno.

Historická voľba

K historicky prvej voľbe došlo v utorok, keď sa skončilo druhé päťročné funkčné obdobie doterajšieho predsedu, 74-ročného arcibiskupa Janova Angela kardinála Bagnasca.

V úvodnom príhovore, ktorý pápež František predniesol v pondelok podvečer, vyzval biskupov, aby sa nebáli „robiť odvážne rozhodnutia, ktoré sú vlastné skutočnej cirkevnej komunite“. Bez toho, aby bližšie naznačoval svoju preferenciu, bolo všetkým prítomným jasné, koho by uvítal na čele talianskeho episkopátu.

Pre pápeža je nesporným povzbudením, že biskupi vnímali jeho nevyslovené prianie a najviac hlasov odovzdali 75-ročnému arcibiskupovi Perugie Gualtierovi kardinálovi Bassettimu.

Prečítajte si aj
Talianski biskupi prvýkrát v histórii vyberú svojho predsedu Zdieľať

Keďže plénum nehlasovalo o konkrétnych kandidátoch, ale hlas mohol dostať ktokoľvek, očakávalo sa, že prvé kolo bude len akýmsi „rozstrelom“ a potrebnú nadpolovičnú väčšinu niekto získa až v ďalších kolách. Bassetti však so 134 hlasmi dominoval hneď na začiatku. V ďalších kolách bolo terno doplnené o 67-ročného biskupa Novary Franca Giulia Brambillu a 71-ročného arcibiskupa Agrigenta Francesca kardinála Montenegra.

Nikto však nepochyboval o tom, že pápež si z predloženej trojice vyberie práve Bassettiho. Jeho menovanie oznámil dosluhujúci predseda Bagnasco počas stredajšej omše v Bazilike sv. Petra, ktorá prebiehala práve v čase stretnutia Františka s Trumpom.

Aj starí vedia snívať

Počas tlačovej konferencie sa čerstvo menovaný predseda CEI poďakoval pápežovi za to, že ho menoval napriek vysokému veku. „Je to signál, že verí tomu, že aj starí dokážu snívať,“ uviedol Bassetti a zároveň požiadal, aby od neho ľudia neočakávali programy a stratégie. „Vždy som dosť improvizoval,“ pousmial sa kardinál s tým, že bude klásť dôraz na vzájomnú kolegialitu, ku ktorej vyzýva súčasný pápež.

Bassettiho zvolenie ocenil aj biskup Piacenzy Gianni Ambrosio, podľa ktorého je mužom spolupráce. Biskupi sa o tom mohli presvedčiť v rokoch 2009 – 2014, keď zastával pozíciu podpredsedu CEI.

Foto – Profimedia/Grzegorz Galazka

Aj keď sa to momentálne nezdá, pred niekoľkými týždňami len málokto predpokladal, že novým predsedom CEI sa stane práve Bassetti. Začiatkom apríla totiž dovŕšil 75 rokov a v zhode s kanonickým právom rezignoval na pozíciu arcibiskupa Perugie. Pápež však abdikáciu neprijal a ponechal ho v úrade, čo je bežný postup.

Už menej zvyčajnou je informácia, ktorá začala kolovať v talianskych cirkevných kruhoch, že na čele arcidiecézy ho chce František ponechať ešte celých päť rokov. A keďže päť rokov trvá aj funkčné obdobie predsedu CEI, biskupi tento odkaz prečítali úplne jasne.

O silnej dôvere pápeža k Bassettimu svedčia viaceré udalosti. Za kardinála ho vymenoval hneď počas prvého kardinálskeho konzistória v roku 2014, a to napriek tomu, že Perugia nie je tradičným kardinálskym sídlom. V roku 2015 ho zasa vymenoval za člena riadnej biskupskej synody o rodine. V roku 2016 mu zveril prípravu zamyslení krížovej cesty, ktorú sa hlava cirkvi modlí s veriacimi na Veľký piatok v Koloseu. A len pred niekoľkými týždňami František oznámil, že koncom júna navštívi hroby kňazov Prima Mazzolariho (1890 – 1959) a Lorenza Milaniho (1923 – 1967), ktorí boli duchovnými otcami Bassettiho.

Zapálený pre ľudí

Pápež František sa v Bassettim vidí z dvoch dôvodov – nikdy nebol silovým hráčom, ale horlivým dušpastierom, pričom vždy mal osobitné pochopenie pre ľudí v životných ťažkostiach.

V povojnovom období jeho rodina trpela silným materiálnym nedostatkom. „Prežili sme, pretože sme si vzájomne zdieľali to málo, čo sme mali – niekto trochu mlieka, iný trochu chleba... Takto som pochopil, že zázrak rozmnoženia spočíva v delení,“ cituje denník Corriere della Sera rodáka z obce Popolano di Marradi pri Florencii.

Do kňazského seminára vstúpil už ako 14-ročný, vysvätili ho v roku 1966, pričom kňazmi sú aj dvaja jeho bratranci. Krátko pôsobil vo farnosti, no už čoskoro ho miestny biskup poveril starostlivosťou o kňazské povolania. Od roku 1972 bol rektorom malého, neskôr veľkého seminára. Po roku 1990 stál v službách florentského arcibiskupa Silvana kardinála Piovanelliho ako zástupca vikára, neskôr ako generálny vikár.

„Pápež František sa v Bassettim vidí z dvoch dôvodov – nikdy nebol silovým hráčom, ale horlivým dušpastierom, pričom vždy mal osobitné pochopenie pre ľudí v životných ťažkostiach.“Zdieľať

Za biskupa diecézy Massa Marittima e Piombino ho vymenoval Ján Pavol II. v roku 1994, po štyroch rokoch ho preložil do diecézy Arezzo a zároveň sa stal apoštolským vizitátorom pre všetky talianske semináre. V roku 2009 ho Benedikt XVI. povýšil na arcibiskupa Perugie, aj keď mnohí očakávali, že zaujme miesto práve vo Florencii.

Ako biskup sa vždy výrazne angažoval v sociálnej oblasti. Keď 450 rodinám hrozilo, že prídu o svojich živiteľov pracujúcich v koncerne Nestlé, neváhal za nich verejne intervenovať. Inicioval tiež rozbeh diecéznych sociálnych programov na pomoc ľuďom v núdzi.

Keď začiatkom tohto roka Apeninským polostrovom otriasla eutanázia, ktorú vo Švajčiarsku podstúpil populárny taliansky DJ Fabo, Bassetti vyhlásil, že pred posudzovaním treba dať prednosť modlitbe. Zároveň však zdôraznil, že život je najvyššou hodnotou a má zmysel aj v utrpení.

„Potrebujeme mať vieru a odvahu, aby sme neupadli do strachu z budúcnosti. Pretože kto má strach, nemá budúcnosť,“ zdôrazňuje nový predseda talianskych biskupov.