Dnes Najvyšší nesie kríž ako strapec plný života

Kríž je vždy prezentovaný ako miesto víťazstva Krista nad smrťou, života nad smrťou, miesto smrti smrti.

Sviatok Povýšenia Kríža – Povýšenie drahocenného a životodarného Kríža nad celým svetom je jeho názov v liturgických knihách byzantskej tradície – má jeruzalemský pôvod, ktorý je spätý s posviackou Baziliky Vzkriesenia, postavenej nad Pánovým hrobom v roku 335, a tiež s oslavou nálezu relikvie Kríža cisárovnou Helenou a biskupom Makáriom, stvárnenými na ikone sviatku.


Ikona z konca 17. storočia stvárňujúca slávnosť Povýšenia Kríža. Foto – Wikipedia  

Kríž má dôležité postavenie v byzantskej liturgii: jeho pamiatka sa slávi každú stredu a piatok liturgického roka spevom tropára, v tretiu nedeľu Štyridsiatnice, 7. mája a 1. augusta.

Kríž je vždy prezentovaný ako miesto víťazstva Krista nad smrťou, života nad smrťou, miesto smrti smrti. Oslave 14. septembra predchádza predsviatok 13. septembra, ktorým sa oslavuje práve posviacka Baziliky Vzkriesenia, a predlžuje sa oktávou až do 21. septembra.

Bohoslužobné texty opakovane kladú do paralely rajský strom a strom Kríža: „Najúctyhodnejší kríž, ktorý obklopujú radostné davy anjelov, dnes, v tvojom povýšení, z Božej vôle povzbuď všetkých, ktorí, oklamaní ovocím, boli vyhnaní z raja a upadli do smrti“; „v raji kedysi strom ma vyzliekol, pretože, dajúc mi ochutnať jeho ovocie, diabol zaviedol smrť; ale strom Kríža, ktorý prináša ľuďom odev života, bol zasadený na zemi, a celý svet sa naplnil radosťou“; „Kríž, ktorý niesol Najvyšší, ako strapec plný života, sa dnes ukazuje povýšený od zeme: cez neho sme boli všetci pritiahnutí k Bohu a smrť bola úplne pohltená. Ó, nepoškvrnený strom, cez ktorý ochutnávame nesmrteľný pokrm Raja, oslavujúc Krista!“

Jeden z tropárov večierne zhrnuje dojímavými a hlbokými obrazmi celé tajomstvo spásy: „Príďte, všetky národy, uctime si požehnané drevo, cez ktoré sa uskutočnila večná spravodlivosť: pretože ten, ktorý stromom oklamal prarodiča Adama, je vábený Krížom a padá prevrhnutý do zhubného pádu. Božou krvou sa zmýva jed hada a je zrušené prekliatie zaslúženého odsúdenia cez nezaslúžené odsúdenie spravodlivého: pretože stromom bolo treba uzdraviť strom a utrpením toho, ktorý je podľa božstva neschopný trpieť, zničiť v strome vášne odsúdeného.“

V ďalšom tropári je vtelenie Krista, Boh v tele, predstavené ako návnada, ktorá v Kríži pritiahne a porazí nepriateľa: „Cez kríž padol ten, ktorý klamal stromom, bol privábený Bohom, ktorý bol v tele na kríži pribitý a ktorý darúva pokoj našim dušiam.“ 

„Bohoslužobné texty opakovane kladú do paralely rajský strom a strom Kríža.“ Zdieľať

Rozličné texty robia kristologickú lektúru mnohých pasáží Starého zákona, ktoré patristická a liturgická tradícia čítala a interpretovala ako predobrazy tajomstva Pánovho kríža: „To, čo kedysi predobrazoval Mojžiš vo svojej osobe, pričom takto porazil Amaleka, to, čo spevák Dávid nariadil uctievať ako podnožku tvojich nôh, tvoj vzácny Kríž, Kriste Bože“; „naznačujúc kríž, Mojžiš, so zvislou palicou, rozdelil Červené more pre Izrael, ktorý ním prešiel peši po suchu, potom ho spojil, obrátiac ho proti faraónovým vozom, naznačujúc, vodorovne, neporaziteľnú zbraň“; „v útrobách morskej obludy Jonáš, rozložiac palmy do formy kríža, jasne predobrazoval spásne utrpenie: preto, vyjdúc von na tretí deň, znázornil vzkriesenie Krista Boha ukrižovaného v tele, ktorý svojím vzkriesením na tretí deň osvietil svet.“

Na konci utierne sa koná obrad povýšenia a uctenia svätého Kríža. Kňaz vezme z oltára podnos, na ktorom je drahocenný Kríž umiestnený uprostred listov bazalky – ide o voňavú bylinku, ktorá podľa tradície ako jediná rástla na Kalvárii a obopínala Kríž, keď ho našli – a v procesii ho prináša, držiac podnos na svojej hlave, k hlavným dverám ikonostasu a doprostred chrámu.

Tam položí tácku na stolík, urobí tri poklony až po zem, vezme do rúk Kríž s listami bazalky, pozerajúc na východ, zdvihne ho nad vlastnú hlavu, potom ho skloní až po zem a napokon naznačuje znamenie kríža, zatiaľ čo veriaci spievajú stokrát: „Kyrie eleison.“  

Opakujúc toto veľké požehnanie na všetky svetové strany a znovu na východ, kňaz prosí o Pánovo milosrdenstvo a požehnanie pre cirkev a celý svet.

Na záver kňaz zdvihne Kríž a požehná ním ľud, ktorý potom prichádza uctiť si Kríž a dostáva listy bazalky, aby si pripomenul príjemnú vôňu vzkrieseného Krista, ktorého sú všetci kresťania povolaní dosvedčovať vo svete.

Článok pôvodne vyšiel v roku 2009 v oficiálnom vatikánskom denníku L'Osservatore Romano. Preložil otec Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo