Cirkev, ktorá prudko rastie v Indii a arabskom svete

Cirkev, ktorá prudko rastie v Indii a arabskom svete

Foto: Swaminathan/flickr.com

Za dátum založenia Sýrsko-malankarskej katolíckej cirkvi sa považuje 20. september 1930.

Krajiny na Strednom východe, v ktorých môžu žiť orientálni kresťania, ubúdajú. V Sýrii sa už šiesty rok odohráva občianska vojna; a navyše, v Sýrii a Iraku vyčíňa teroristická milícia „Islamský štát“. Iba v Libanone a Egypte môžu orientálni kresťania žiť ešte do určitej miery v pokoji. V Libanone so 4,2 milióna obyvateľov a približne 1,5 milióna utečencov zo Sýrie môžu všetky kresťanské cirkvi ešte udržiavať svoje štruktúry. Približne 10 miliónov kresťanov koptskej pravoslávnej, katolíckej a evanjelickej cirkevnej príslušnosti zažíva pod novým egyptským prezidentom As-Sísím relatívny pokoj, ktorý však neustále prerušujú útoky islamistických síl.

V juhoindickom spolkovom štáte Kerala sa, naopak, dá zažiť orientálne kresťanstvo v jeho pestrosti (orientálno-pravoslávnej, katolíckej alebo reformovanej). Kerala je centrom indických kresťanov, ktorí sa označujú ako Tomášovi kresťania. Kresťania predstavujú 19  percent z 33 miliónov obyvateľov Keraly.

Napriek svojej rozličnej cirkevnej príslušnosti sa všetci títo kresťania odvádzajú od apoštola Tomáša, Ježišovho učeníka, ktorý sa mal podľa tradície po roku 52 nášho letopočtu vylodiť na Malabarskom pobreží a o 20 rokov neskôr podstúpiť mučenícku smrť na pobreží Koromandel. Jeho hrob sa uctieva v Mylapore pri Madrase (Chennai). Hlavné mesto Keraly Trivandrum (Thiruvananthapuram) je zároveň sídlom hlavy Sýrsko-malankarskej katolíckej cirkvi, teda orientálnej cirkvi zjednotenej s Rímom. Táto cirkev je katolícka vo vyznaní, sýrska v tradícii a indická „in culture“ (1).

Indické mesto Thiruvananthapuram.

Mladá cirkev

Tomášovi kresťania na Malabarskom pobreží vo svojej dnešnej pestrosti majú pohnuté dejiny. Od konca 8. storočia tvorili vlastnú diecézu Apoštolskej cirkvi Východu, ktorej hlava sídlila v Bagdade. Vylodením Portugalčanov za Vasca Da Gamu v Kappad Kozhikode (Calicut) 20. mája 1498 na Malabarskom pobreží, 380 kilometrov severne od Trivandrumu, sa začalo obdobie kolonizácie.

Portugalčania priniesli so sebou silne misionársky katolicizmus, ktorý nebral žiaden ohľad na nájdené tradície. Na Synode v Diamperi v roku 1599 Portugalčania presadili latinizáciu tejto východosýrskej cirkvi. Proti tomu sa sformoval v roku 1653 prísahou pri Connen Cross („Zakrivený kríž“) odpor domácich kresťanov. Následne sa rozpadla jednota malabarských kresťanov a vznikli viaceré navzájom si konkurujúce cirkvi pravoslávnej, katolíckej a protestantskej proveniencie.

Ikona neveriaceho Tomáša.

V Sýrskej pravoslávnej cirkvi v Indii došlo v roku 1911 k rozdeleniu na „patriarchálnu stranu“, ktorá uznávala ako svoju hlavu patriarchu v Damasku, a „katholikátnu stranu“, ktorá sa vyhlásila za nezávislú od Damasku a od roku 1912 budovala samostatnú hierarchiu.

V rámci novozaloženej katholikátnej cirkvi, Malankarskej pravoslávnej sýrskej cirkvi, existovali čoskoro takisto napätia. V roku 1926 dostal Mor Ivanios, biskup v Bethany, poverenie, aby rokoval o cirkevnej únii s Rímom. V prípade únie s Rímom dosiahol ponechanie západosýrskej Jakubovej liturgie, uznanie vysviacok kňazov a biskupov, ktorí prestúpia k Rímu, ako aj uznanie vlastnej hierarchie.

Zmienená cirkev síce chcela byť katolícka, ale samostatná a indická (2). Za dátum založenia Sýrsko-malankarskej katolíckej cirkvi sa považuje 20. september 1930, keď Mor Ivanios spolu s Mor Theophilom a tromi ďalšími duchovnými prestúpil do Katolíckej cirkvi. Apoštolskou konštitúciou Christo Pastorum Principi bol Trivandrum povýšený na centrum a metropolitné sídlo novej cirkvi. Pálium, teda čestné pápežské označenie za hlavu cirkvi, Mor Ivanios dostal už 4. mája 1932. Ako arcibiskupa ho intronizovali 12. marca 1933.

Mor Ivanios, plným menom Geevarghese Mor Ivanios Panikkerveetil, sa v Sýrsko-malankarskej cirkvi veľmi uctieva. Narodil sa 21. septembra 1882 v Mavelikare. Študoval na rozličných colleges dejiny a hospodárske vedy. Ako profesor na univerzite v Serampore, Bengálsko, založil so svojimi študentmi v roku 1919 „Rehoľu nasledovania Krista“, Bethany Ashram. V roku 1925 založil paralelnú ženskú organizáciu „Sestry nasledovania Krista“ (3). 

Katholikos a jeho cirkev

Súčasnou hlavou Sýrsko-malankarskej cirkvi je Moran Mor Baselios kardinál Cleemis. Narodil sa 15. júna 1959 ako Isaac Thottunkal v Mukkoore, Mallappally v dištrikte Pathnamthitta. Po štúdiách filozofie a teológie ho v roku 1986 vysvätili za kňaza diecézy Sultan Bathary. V roku 1997 úspešne obhájil doktorát v ekumenickej teológii na Univerzite sv. Tomáša Akvinského v Ríme.

Pápež Ján Pavol II. ho 18. júna 2001 vymenoval za pomocného biskupa Trivandrumu a apoštolského vizitárora pre Severnú Ameriku a Európu. S biskupskou vysviackou prijal meno Isaac Mor Cleemis. Za biskupa diecézy Tiruvalla ho vymenovali 11. septembra 2003 a 2. októbra 2003 ho intronizovali.

Moran Mor Baselios kardinál Cleemis.

Povýšením Tiruvally v roku 2006 na arcidiecézu Isaac Mor Cleemis postúpil na metropolitu-arcibiskupa. Už v roku 2005 Rím povýšil Sýrsko-malankarskú cirkev apoštolskou konštitúciou Ab ipso Sancto Thoma do postavenia väčšej arcibiskupskej cirkvi (4).

Keď zomrel katholik Moran Mor Cyril Baselios 18. januára 2007, biskupská synoda zvolila Isaaca Mor Cleemisa za nového väčšieho arcibiskupa – katholika. Jeho zvolenie 10. februára 2007 potvrdil pápež Benedikt XVI. Jeho intronizácia za väčšieho arcibiskupa – katholika Trivandrumu sýrsko-malankarských veriacich a väčšieho arcibiskupa Trivandrumu sa konala 5. marca 2007 v Katedrále sv. Márie v Trivandrume. Dňa 24. októbra 2012 bol ako 53-ročný povýšený za najmladšieho člena kardinálskeho kolégia (5).

Sýrsko-malankarská cirkev je neustále rastúcou cirkvou: zatiaľ čo v roku 1990 podľa vatikánskej štatistiky mala iba 281 868 členov, v roku 2016 to bolo už 450 553. Jej cirkevné obce sú roztrúsené po celej Indii, v arabských emirátoch a Ománe, v Európe, USA a Kanade (6).

Cirkev sa člení na dve metropolitné arcibiskupstvá (Trivandurm a Tiruvalla) a sedem biskupstiev (Marthandam, Mavelikara, Pathanamthitta, Battery, Muvattupuzha, Puthur a Neu-Delhi). K tomu prichádza ešte Apoštolský exarchát Pune, ktorý zriadili v roku 2015 s 27 cirkevnými obcami a Apoštolský exarchát pre USA so sídlom v New Yorku, ktorý bol zriadený v roku 2010 a zahŕňa 10 000 veriacich v 16 cirkevných obciach a misijných staniciach.

Prvý biskup vymenovaný pre USA Dr. Thomas Mor Eusebius je súčasne apoštolským vizitátorom pre Kanadu a Európu. K pastoračnej starostlivosti mimo kánonického teritória existujúcich obcí bolo zriadené v roku 2007 biskupstvo The Malankara Catholic Church Extra Territorial Regions in India (MCC ETRI) a Jacob Mor Barnabas bol ustanovený za apoštolského vizitátora pre 10 000 katolíkov v 44 cirkevných obciach a misijných staniciach (7).

Mimo Indie existujú obce v Taliansku, Nemecku a Švajčiarsku. Tých 300 rodín v Nemecku zahŕňa približne 1 500 členov, ktorí žijú v mestách Bonn/Kolín, Frankfurt nad Mohanom, Mainz, Heidelberg, Stuttgart, Herne/Dortmund a Krefeld. V Anglicku a Írsku má táto cirkev šesť obcí a misijných staníc, ako aj nové centrá v desiatich regiónoch; v Kanade existujú dve centrá.

Na Strednom východe sa cirkevné obce a misijné stanice rozdeľujú na Kuvajt, Katar, Spojené Arabské Emiráty, Omán a Bahrajn (8). Na biskupskej synode od 5. do 8. marca 2012 katholikos Mor Cleemis vymenoval kňaza Dr. Johna Padipurackala za koordinátora pre cirkevné obce na Strednom východe. Predtým boli podriadené priamo katholikovi.

Cirkvi hlásiace sa k sv. Tomášovi. Foto: wikimedia

Sýrsko-malankarská cirkev mala v roku 2016 celkovo 978 obcí, o ktorých pastoráciu sa staralo 600 svetských a 116 rehoľných kňazov. Ani svetskí kňazi nie sú ženatí a majú záväzok celibátneho spôsobu života. Na verejnosti sú rozpoznateľní skrze svoj biely odev zhotovený z jedného kusa látky.

Rehoľný život

V Sýrsko-malankarskej cirkvi prekvitá rehoľný život. Obidve najznámejšie rehole založil Mor Ivanios ešte pred prestupom na katolicizmus: Rehoľa nasledovania Krista (OCI – Bethany Ashram) a Sestry nasledovania Krista (SIC). V obidvoch provinciách Rehole nasledovania Krista, Bethany Navajeevan Province a Bethany Navajyothy Province, pôsobilo v roku 2013 138 rehoľných kňazov, desať bratov a 141 kandidátov. Sestry nasledovania Krista mali v roku 2013 v piatich provinciách Trivandrum, Tiruvalla, Bathery, Pathanamthitta a Muvattupuzha pod jednou generálnou predstavenou vyše 840 sestier, šesť noviciek a 45 kandidátok. Generalát je v Kottayame. Sestry pracujú v Indii a po celom svete vo výchove, v domovoch pre seniorov, v nemocniciach, medzi chudobnými a deťmi ulice (9).

Ďalšou významnou ženskou rehoľou je Kongregácia dcér Márie (DM). Je to misionárska rehoľa, ktorú založil Mons. Joseph Kuzhinjalil v roku 1938 v Marthadame v dištrikte Kanyakumari v arcibiskupstve Trivandrum. Tieto sestry pôsobia hlavne medzi chudobnými na vidieku. Dcéry Márie sú zastúpené aj v Európe a Amerike. Popri starostlivosti o chudobných pôsobia v nemocniciach, v domovoch pre seniorov a v starostlivosti o siroty. Kongregácia má približne 1 000 sestier (10).

Blízkosť k indickému dedičstvu sa pestuje v piatich ashramoch (pustovniach), pričom najznámejším ashramom Sýrsko-malankarskej cirkvi je Kristiya Sanyasa Samaj, Kurisumula Ashram, ktorý leží v horách okolo Kottayamu. Tento ashram založil belgický cistercián Francis Mahieu (zomrel v roku 2002) a bol prijatý do Sýrsko-malankarskej cirkvi. Tri formy asketizmu tu našli prijatie: cisterciánske, sýrske a hinduistické dedičstvo. Spoločenstvo založili v roku 1956, vznikla z neho Kristiya Sanyasa Samaj, ktorá sa veľmi rozšírila. Oblečenie askétov je šafranovo žlté ako oblečenie hinduistických askétov. V literatúre je Francis Mahieu známy pod menom Francis Acharya (11). Popri tom v Sýrsko-malankarskej cirkvi existujú mnohé ďalšie kongregácie pre mužov a ženy. Ich príťažlivosť pre hinduistov je zvlášť rozpoznateľná v diecéze Marthandam, jej cirkevné obce majú veľa členov, ktorí boli predtým hinduistami.

Vzdelávanie kléru

V roku 1983 slávnostne otvorili v Trivandrume pri sídle väčšieho arcibiskupa a katholika Kňazský seminár svätej Márie (St. Mary's Malankara Major Seminary). K formálnemu uznaniu Rímom došlo 8. septembra 1984. Pre katolíckych kandidátov na kňazstvo bežné rozdelenie štúdia na filozofickú a teologickú časť sa uchováva aj v tomto prípade (12). V roku 2014 vysvätili 29 diakonov za kňazov (13). Podľa vatikánskej štatistiky Sýrsko-malankarská cirkev mala v roku 2016 220 seminaristov (14). Cirkevnému vedeniu leží na srdci aj teologické vzdelávanie laikov. Ich vyučovanie sa koná v mnohých seminároch v diecézach.

Ukážkovým vedeckým zariadením s medzinárodnou povesťou je St. Ephrem Ecumenical Research Institute (SEERI) v Baker Hill, Kottayam, ktorý patrí k diecéze Tiruvalla. Medzičasom pre svoje sýrske štúdiá aj ďaleko za hranicami Indie známy a vysokocenený inštitút, ktorý vlastní vynikajúcu knižnicu, vznikol vďaka iniciatíve 73-ročného Dr. Jacoba Thekeparampila, ktorý ako kňaz a profesor Sýrsko-malankarskej cirkvi promoval na katolíckej univerzite v Paríži.

V roku 1985 SEERI oficiálne otvoril najvyšší predstaviteľ Sýrsko-malankarskej cirkvi. O rok neskôr, v septembri 1986, sa tu už konal 1. medzinárodný kongres syrológov; v septembri 2014 zasadal 8. medzinárodný kongres syrológov s vyše 600 trvalými účastníkmi z celého sveta opäť v SEERI.

Tento inštitút je otvorený pre všetky cirkvi Keraly. V jeho vedeckej rade sedia vedci a duchovní z celého sveta. Cieľom SEERI je pripomínať Tomášovým kresťanom ich sýrske dedičstvo a vzdelávať v ňom duchovných. V SEERI je zamestnaných jedenásť stálych učiteľov z rozličných cirkví, pravidelne prichádzajú „visiting professors“ zo zahraničia.

Biskupi Sýrsko-malankarskej katolíckej cirkvi. Foto: wikimedia

Magisterské štúdium trvá dva roky, študuje sa sýrsky jazyk a literatúra. Existuje aj možnosť dosiahnuť Ph.D. v syriac. Od roku 1988 vychádza v nepravidelných intervaloch časopis The Harp. A Review of Syriac and Oriental Studies. SEERI ďalej vydáva monografickú sériu Moran Etho.

Dôležitý zámer direktora SEERI pestovať sýrsku tradíciu svojej cirkvi a sprostredkúvať ju tejto cirkvi zostáva namáhavou odvahou. Finančné prostriedky sú nedostačujúce, predovšetkým západné organizácie ako Missio, Kirche in Not a arcidiecézy Mníchov a Kolín udržiavajú SEERI pri živote. Štipendiá platí Rím. Naliehavo potrebný by bol napríklad bibliotekár znalý v orientálnych jazykoch, aby sa vzácnosti knižnice, ktoré Jacob Thekeparampil pozbieral po celom svete, nepostrácali. Tu sú aj miestne cirkvi žiadané o finačnú podporu.

Zvláštnosti a budúce úlohy

Sýrsko-malankarská cirkev ako katolícka cirkev používa Gregoriánsky kalendár. Aj kňazi v cirkevných obciach žijú v celibáte. Jej liturgiou ja západosýrska Jakubova liturgia, avšak v ľudovej reči malayalam. Iba niekoľko málo textov liturgie je v sýrčine. Sprievodná hudba v liturgii je silno západne ovplyvnená, sprevádzaná keyboardom a sólo spevom na mikrofón. Sýrsko-malankarská cirkev ako katolícka cirkev pozná sedem sviatostí. Bohoslužby sa tešia veľmi dobrej návštevnosti. Do bohoslužobnej miestnosti návštevníci vstupujú naboso. 

Prvého februára 2016 mohla táto cirkev osláviť 100. narodeniny druhého metropolitu – arcibiskupa cirkvi, Benedikta Mor Gregoria (1916 – 1994). V jeho cirkvi sa o ňom hovorí, že bol biskupom pre ľud. V ťažkom období svojho vedenia cirkvi so štrajkmi a náboženskými nepokojmi sa zasadzoval za sociálny mier v krajine aj ako predseda katolíckej biskupskej konferencie v Indii.

Pri rozhovore 4. januára 2015 vo svojom sídle v Trivandrume Moran Mor Baselios kardinál Cleemis načrtol ťažiská v súvislosti so Spomienkovým rokom 2016: výchova a vzdelávanie, sociálna starostlivosť o chudobných a núdznych, medicínska starostlivosť, medzináboženský dialóg a ekumenické aktivity.

Na srdci mu leží ďalej budovanie hospicovej práce v jeho cirkvi. Cirkev spravuje ubytovňu pre ľudí, ktorí navštevujú svojich rodinných príslušníkov chorých na rakovinu v neďalekej veľkoklinike alebo sami čakajú na termín vyšetrenia. Štrnásť dní tam môžu bezplatne bývať. O túto ubytovňu sa starajú sestričky. Kresťania nie sú uprednostňovaní, každý človek trpiaci núdzou je vítaný. Sýrsko-malankarská cirkev je cirkvou s budúcnosťou.

Vychádza so súhlasom časopisu Religion und Gesellschaft in Ost und West. Vybral a preložil otec Ján Krupa.

 

Poznámky:

  1. Takto to formuloval Wolfgang Hage na jednej konferencii Evanjelickej cirkvi Nemecka o pravosláví 19. februára 1994 v Hannoveri.
  2. Oeldemann, Johannes: Die Kirchen des christlichen Ostens. Orthodoxe, orientalische und mit Rom unierte Ostkirchen. Kevelaer 2011, s. 115-117.
  3. Huyodo. The Syro-Malankara Catholic Major Archiepiscopal Church. Hg. von Baselios Kardinal Cleemis Trivandrum 2013, s. 6.
  4. Chediath, Geevarghese: Die Malankarisch-Katholische Kirche. Kottayam 2012, s. 283-291; k ustanoveniam o väčších arcibiskupských cirkvách porov. aj Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium – Gesetzbuch der katholischen Ostkirchen (lat.-dt. Ausgabe). Paderborn 2000, Can. 151-154.
  5. .
  6. The Eastern Catholic Churches 2016: www.cnewa.org.
  7. Huyodo (Poznámka 3), s. 31-33.
  8. Huyodo (Poznámka 3), s. 34.
  9. Huyodo (Poznámka 3), s. 36-37.
  10. Huyodo (Poznámka 3), s. 37. Údaje o počtoch sestier pochádzajú z rozhovoru s prof. Dr. J. Thekeparampilom, SEERI, Kottayam, 04.01.2015.
  11. Hage, Wolfgang: Das orientalische Christentum. Stuttgart 2007, s. 372; Huyodo (Poznámka 3), s. 37-38.
  12. Huyodo (Poznámka 3), s. 35; Chediath, Die Malankarisch-Katholische Kirche (Poznámka 4), s. 180-183.
  13. Ústna informácia od Prof. Dr. Jacob Thekeparampila (SEERI) 04.01.2015.
  14. The Eastern Catholic Churches 2016: www.cnewa.org.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo