Napriek tomu, že má 85 rokov a choré pľúca, pricestoval do strednej Európy a s veľkou energiou rozpráva o tom, ako žijú kresťania v komunistickej Číne, čo si môžu dovoliť a čo nie. S nadšením hovorí o podzemnej cirkvi a upozorňuje, že cirkev v Číne vie ukázať silu a odvahu. Preto tvrdo kritizuje snahy Vatikánu o kompromisy s režimom a želá si, aby nedošlo k dohode, ktorú mnohí ospevujú ako historickú. Emeritný biskup Hongkongu a kardinál Joseph Zen Ze-kiun SDB. 

Kresťanov v Číne pribúda. Podľa odhadov ich je približne sto miliónov, takže ich počet už prevýšil počet členov Komunistickej strany Číny, ktorých je okolo 80 miliónov. Čo to znamená pre vašu krajinu? 

Nie som si celkom istý, o aký veľký prírastok ide. Možno aj došlo k nárastu, ale vzhľadom na veľkosť čínskej populácie stále zostávame v krajine výraznou menšinou.  

Koľko je v Číne katolíkov?

Vláda hovorí, že katolíkov je okolo päť miliónov, pričom vieme, že ich je najmenej desať miliónov. Samozrejme, kresťanov je výrazne viac, protestanti sú početnejší než katolíci. 

Prečítajte si aj 
Čína v roku 2030: Štát s najväčším počtom kresťanov na svete Zdieľať

V ázijskom regióne rastú aj duchovné povolania, hoci napríklad v Číne sú mladí ľudia konfrontovaní s totalitným režimom a zároveň materializmom podobne ako na Západe.

Pápež Benedikt XVI. hovoril o dvojakom fenoméne. Na jednej strane vidíme silnú tendenciu k sekularizmu a materializmu, no zároveň dochádza k obnove túžby po duchovne. To robí celú situáciu ambivalentnou. 

Čo hovoríte na prírastok povolaní? Kňazov pribúda posledné roky najviac v Afrike a Ázii.

Celkovo je ich ale menej ako kedysi. Medzi rokmi 1989 až 1996 mi režim dovolil ísť učiť do čínskych seminárov, ktoré boli vtedy plné. Napríklad v Šanghaji bolo 120 seminaristov, v niektorých mestách aj po dvesto. Boli to však povolania, ktoré súviseli s čakaním na možnosť, aby boli otvorené semináre. Dnes je povolaní výrazne menej, aj semináre sú kontrolované vládou. 

Ako hodnotíte súčasnú situáciu kresťanov v Číne? Pred dvomi rokmi sme čítali správy o tom, ako vláda odstraňuje kríže zo striech kostolov. 

Čo sa týka čínskej vlády, v zásade sa nezmenilo nič. Mali sme tu síce rôzne obdobia, napríklad počas Kultúrnej revolúcie zmizli všetky rehoľníčky, dnes máme semináre, ja som mohol ísť do nich vyučovať, čo bolo predtým nepredstaviteľné. Avšak nedošlo k podstatnej zmene. Stále chcú všetko kontrolovať. 

Čo znamenalo to odstraňovanie krížov? 

Prípad s krížmi sa týkal skôr fenoménu jedného regiónu, kde je kresťanstvo aj navonok zvlášť viditeľné. Oblasť Zhejiang volajú „čínsky Jeruzalem“. Vláde to nie je úplne pochuti, keďže hlása, že sme socialistická, ateistická spoločnosť. Aj v tejto oblasti sa snažia presadiť národnú politiku, čo je dôkaz, že pokračuje politika útlaku. 

Je tiež známy prípad biskupa z tejto oblasti, ktorý nemal štátny súhlas a poslali ho preč. Stalo sa to dvakrát. Najprv ho vyhnali počas jednej Veľkej noci. A potom znovu, pretože tam zomrel miestny sídelný biskup a tento biskup-koadjútor by sa mal stať jeho nástupcom. To však vláda nechcela, keďže nemá jej schválenie. Dá mu ho iba vtedy, ak začne uznávať Vlastenecké združenie čínskych katolíkov, čo on odmieta.

Dostali sme sa nepriamo k vzťahu medzi čínskym štátom a Vatikánom. Vlani na jeseň sa začalo hovoriť o tom, že sa črtá historická dohoda medzi Vatikánom a Čínou, akýsi kompromis, no nepoznáme jeho detaily. Spomínalo sa napríklad uznanie siedmich biskupov, ktorí nemajú súhlas Vatikánu či pápežovo právo veta pri biskupských nomináciách. Vám sú známe nejaké podrobnosti? 

Som čínsky kardinál. Bol som členom pápežskej komisie, ktorú ustanovil pápež Benedikt XVI. v roku 2007, aby bola akýmsi poradným nástrojom v záležitostiach týkajúcich sa Číny. 

Kto bol jej členom? 

Komisia mala silné zloženie. Boli tam zástupcovia Štátneho sekretariátu, Kongregácie pre evanjelizáciu národov, niekoľkí experti Rímskej kúrie vrátane prefekta Kongregácie pre náuku viery, ďalej odborníci na cirkevné právo, reprezentant Svätej stolice v Hongkongu, šesť biskupov z Hongkongu, Macaa a Taiwanu, tiež predstavení reholí, ktoré pracujú v Číne. Spolu okolo 30 ľudí. Komisia sa stretávala na plenárnom zasadnutí raz ročne na tri dni. Lenže nebolo to nič platné. 

Prečo? 

Mohli sme hovoriť, čo sme chceli, ale moc má v rukách štátny sekretariát a Kongregácia pre evanjelizáciu národov. Navyše, komisia už zanikla. Takže neviem nič o tom, čo robia vo Vatikáne v súvislosti s Čínou. Dali ma bokom. Aj sekretára Kongregácie pre evanjelizáciu národov, čo bol tiež Číňan, odvolali.

Neboli ste ani pozvaný do týchto aktuálnych rokovaní, do príprav údajnej dohody? 

Nie, do ničoho takého ma nepozvali.  

To je zvláštne, nie? 

Áno, je. Nepoznám teda žiadne detaily pripravovanej dohody, všetko je zatajené. 

Vy ste hlasným kritikom spomínanej dohody, upozorňujete na viaceré jej riziká. V čom je problém? 

Predovšetkým si musíme položiť otázku: Zmenili sa komunisti v Číne? Nie! Stále chcú kompletne kontrolovať cirkev. Je to úplne jasné aj dnes, aj v týchto dňoch takzvaného dialógu. Z ich strany nevidno žiadny náznak ústupkov.

Na dialóg treba, aby boli obe strany ochotné. Nie tak, že jedna len žiada a druhá poslúcha. Preto nemožno tvrdiť, že chceme dosiahnuť dohodu, a keď sa vrátime domov, každý si robí po svojom. Potom sa cirkev stáva slabšia a slabšia. Preto je pre mňa väčší problém vo Vatikáne než v Číne. 

Prečo?

Pretože situácia v Číne je náročná a človek je slabý. Má tendenciu ku kompromisu. Ale aj Svätá stolica povzbudzuje ku kompromisu, hoci by mala skôr nabádať k tomu, aby sme boli odvážni. 

Nedá sa však povedať, že v niektorých prípadoch je lepší kompromis než pôvodná situácia? 

Nie, nie. Pretože ak tu hovoríme o kompromise, nie je to v skutočnosti ozajstný kompromis. Je to úplné vzdanie sa. Opustenie všetkého. 

„Zdá sa, že postoj pápeža sa zmenil. Najprv hovoril: Cesta do Číny? Aj zajtra. Teraz sa zdá, že uvažuje inak, že sa netreba ponáhľať.“ Zdieľať

V médiách sa hovorilo o tom, že súčasťou dohody bude pravidlo, že čínska vláda bude naďalej nominovať biskupov, pričom Svätá stolica bude mať právo veta. 

To je neakceptovateľné. Nemôžu oni preberať iniciatívu pri menovaní biskupov. Výber biskupa musí predsa robiť pápež. Nestačí právo veta. Koľkokrát bude môcť pápež povedať nie? Pretože pre nich môže byť dobrý niekto úplne iný ako pre Vatikán. A keď Rím odmietne desiatich, tak Čína povie svetu, že pápež je nerozumný. 

Skôr si viem predstaviť opačný proces. Pápež vyberie kandidáta a nech vláda povie svoj názor. Ale iniciatívu musí mať pápež. Veď ako možno nechať kompetenciu vyberať biskupov ateistickej vláde? Niektorí argumentujú, že v istých dobách vyberali biskupov králi, lenže to je iná vec, minimálne v tom, že išlo o katolíckych panovníkov.

Po dohode medzi Čínou a Vatikánom by zrejme došlo k uznaniu siedmich biskupov, ktorí pôsobia v Číne bez súhlasu Svätej stolice. Vy aj v tomto vidíte riziko? 

Traja z nich sú exkomunikovaní, ale prakticky všetci, pretože nepožiadali o odpustenie, neoľutovali to a naďalej volajú po cirkvi nezávislej od Vatikánu. Navyše, dvaja z nich majú ženy a deti. Dvaja sa ujali moci, hoci v daných diecézach boli biskupi. 

Pýtam sa, ako môžu byť uznaní? Ja, veriaci, mám poslúchať človeka, čo prenasledoval cirkev a dával zlý príklad? To sa nedá. 

Pápež je podľa mňa v ťažkej situácii, mysliac si, že toto nemôže urobiť. Čo sa týka dohody o menovaní biskupov, možno to chce len trpezlivosť, ale k uznaniu siedmich biskupov nemôže dôjsť. Možno preto sa teraz celá dohoda zdá byť zastavená a dlhšie sme o nej nepočuli. 

Môže byť za tým priamo pápež? 

Zdá sa, že postoj pápeža sa zmenil. Najprv hovoril: „Cesta do Číny? Aj zajtra.“ Teraz sa zdá, že uvažuje inak, že sa netreba ponáhľať. Počas jedného marcového Anjel Pána vyzval ľudí, aby prosili Madonu, aby ho osvietila, čo má robiť. Začína pochybovať o tom, čo mu radia spolupracovníci. Začína prosiť o radu Pannu Máriu. 

Ako by ovplyvnilo čínsku podzemnú cirkev, keby Vatikán napokon do kompromisu nechcel ísť? Nemohli by vzrásť represálie? 

Možno áno. Teraz, keď som na návšteve strednej Európy, tak porovnávam, ako sa správal komunizmus tu a aký je u nás. Oproti Číne vidím veľký rozdiel v tom, že väčšina vášho obyvateľstva bola kresťanská, katolícka. Takže veľa vecí tolerovali. V Číne sme ale v prudkej menšine. Napriek tomu v Číne platí, že keď je silná komunita, vláda je opatrná. 

Čo to znamená? 

Hovoríme síce o podzemnej cirkvi, ale ona nie je tak celkom podzemná. Podzemná znamená, že nie je uznaná vládou. Vláda môže jej členov potrestať, dať do väzenia, zabiť, ale nerobí to vždy. Na severe Číny sú komunity podzemnej cirkvi, ktoré majú kostol! Veľkú budovu. Majú biskupa, ktorý je síce striedavo na slobode a za mrežami, ale má svoju katedrálu. 

Ako je to možné? 

Pretože vidia počet, silu. Vláda zároveň vie, že nerobia nič protištátne. V mestách je to podobné, hoci nie je možné mať kostoly. V Šanghaji je podzemná cirkev veľmi silná, aj keď nemá kostol. Sväté omše majú v domoch. A vláda o tom vie. 

Kresťanov je tak veľa, že sa nezmestia do izby, idú na schody, do kuchyne, až von z dverí a všetci o tom vedia, že tam majú katolíci omšu. 

Keď som učil v seminári v Šanghaji, raz za mnou domov prišla štátna bezpečnosť. Nemohol som navštevovať kresťanov v ilegalite, iba svojich saleziánskych spolupracovníkov. No a prišiel za mnou jeden príslušník a hovorí mi: „Povedzte svojim spolubratom: keď už máte tú omšu, zatvorte aspoň dvere“ (smiech). Všetko vedeli a nechali to tak. 

Alebo iný príklad. Keď zomrel tajný biskup Šanghaja, mal veľký pohreb. Kňazi podzemnej cirkvi žiadali úrady, aby mal pohreb v katedrále. To odmietli. Napokon však dovolili pohreb v dome smútku, pred ktorým bolo veľa miesta, prišlo asi päťtisíc ľudí. Aj mnohí kňazi oficiálnej cirkvi. 

Čo to znamená? 

Keď je prítomná sila, vláda nechce robiť napriek, nechce vidieť revolúciu. Keď vidia pokojnú vec, tolerujú to. Práve preto nedáva zmysel postoj, že nič nerobme. Je to samovražda. Treba povzbudzovať, dodávať odvahu. Aj v oficiálnej cirkvi sú niektorí biskupi a kňazi odvážni. Ale Vatikán hovorí: počúvať vládu. To je chybná politika. 

Aký je momentálne vzťah medzi katolíkmi v podzemnej cirkvi a tými z oficiálnej? 

Záleží na oblasti. Sú miesta, kde je tajná cirkev silná a oficiálna slabá. Naopak, niekde je oficiálna silná a podzemná zase malá. Avšak, čo je zaujímavé, na mnohých miestach je oficiálna cirkev veľmi blízka podzemnej, sú na strane pápeža, hoci ich biskup je viac na strane vlády ako s pápežom. Niekde tieto dve časti cirkvi zápasia medzi sebou, ale na mnohých žijú pokojne spolu, ako napríklad v Šanghaji. 

V tomto zmysle je pozoruhodný prípad najmladšieho čínskeho biskupa Thaddeusa Ma Daqina zo Šanghaja. Keď vyhlásil, že nebude viac pracovať pre vlastenecké združenie, tak kňaz z komunity podzemnej cirkvi išiel za ním a povedal, že oddnes poslúchame vás, pretože ste so Svätým Otcom. Ale dnes biskup Ma otočil a znovu je na strane vlády. Nedávno napísal článok, kde chváli vlastenecké združenie. 

Môže to mať súvis s aktuálnym dialógom s Vatikánom? 

Máme podozrenie, že áno. Pretože Vatikán hovorí všetkým, že sa majú podvoliť. My máme silu a musíme ustupovať. Neuveriteľné! 

„Človek na druhej strane nás môže dať do väzenia, poslať na smrť, ale nemôžeme mu povedať: poslúchame teba, a nie pápeža.“ Zdieľať

Veľa sa hovorí o milosrdenstve. Nie je možné ho uplatniť v prípade vyjednávania s Čínou? 

Musíte si uvedomiť, že stojíte pred diablom. Keď niečo diabol žiada a vy mu to dáte, to nie je milosrdenstvo. To je zrada. Ak ide o hriešnika, musí sa kajať, to je milosrdenstvo. Pre cirkev je prirodzená pacifická pozícia, hľadá dialóg, ale nie je to vždy možné. Treba sa pýtať, kto je na druhej strane? Je to človek, čo môže a chce zmeniť svoje zmýšľanie? Ak áno, v poriadku. 

Lebo my sa nemôžeme vzdať Pravdy. Môžeme opustiť všelijaké privilégiá, ale nie Pravdu. Človek na druhej strane nás môže dať do väzenia, poslať na smrť, ale nemôžeme mu povedať: poslúchame teba, a nie pápeža. Nemôžeme, lebo sme Katolícka cirkev. 

Ako vidíte ďalší vývoj? 

Dúfam, že Svätý Otec povie: Je nám to ľúto, ale nie je možné dosiahnuť dohodu s Čínou. Zostaneme verní svojej viere. A budeme sa modliť za obrátenie komunistov. A keď budú mať niečo nové, ak zmenia svoj postoj, k dialógu sa môžeme vrátiť. Ale nedá sa to robiť za každú cenu, nemôžeme zapredať cirkev. 

Bude raz možná náboženská sloboda v Číne? 

Áno, žiaden totalitný režim nie je večný. Ani vy ste v roku 1989 neočakávali, že komunizmus padne. Skončí sa vtedy, keď Pán rozhodne. Možno o 50 rokov a možno o päť týždňov. 

Kto je kardinál Joseph Zen Ze-kiun


Kardinál Joseph Zen Zekiun prichádza na konkláve v roku 2013. Foto – TASR/AP

Emeritný biskup Hongkongu Joseph Zen Ze-kiun SDB sa narodil ako šieste zo siedmich detí 13. januára 1932 v Yang King-pang pri Šanghaji. Za kňaza bol vysvätený v roku 1961. Je členom Saleziánov dona Bosca. Šesť rokov pôsobil ako saleziánsky provinciál pre Čínu, v rokoch 1989 až 1996 vyučoval filozofiu a posvätnú teológiu vo viacerých čínskych seminároch. V roku 1996 bol vymenovaný za biskupa — koadjútora diecézy Hongkong, sídelným biskupom sa stal v roku 2002. Kardinálom je od apríla 2006. Žije v Hongkongu. Zapájal sa tiež do protestného hnutia, ktoré bojuje za slobodné voľby v Hongkongu.


Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo