Dejiny utrpenia arménskych katolíkov

Dejiny utrpenia arménskych katolíkov

Arménska žena plače počas spomienky na genocídu Arménov z roku 1915. Foto - TASR/AP

K úbytku veriacich Arménskej katolíckej cirkvi prispeli prenasledovania kresťanov v Osmanskej ríši, predovšetkým genocída z roku 1915, počas ktorej bolo zavraždených približne 100-tisíc veriacich a polovica kléru.

Počiatky Arménskej katolíckej cirkvi siahajú do obdobia križiakov. Na synode v Tarze v Kilíkii bola v roku 1197 uzavretá prvá únia s Rímom. Avšak táto „kilíkijská únia“ trvala len okolo 150 rokov, pretože rigorózny latinizačný proces viedol k jej postupnému rozpadu.

Naproti tomu úspešnejšia bola únia s Arménmi, ktorí sa vysťahovali do východnej Európy. V roku 1630 došlo k únii s arménskym apoštolským biskupstvom Ľviv, ktoré bolo v roku 1635 povýšené na arménske katolícke arcibiskupstvo (1).

V Oriente bola až o sto rokov neskôr uzavretá únia: v roku 1710 sa arménsky biskup v Aleppe stal katolíkom. V roku 1740 bol Aleppčan Apraham Ardsivian svojimi stúpencami vymenovaný za „katholika veľkého domu Kilíkie“ so sídlom v Sise (Kilíkia). Ako Apraham Bedros I. Ardsivian sa stal prvým arménskym katolíckym patriarchom. Nový patriarcha preložil svoje sídlo zo Sisu do Karrayamu a hneď potom do mariánskeho kláštora v Bzommare v Libanone (2). 

V Osmanskej ríši dosiahla Arménska katolícka cirkev až v roku 1830 postavenie vlastného millétu. Po prechodných sídlach v Konštantínopole a v Ríme po genocíde z roku 1915 sa sídlo patriarchu nachádza od roku 1928 v Bzommare pri Bejrúte.


Sídlo arménskeho katolíckeho patriarchátu v Bzommare pri Bejrúte. Foto – Wikipedia

Zúfalá situácia v Sýrii

Na dnešnom Blízkom východe sa Arménska katolícka cirkev stala malou cirkvou. Podľa vatikánskej štatistiky mala v roku 2016 celkovo 736 134 veriacich, ktorých veľká časť so 600 000 veriacimi žije v diecéze Gjumri v Arménskej republike (3).

K tomuto „Ordinariátu pre východnú Európu“, ktorý podlieha priamo arménskemu katolíckemu patriarchátu, patria všetci s Rímom zjednotení Arméni v Arménskej republike (600 000 veriacich v 44 cirkevných obciach). Ordinariát bol zriadený v roku 1991 po vyhlásení nezávislosti Arménska.

K úbytku Arménskej katolíckej cirkvi prispeli prenasledovania kresťanov v Osmanskej ríši a predovšetkým genocída z roku 1915, počas ktorej bolo zavraždených približne 100-tisíc veriacich a polovica kléru a zaniklo 14 biskupstiev (4).

O sto rokov neskôr sa spomínalo na tieto obete 12. apríla 2015 vo Vatikáne pri slávnostnej omši. Zúčastnil sa na nej aj vtedajší arménsky katolícky patriarcha Nerses Bedros XIX. Pápež František označil „vyhladzovanie Arménov za prvú genocídu 20. storočia“ (5). Na najvyšších cirkevných miestach sa dovtedy s ohľadom na Turecko vyhýbalo označeniu „genocída“. Pápežovo vyjadrenie bolo preto prevratné.


Pápež František počas bohoslužby v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne pri príležitosti 100. výročia genocídy Arménov v apríli 2015. Foto – TASR/AP

Na ekumenickej bohoslužbe v berlínskom dóme 23. apríla 2015 predseda Rady Evanjelickej cirkvi Nemecka a bavorský krajinský biskup Heinrich Bedford-Strohm a predseda Nemeckej biskupskej konferencie Reinhard kardinál Marx z Mníchova označili udalosti roku 1915 za genocídu, rovnako urobil nemecký spolkový prezident Joachim Gauck. Tento pojem sa dostal aj do plenárnej debaty Bundestagu 24. apríla 2015 (6).

Prečítajte si aj
Pápež si pripomenul genocídu Arménov. Ich svätca vyhlásil za nového učiteľa cirkvi Zdieľať

V Sýrii sa kresťania nachádzajú v zúfalej situácii. Arménske mesto Kessab na severozápade Sýrie, v blízkosti tureckej hranice, bolo 21. marca 2014 prepadnuté skupinami islamistov. Prinajmenšom 5 000 rebelov vyhnalo arménske obyvateľstvo Kessabu, podľa svedectiev 680 rodín, prinajmenšom 2 000 osôb. Po rokoch 1909 a 1915 toto bolo tretie vyhnanie arménskeho obyvateľstva z Kessabu (7).

Aleppo, sídelné mesto utečencov z roku 1915 a arménske kultúrne centrum pred začiatkom sýrskej vojny, bolo kedysi „srdcom arménskej diaspóry“. Medzičasom je toto mesto takmer neobývateľné (8).

Preferovanou krajinou arménskych utečencov je Arménska republika. Malo sa tam usadiť už 11-tisíc utečencov zo Sýrie. Pod paľbou mínometných granátov sa 15. apríla 2014 ocitla arménska katolícka základná škola „Manar“ v kresťanskej mestskej štvrti Bab Tuma v Damasku, zranených bolo 58 detí a jedno dieťa zahynulo (9). 

Patriarcha a jeho cirkev

Patriachom Kilíkie Arménov bol od 7. októbra 1999 do svojej náhlej smrti 25. júna 2015 Nerses Bedros XIX. Tarmouni. Dňa 25. júla 2015 bol v kláštore Bzommar zvolený 80-ročný Grégoire Ghabroyan biskupskou synodou za jeho nástupcu. Ako patriarcha prijal meno Grégoire Pièrre XX. Ghabroyan. Pred svojím zvolením bol v rokoch 1977 – 2013 biskupom arménskych katolíkov vo Francúzsku.

Všetci patriarchovia Arménskej katolíckej cirkvi nosia v patriarchálnom mene prídavok Bedros, ktorý poukazuje na „Šimona Petra“ a tým na nástupníctvo po apoštoloch.

Arménska katolícka cirkev má v súčasnosti 17 diecéz, medzi ktorými je päť arcibiskupstiev. Arcibiskupstvo Bejrút so sídlom patriarchu, ktoré podľa Annuario Pontificio z roku 2016 malo 12 500 veriacich; avšak v dôsledku sýrskeho konfliktu ich počet značne vzrástol.

Arcibiskupstvo Istanbul s 3 100 veriacimi, ktoré sa môže obzrieť späť na dlhé dejiny. Dá sa predpokladať, že v tejto svetovej metropole, ktorá je aj centrom Arménov, našlo prístrešie veľa arménskych katolíckych utečencov.

Arcibiskupstvo Aleppo je kolískou Arménskej katolíckej cirkvi. Koľko arménskych katolíckych kresťanov ešte žije v tomto kedysi obliehanom a zničenom industriálnom a kultúrnom meste, je úplne nejasné (10).

K tomu ešte existuje arcibiskupstvo Ľviv, ktoré je v súčasnosti vakantné, ako aj arcibiskupstvo Bagdad, ktoré je nominálne stále ešte arcibiskupstvom a v roku 2016 malo dve cirkevné obce s celkovo 1 800 veriacimi.

Na Strednom východe existujú tri ďalšie biskupstvá: Isfahan, Qamishly (založené v roku 1954) a Alexandria (Egypt, existujúce od roku 1885).


Stretnutie arménskych katolíckych biskupov v Jeruzaleme v roku 1880. Foto – Wikipedia

Francúzsko s jedným biskupstvom bolo počas prvej svetovej vojny a po rozdelení Osmanskej ríše ochrannou veľmocou Arménov: Libanon a Sýria pripadli pri rozdelení Osmanskej ríše Francúzsku. Francúzština je dodnes predovšetkým v Libanone bežnou rečou Arménov.

Biskupstvo svätého Gregora z Nareku v Buenos Aires, ktoré bola zriadené v roku 1969 a podlieha priamo Rímu, malo v roku 2016 približne 16 000 veriacich.

V New Yorku sídlia dvaja biskupi pre USA a Kanadu, teda pre asi 36 000 veriacich v deviatich cirkevných obciach.

Prečítajte si aj
Čo ukázali vatikánske archívy o genocíde Arménov? Zdieľať

Apoštolský exarchát pre Latinskú Ameriku a Mexiko, ktorý podlieha priamo Rímu, mal dve cirkevné obce s celkovo 12 000 veriacimi v roku 2016 a existuje od roku 1981.

K tomu ešte existujú dva patriarchálne exarcháty v Damasku a Ammáne (Jordánsko),  ktoré patria do teritória patriarchátu.

Ordinariáty má táto cirkev v Aténach pre Grécko a v Gherle pre Rumunsko, pričom obidva podliehajú priamo Rímu a spravujú ich apoštolskí administrátori.  

Od získania nezávislosti v roku 1991 existuje v Gjumri v Arménskej republike Ordinariát pre východnú Európu, ktorý je príslušný pre 600 000 veriacich v Arménsku a podlieha priamo patriarchátu v Bejrúte (11). 

Odovzdávanie kultúry mníšstvom

Arménska katolícka cirkev je po celom svete známa vďaka rehoľnému spoločenstvu Mechitharistov. Ich názov sa odvádza od Mechithara zo Sebaste, ktorý sa narodil v roku 1676 v Sivase (= Sebaste) vo východnom Turecku. V roku 1695 prestúpil pred jezuitmi v Aleppe na katolícku vieru. V roku 1701 založil v Konštantínopole kongregáciu, ktorú v roku 1711 Rím uznal ako „Kongregáciu antonitských benediktínskych arménskych mníchov“.

Mechithar sa považoval za spätého s púštnym otcom Antonom Veľkým a prijatím benediktínskej rehole za sprostredkovateľa medzi Východom a Západom. Po rozličných zastávkach Mechithar našiel svoju definitívnu vlasť v roku 1717 v San Lazzaro pri Benátkach, kde 27. apríla 1749 zomrel.


Arménsky mních Mechithar zo Sebaste (1676 – 1749). Foto – Wikipedia

Za jeho nástupcov sa toto spoločenstvo rozštiepilo: jedna časť zostala v San Lazzaro, druhá časť našla prístrešie vo Viedni. Obidve časti kongregácie mali vlastné konštitúcie a generálnych opátov, ktorí mali postavenie titulárneho biskupa. V roku 2000 sa podarilo obidvom kongregáciám znovuzjednotiť pod jedným generálnym opátom, ktorý sídli v San Lazzaro.

Dodnes konajú Mechitharisti v mnohých oblastiach veľké služby. Mnísi pôsobia ako kňazi a biskupi v arménskej katolíckej hierarchii. Po celom svete si založili školy. Vo vede pestujú klasický arménsky jazyk a literatúru podľa svojho zakladateľa Mechithara zo Sebaste, ktorý je považovaný za primárneho protagonistu renesancie arménskej literatúry. Veľmi vážené sú preto edície a tlače Mechitharistov (12).

Prečítajte si aj
Kto sú arménski katolíci Zdieľať

Menším ženským spoločenstvom je Kongregácia arménskych sestier Nepoškvrneného Počatia, ktorá bola založená v roku 1847 v Istanbule. Jej generalát sídli v Ríme. Ťažiško tohto ženského spoločenstva spočíva v práci s deťmi a mládežou. Zriadili si školy v USA a na Blízkom východe. Od roku 1992 existuje pri meste Gjumri Konvent arménskych sestier.

Poukázať treba ešte aj na Bratstvo klerikov v kláštore „Našej milej Panej zo Bzommaru“.

Ekumenizmus a liturgia

Arménska katolícka cirkev a Arménska apoštolská cirkev pestujú dobré vzájomné vzťahy. Obidve cirkvi sa chápu ako reprezentantky jediného arménskeho ľudu s jediným jazykom a jedinými dejinami. Bolo to zvlášť zreteľné pri spomienkových slávnostiach k 100. výročiu genocídy z roku 1915. Obidve cirkvi patria do Svetovej rady cirkví, ako aj do Middle East Council of Churches (MECC).

Podobne ako Arménska apoštolská cirkev aj Arménska katolícka cirkev slávi liturgiu v staroarménskom cirkevnom jazyku. Svoje cirkevné sviatky slávi podľa gregoriánskeho kalendára.

Od roku 2004 môžu byť v Arménskej katolíckej cirkvi podobne ako v Arménskej apoštolskej cirkvi vysviacaní aj ženatí kandidáti na kňazstvo. Arménsky katolícky klérus sa vzdeláva v mariánskom kláštore v Bzommare. Pre ďalšie štúdiá filozofie a teológie slúži Arménske kolégium v Ríme, ktoré existuje od roku 1883 (14).

Poznámky

  1. Hage, Wolfgang: Das orientalische Christentum. Stuttgart 2007, s. 426.
  2. Hage, Wolfgang: Das orientalische Christentum. Stuttgart 2007, s. 429.
  3. www.cnewa.org
  4. Winkler, Dietmar W. und Klaus Augustin: Die Ostkirchen. Graz 1997, s. 121. Madey, Johannes: Armenisch-katholische Kirche. In: Kaufhold, Hubert (Hg.): Kleines Lexikon des Christlichen Orients. Wiesbaden 2007, s. 62.
  5. Armenisch-Deutsche Korrespondenz 167, 2 (2015), s. 30. Tureckom odmietaný pojem „genocída“ vzbudil pozornosť po celom svete. Turecký premiér Ahmet Davutoğlu označil vyjadrenie pápeža Františka za „neštastné, chybné a nezmyselné“ (s. 31).
  6. Armenisch-Deutsche Korrespondenz 167, 2 (2015), s. 9-11 a 13-14.
  7. Petrosyan, David: Syriens Armenier und die Situation um Kessab. In: Armenisch-Deutsche Korrespondenz 163, 2 (2014), s. 18-21.
  8. Bischoff, Jürg: Syriens Armenier fürchten um ihre Zukunft. In: Neue Zürcher Zeitung, Internationale Ausgabe Nr. 89, 16.04.2014, s. 5.
  9. https://haypressnews.wordpress.com/2014/04/15/granatenangriff-auf-armenische-schule-in-syrien-kind-getotet.
  10.  Annuario Pontificio pre rok 2016 udáva 10 000 veriacich v štyroch cirkevných obciach, ktoré spravuje jeden biskup, 10 svetských kňazov a šesť mníšok (www.cnewa.org).
  11. Hage, Das orientalische Christentum (Anm. 1), s. 426-431. Všetky počty sú podľa Annuario Pontificio 2016: www.cnewa.org.
  12. Hage, Das orientalische Christentum (Anm. 1), s. 432-434. Pinggéra, Karl: Mechitharisten. In: Kaufhold, Hubert (Hg.): Kleines Lexikon des Christlichen Orients. Wiesbaden 2007, s. 344-345; Pinggéra, Karl: Mechithar von Sebaste, In: ebd., s. 343-344.
  13. Madey, Johannes: Armenisch-katholisches Mönchtum. In: Kaufhold, Hubert (Hg.): Kleines Lexikon des Christlichen Orients. Wiesbaden 2007, s. 63.
  14. Hage, Das orientalische Christentum (Anm. 1), s. 431.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo