Nenávidená islamistami, aj obeť Západu

Nenávidená islamistami, aj obeť Západu

Ťažký osud sýrskej katolíckej cirkvi.

Sýrska katolícka cirkev je malou orientálnou katolíckou cirkvou, ktorá sa odštiepila v 17. či 18. storočí od Sýrskej pravoslávnej cirkvi. Už predtým síce existovali – počas obdobia križiackych výprav a na Ferrarsko-Florentskom koncile (1437 – 1445) – zo strany Ríma pokusy nakloniť Sýrčanov k únii, no až po založení Kongregácie pre šírenie viery (1622) a po vyslaní rehoľných misionárov (kapucínov, jezuitov a karmelitánov) boli tieto úsilia korunované úspechom.

V roku 1625 sa usadili kapucíni v Aleppe. V roku 1627 za nimi nasledovali jezuiti a karmelitáni (1). Rehoľníci účinne získavali medzi sýrskymi pravoslávnymi kresťanmi pre úniu s Rímom, takže v roku 1633 vzniklo rímske arcibiskupstvo v Damasku a v roku 1656 v Aleppe. Rozhodujúcu rolu pre obrat k Rímu zohrávali pritom ponuky vzdelávania v nových arcibiskupstvách a maronitské kolégium v Ríme. Prvým najvyšším predstaviteľom Sýrskej katolíckej cirkvi sa stal Andreas Achidžan, ktorý úradoval v rokoch 1662 až 1677 ako Ignatius Andreas, patriarcha Aleppa. V roku 1663 ho uznal pápež Alexander VIII. udelením pália za „patriarchu Sýrčanov“ (2). Avšak táto únia zanikla po niekoľkých desaťročiach.

Pri druhom novom začiatku Sýrskej katolíckej cirkvi bolo v centre opäť Aleppo: sýrsky pravoslávny biskup Aleppa Michael Džarva prestúpil v roku 1774 do katolíckej cirkvi a v roku 1783 bol intronizovaný ako sýrsky katolícky patriarcha Ignatius Michael III. v kláštore Deir az-Zafaran pri Mardine. Keďže väčšina Sýrčanov neuznávala zjednoteného patriarchu, Sýrska katolícka cirkev prežívala ťažký začiatok. V dôsledku toho patriarcha Ignatius Michael III. zriadil svoje sídlo v maronitskom kláštore Charfet v Libanone, kde sídlil ako prvý sýrsky katolícky „patriarcha Antiochie“ až do svojej smrti v roku 1800. Jeho nástupcovia potom preložili ešte viackrát svoje sídla, okrem iného do Mardinu a Mosulu, až sa napokon v roku 1920 najvyšší cirkevný predstaviteľ usadil definitívne v Bejrúte.

Donedávna Sýrska katolícka cirkev trpela hlavne pod neustálymi dobývaniami Islamským štátom a pod jeho barbarskou vládou v Sýrii a Iraku. Miliónové mesto Mosul pri Tigrise dobyl 10. júna 2014 Islamský štát. Kresťania i moslimovia utekali masovo pred Islamským štátom do ešte bezpečného irackého Kurdistanu s centrami Erbil, Dohuk, Zakho a Sulaymaniyya. Sýrsky katolícky arcibiskup Mosulu Youhanna Boutros Moshe preložil po dobytí Mosulu svoje sídlo do blízko ležiaceho kresťanského mesta Karakoš, no na naliehanie členov svojej cirkevnej obce s nimi opäť opustil mesto po tom, čo Islamský štát delami ostreľoval Karakoš.

V interview pre Frankfurter Allegemeine Zeitung povedal: „V noci o pol jednej sme sa vydali na cestu bez toho, aby sme si so sebou niečo vzali. To bola veľká chyba. Zanechali sme tam všetky naše cirkevné poklady, pozemkové knihy, historické knihy a iné spisy, jedným slovom, celé naše dejiny a identitu.“ A na Západ apeluje: „Ľudia na Západe bojujú za zachovanie ohrozených druhov zvierat. Ako sa ale potom môžu nečinne prizerať, keď je vyháňaný celý ľud? Ako sa môžu prizerať, ako sa pomaly, ale nepretržite vytráca z ľudských dejín? Keď je jedna tretina Sýrskej katolíckej cirkvi roztrúsená po celom svete, znamená to zánik tejto cirkvi. Prosím Západ a svetové veľmoci: Posnažte sa vyhnať IS z krajiny!“ (3).

Súčasným prímasom Sýrskej katolíckej cirkvi je patriarcha Moran Mor Ignatius Joseph III. Younan. Podobne ako patriarchovia Sýrskej pravoslávnej cirkvi, aj on nosí úradné meno „Ignatius“. Narodil sa v roku 1944 v Hassake (Sýria). Po štúdiách teológie a filozofie prijal v roku 1971 kňazskú vysviacku. Najskôr pôsobil v Sýrii a Libanone. Od roku 1986 bol príslušný pre sýrskych katolíckych veriacich v aglomerácii New York. V roku 1995 pápež Ján Pavol II. zriadil sýrske katolícke biskupstvo „Our Lady Of Deliverance of Newark“ pre USA a Kanadu a Josepha Younana vymenoval za jeho prvého biskupa. Za patriarchu ho zvolila sýrska katolícka biskupská synoda 21. januára 2009 v Ríme.

Sýrska katolícka cirkev sa člení na patriarchátne biskupstvo Bejrút/Libanon, dve metropolitné arcibiskupstvá Damask a Homs, ako aj štyri arcibiskupstvá Aleppo, Hassake-Nisibis, Mosul a Bagdad. Popri tom existuje na Strednom východe patriarchálny exarchát pre Basru a Záliv, patriarchálny exarchát pre Jeruzalem a Ammán/Jordánsko, patriarchálny exarchát Turecko so sídlom v Istanbule, ako aj biskupstvo Egypt so sídlom v Káhire. Vatikán prihliadol na zosilnené vysťahovalectvo veriacich Sýrskej katolíckej cirkvi a v zámorí zriadil biskupstvá: v roku 1995 biskupstvo Newark (New Jersey) v USA; vo Venezuele zriadil v roku 2001 v Caracase apoštolský exarchát.

Z dôvodu vojny v Sýrii a vyčíňania Islamského štátu (IS) v Sýrii a Iraku je ťažké až takmer nemožné udať exaktné počty veriacich Sýrskej katolíckej cirkvi. Zakaždým podľa prameňa sa ich počet odhaduje medzi 130 000 a 200 000 (4). Podľa Annuario Pontificio patriarchátne biskupstvo Bejrút/Libanon v roku 2013 malo 100 000 veriacich, v roku 2016 už len 32 000 veriacich. Metropolitné arcibiskupstvo Homs nemalo v roku 2016 biskupa. Okolo 13 000 veriacich žilo v 15 cirkevných obciach, ktoré spravovalo 15 svetských duchovných a dvaja mníšski kňazi. Vládne jednotky prezidenta Assada uzavreli do februára 2014 na vyše 18 mesiacov staré mesto. Medzičasom sa vrátilo niekoľko stoviek kresťanských rodín. Ale 13 kostolov je zničených alebo ťažko poškodených.  

V arcidiecéze Aleppo malo podľa Annuario Pontificio v roku 2016 žiť 10 000 veriacich. Aleppo, ktoré bolo pred vojnou hospodárskou metropolou so štyrmi miliónmi obyvateľov, je medzičasom úplne v rukách vlády. Toto mesto malo 400 000 kresťanov. V súčasnosti tam žije už len 150 000 kresťanov, pričom ich počet denne klesá (5). Kto môže utiecť, ten uteká. Uteká pred Islamským štátom, pred inými islamistickými skupinami a pred regrútskymi opatreniami vlády. Sýrske mesto Hassake bolo v noci z 24. na 25. júna 2015 bombardované Islamským štátom, následne nastal masový útek 1 300 kresťanských rodín z mesta. Utiekli do Qamishly, Tell Tamer a Malkiye. V arcibiskupstve Hassake-Nisibis v roku 2016 žilo 35 000 veriacich v 11 cirkevných obciach s jedným biskupom, štyrmi svetskými kňazmi a jedným mníšskym kňazom.

Na pozadí dramatickej situácie svojej cirkvi je patriarcha Younan ostrým kritikom západnej politiky voči Bašárovi al-Assadovi. V Iraku a Sýrii sa kresťania stali rukojemníkmi, povedal na zhromaždení v Madride a dodal: „Diktatúra, v ktorej sa rešpektuje zákon, je lepšia ako islamský terorizmus.“ K obvineniu z moslimskej strany, že kresťania sú komplicmi Západu, povedal: „To ale nie sme! Nemáme vplyv na západnú politiku. Sme obeťami islamistov, no sme aj obeťami západnej politiky, ktorá nie je kresťanskou politikou.“ Jedinú cestu Západu, aby zachránil kresťanov v Sýrii a Iraku, vidí vo „vyzývaní k zmiereniu a v pohnutí rozličných islamských skupín ku skutočnému dialógu“ (6).

Liturgia a mníšstvo

Sýrsky katolícky klérus sa vzdeláva v patriarchálnom seminári v Charfet pri Juonieh severne od Bejrútu. Hlavným vzdelávacím miestom kléru je ale hlavne Rím s jeho kolégiami. Kňazskú vysviacku smú prijať ženatí, biskupskú však len celibátni muži. V liturgii táto cirkev nasleduje západosýrsky obrad Sýrskej pravoslávnej cirkvi a používa ako liturgický jazyk spravidla sýrčinu, ale aj arabčinu a v západnej diaspóre miestne jazyky. Osobitosťou tejto cirkvi je to, že sa drží juliánskeho kalendára. Od rímskokatolíckej cirkvi prevzala uctievanie oltárnej sviatosti a modlitbu ruženca.

Vzhľadom na vyčíňanie Islamského štátu v Iraku a Sýrii kláštorný život v obidvoch krajinách takmer zanikol. Katolícka agentúra Fidesdienst informovala, že v júli 2014 milicionári Islamského štátu obsadili známy kláštor Mar Behnam pri Mosule a spálili vzácne rukopisy. V roku 1982 jezuitský páter Paolo dall'Oglio objavil kláštor Mar Musa v Antilibanone a vybudoval ho na pútnické miesto. Leží 80 kilometrov severne od Damasku a je zo 6. storočia. Rehoľné spoločenstvo pod záštitou Sýrskej katolíckej cirkvi je známe svojou spiritualitou a dialógom s islamom. Dňa 29. júla 2013 uniesli pátra dall'Oglia do Raqqy, centra Islamského štátu (7). Priora kláštora Mar Elian pátra Jacquea Murada uniesli 18. mája 2015. Prepustili ho až v 11. októbra. Kláštor leží približne 60 kilometrov od Homsu. Je filiálkou kláštora Mar Musa a patrí k metropolitnej diecéze Homs. V kláštore žili mnohí utečenci (8). Kláštor zničil Islamský štát. V Batha Harissa v Libanone je udomácnená Kongregácia dcér premilosrdnej Matky (9).

Sýrska katolícka cirkev je členom Middle East Council of Churches (MECC). So Sýrskou pravoslávnou cirkvou je v bilaterálnom dialógu. Takisto sa zúčastňuje na mnohých teologických rozhovoroch medzi pravoslávnymi a katolíckymi cirkvami sýrskej tradície, ktoré usporadúva nadácia Pro Oriente (Viedeň).

***

Vražedné aktivity Islamského štátu takmer úplne vyhnali veriacich Sýrskej katolíckej cirkvi z Iraku a Sýrie. Utekajú do Libanonu, Európy a zámoria. Tam budú v budúcnosti vznikať ich nové centrá. Treba dúfať, že západné cirkvi budú v ekumenickom duchu podporovať Sýrsku katolícku cirkev pri hľadaní novej vlasti. Pre tieto cirkvi, ktorým počty veriacich z roka na rok klesajú, by táto cirkev, podobne ako ostatné orientálne cirkvi, mohla byť ziskom. 

 

Poznámky:

  1. De Vries, Wilhelm: Rom und die Patriarchate des Ostens (= Orbis Academicus III/4). Freiburg 1963, s. 82.
  2. Madey, Johannes: Syrisch-katholische Kirche. In: Kaufhold, Hubert: Kleines Lexikon des Christlichen Orients. Wiesbaden 2007, s. 477. Hage, Wolfgang: Das orientalische Christentum. Stuttgart 2007, s. 408.
  3. Interview mit Fouad El-Auwad in: Frankfurter Allgemeine Zeitung vom 8. Juli 2015, s. 9.
  4. Oeldemann, Johannes: Die Kirchen des christlichen Ostens. Orientalische, orthodoxe und mit Rom unierte Ostkirchen. Kevelaer 2011, s. 120, uvádza cca. 130 000, Hage, Das orientalische Christentum (Anm. 2), s. 407, približne 140 000. Annuario Pontificio (www.cnewa.org) uvádzalo pre rok 2016 počet 205440 veriacich.
  5. Antaki, Nabil: Letter from Aleppo No 21 (March 1, 2015): Sad Anniversary. Als Mail mir zugänglich geworden.
  6. .
  7. Mende, Claudia: Versöhner zwischen den Fronten. In: http://de.qantara.de/print/17747.
  8. .
  9. Madey, Johannes: Syrisch-katholisches Mönchtum. In: Kaufhold, Hubert: Kleines Lexikon des Christlichen Orients. Wiesbaden 2007, s. 478-479.

 

Z nemčiny preložil otec Ján Krupa

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo