Kto sú arménski katolíci

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kto sú arménski katolíci

Svätý Otec František práve absolvuje apoštolskú návštevu Arménska. Prinášame portrét menšinovej Arménskej katolíckej cirkvi.

Po dobytí historického Arménska Seldžukmi sa časť Arménov presunula z Kaukazu na východné (dnes turecké) pobrežie Stredozemného mora, kde sa po roku 1080 začali písať dejiny kilíkijského Arménskeho kráľovstva (tzv. Malého Arménska). Keď počnúc rokom 1097 začali cezeň prechádzať latinskí križiaci na svojej ceste do Svätej zeme, nadviazali úzke kontakty s Arménskou apoštolskou cirkvou. Spojenectvo s arménskym kráľom prispelo k uzavretiu cirkevnej únie medzi oboma cirkvami v roku 1198, keď kilíkijský patriarcha-katholikos Krikor (Gregor) VI. prijal pálium od pápeža Inocenta III. Táto únia, ktorú Arméni mimo Kilíkie neprijali, zanikla po dobytí kilíkijského Arménskeho kráľovstva Mamelukmi v roku 1375.

Na Ferrarsko-florentskom koncile (1439) arménska delegácia podpísala únijný dekrét Exultate Deo, ale Arménska apoštolská cirkev na synode v Ečmiadzine (1441) túto cirkevnú dohodu odmietla. Dekrét však poskytol doktrinálny základ pre vznik Arménskej katolíckej cirkvi v 18. storočí.

Vznik katolíckeho patriarchátu

K založeniu katolíckeho patriarchátu Arménov došlo na teritóriu Osmanskej ríše. Príležitosťou k tomu bola skutočnosť, že v Konštantínopole bolo jedno z vedúcich cirkevných centier Arménskej apoštolskej cirkvi a  sídlil tu jej patriarcha. Pod ochranou Francúzov začali ako prví medzi Arménmi misionársky pôsobiť dominikáni. Na rôznych miestach Blízkeho východu vznikli arménske katolícke komunity, ktoré boli stále početnejšie. V roku 1740 vstúpili štyria biskupi Arménskej apoštolskej cirkvi do únie s Rímom. Spomedzi seba zvolili aleppského arcibiskupa Abrahama Ardziviana za arménskeho katolíckeho patriarchu-katholika Kilíkie, čím vlastne nadviazali na zaniknutú kilíkijskú cirkevnú úniu. 

Stretnutie arménskych katolíckych biskupov v Jeruzaleme v roku 1880.

Nový patriarcha prijal meno Abrahám Peter I. a aj všetci jeho nástupcovia prijali meno Peter (Bedros). Pápež Benedikt XIV. potvrdil túto voľbu v roku 1742 a poslal mu pálium. Sídlom patriarchu mal byť pôvodne Sis (dnes mesto Kozan v Turecku), čo však osmanskí vládcovia nepovolili. Preto od roku 1750 je sídlom arménskeho katolíckeho patriarchátu kláštor Bzommar pri Bejrúte v Libanone. Súčasným arménskym katolíckym patriarchom-katholikom je Krikor (Gregor) Bedros (Peter) XX. (*1934).

Arménska apoštolská cirkev akceptovala z vierouky cirkvi Rímskej ríše len učenie prvých troch ekumenických koncilov (Nicea 325, Konštantínopol 381, Efez 431). Naproti tomu arménski katolíci v 18. storočí prijali učenie všetkých koncilov, ktoré Katolícka cirkev vtedy považovala za ekumenické, pričom učenie prvých siedmich koncilov z jej zoznamu (Nicea 325, Konštantínopol 381, Efez 431, Chalcedón 451, Konštantínopol 553, Konštantínopol 680/1, Nicea 787) dodnes predstavuje aj vierouku Pravoslávnej cirkvi byzantského obradu.

Kresťanský chrám Zvartnots postavený v rokoch 642-662.

V roku 1870 sa viacerí arménski katolícki biskupi a kňazi pripojili k Arménskej apoštolskej cirkvi, pretože nechceli akceptovať učenie o neomylnosti pápeža Prvého vatikánskeho koncilu (1869 – 70). Pod štiepenie Arménskej katolíckej cirkvi sa podpísalo aj silné zasahovanie pápeža do cirkevného života zjednotených Arménov, čo sa manifestovalo obmedzením dovtedy bežných práv miestnej cirkvi pri voľbe biskupov a latinizáciou bohoslužobného a duchovného života katolíckych Arménov. Napriek oslabeniu Arménskej katolíckej cirkvi sa v roku 1911 v Ríme konala synoda arménskych katolíckych biskupov, na ktorej sa vzdali mnohých vlastných tradičných prvkov. Budovaniu prozápadnej katolíckej identity kléru Arménskej katolíckej cirkvi veľmi pomáhalo Pápežské arménske kolégium založené v roku 1883 v Ríme.

Katolícki Arméni v diaspóre

Katolícki Arméni v Konštantínopole boli pôvodne vyňatí z jurisdikcie kilíkijského patriarchátu. Zmenil to pápež Pius IX. bulou Reversurus (1867). V arménskej diaspóre v Poľsko-litovskom štáte vstúpil do cirkevného spoločenstva s Rímom v roku 1630 arménsky ľvovský biskup Nikola Torosowicz. V roku 1690 mu Svätá stolica podriadila apoštolského vikára pre katolíckych Arménov v Sedmohradsku. Až v roku 1930 tu Rím pre nich zriadil vlastný ordinariát. V súčasnom Arménsku vznikla katolícka cirkev až v 19. storočí z utečencov z Osmanskej ríše. Hlavným strediskom arménskych katolíkov v krajine je Gjumri, druhé najväčšie mesto dnešného Arménska, ktoré je v programe apoštolskej cesty pápeža Františka do Arménska (24. – 26. jún 2016).

Obete genocídy a dnešná diaspóra

Za obeť genocíde na Arménoch (1915 – 1922) v zanikajúcej Osmanskej ríši padlo aj stotisíc katolíckych Arménov a polovica ich kléru. V dôsledku vyháňania Mladoturkami aj katolícki Arméni museli hľadať útočisko v diaspóre.

Arménske katolícke ženy v tradičnom odeve. Fotografia pochádza z obdobia 1905-1915 pred genocídou Arménov.

Arménskych katolíckych veriacich je dnes asi 736 000, z toho 600 000 v Arménsku, 17 000 v Sýrii, 12 500 v Libanone, 6 500 v Egypte, 3 100 v Turecku, 1 700 v Iraku, 36 000 v Severnej Amerike, 30 000 vo Francúzsku, 16 600 v Argentíne a 12 000 v ostatných štátoch Latinskej Ameriky.

Mechitaristi

Výnimočný význam pre zachovanie kultúrneho a cirkevného dedičstva Arménov má arménska katolícka rehoľa Mechitaristov. Založil ju Peter Manuk zo Sebaste (1676 – 1749), nazývaný Mechitar („Utešiteľ“). Na úteku pred turecko-benátskou vojnou sa v roku 1717 usadili na ostrove San Lazzaro degli Armeni v Benátskej lagúne. V roku 1811 časť komunity prešla do Viedne. Benátska vetva obhajovala zásadnú pravoslávnu identitu arménskej cirkvi a nutnosť dialógu s Arménskou apoštolskou cirkvou.

Arménsky obrad

Evanjelium prenikalo do Arménska zo starobylých kresťanských centier. Prvá evanjelizácia sa pripisuje sv. apoštolom Tadeášovi a Bartolomejovi, ktorí prišli zo sýrskej Edessy. Keď na začiatku 4. storočia sv. Gregor Osvietiteľ (Grigor Lusaworič), misionár z kapadóckej Cézarey, priviedol k viere arménskeho kráľa Tiridata III., Arménsko sa stalo prvým štátom na svete s kresťanstvom ako štátnym náboženstvom. Gregor Osvietiteľ (†328) bol kapadóckocézarejským biskupom Leontiom vysvätený za prvého biskupa Arménskej cirkvi, ktorá až do 5. storočia zostala pod jurisdikciou byzantskej Cézarey.

Arménsky kláštor Noravank z 13. storočia.

Prvé liturgické modely

Až do sformovania vlastnej liturgie používali Arméni sýrske alebo grécke liturgické texty. Arménsky obrad sa zrodil spolu s vytvorením arménskej abecedy v prvých rokoch 5. storočia zásluhou mnícha Mesropa Maštoca (†440). Okolo roku 430 Arméni už mali preloženú Bibliu zo sýrskych a gréckych predlôh. V tomto období preložili aj jeruzalemské lekcionáre a rozličné kapadócke anafory vrátane starobylej anafory svätého Bazila Veľkého. Prvé liturgické modely pre arménsky obrad teda poskytla Edessa, Cézarea a Jeruzalem. Sýrska zložka prevažuje v krste, byzantská v božskej liturgii a jeruzalemská v liturgickom roku. Počas križiackych výprav Arméni prišli do kontaktu s latinským kresťanstvom a prevzali niektoré prvky západnej tradície, čo je viditeľné v arménskych obradoch vysviacky, pokánia, začiatku a konca božskej liturgie a v používaní niektorých liturgických odevov.

Anafora svätého Atanáza

Pred „samovládou“ anafory pripisovanej svätému Atanázovi Alexandrijskému (†373), ktorá nastala koncom 10. storočia, Arméni používali aj eucharistické modlitby pripisované svätým Bazilovi Veľkému (†379), Gregorovi Teológovi (†390), Cyrilovi Alexandrijskému (†444) a Sahakovi (†438), arménskemu patriarchovi-katholikovi, ktorý pochádzal z rodiny sv. Gregora Osvietiteľa (†328). 

Keďže neexistuje príbuznosť medzi arménskou anaforou a anaforami sýrskej a etiópskej tradície, ktoré sú taktiež pripisované svätému Atanázovi, natíska sa domnienka, že meno sv. Atanáza Alexandrijského, ktorého Arméni vnímali ako veľkého zástancu nicejskej viery, bolo použité len preto, aby sa tomuto eucharistickému formuláru prepožičala osobitná autorita.

Pápež František s arménskym katolíckym patriarchom Gregorom Petrom XX.

Arméni ako jediní spomedzi východných kresťanov slávia Eucharistiu s nekvaseným chlebom, pričom nejde o latinský vplyv, a s vínom bez primiešania vody. Arméni podobne ako Sýrčania zdôrazňujú kristologický význam trojsvätého hymnu (trisagionu) pridávajúc aklamáciu: „ktorý si bol za náš ukrižovaný“.

Liturgický rok a chrám

Nielen Arménska katolícka cirkev, ale od roku 1923 aj Arménska apoštolská cirkev sa riadi gregoriánskym kalendárom, takže všetci Arméni slávia Veľkú noc v rovnakom termíne ako katolícky a protestantský svet. Len Jeruzalemský arménsky patriarchát používa juliánsky kalendár kvôli status quo vo Svätej zemi.

Arméni slávia Narodenie a Bohozjavenie Pána v ten istý deň (6. 1.), čo bol pôvodný spôsob slávenia Vianoc na Východe. Stretnutie Pána sa slávi o 40 dní neskôr (14. 2.) a Zvestovanie Pána deväť mesiacov pred Narodením Pána (7. 4.). Popritom má arménsky kalendár už len tri pevné mariánske sviatky: Narodenie (8. 9.), Uvedenie do chrámu (21. 11.) a Počatie (09. 12.) Bohorodičky. Ostatné sviatky a spomienky na svätých sú pohyblivé a závisia odo dňa týždňa. Významné sviatky sa slávia v nedele.

Štruktúra arménskeho chrámu je podobná ako v byzantskom obrade, no oltár je situovaný na výrazne vyvýšenom pódiu, ktoré od zvyšku chrámu neoddeľuje ikonostas, ale záves.   

Foto: flickr.com, wikimedia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo