Boli sme na miestach, kde Titusa Zemana zastavila rieka (video)

Boli sme na miestach, kde Titusa Zemana zastavila rieka (video)

Rieka Morava pri obci Malé Leváre.

Vicepostulátor kauzy blahorečenia dona Titusa Jozef Slivoň nás vzal na miesta, kde sa začalo mučeníctvo nového slovenského blahoslaveného.

„Dnes je také isté upršané počasie, ako keď chcel don Titus prejsť tretí raz cez Moravu,“ hovorí salezián don Jozef Slivoň, s ktorým sedíme v aute smerom do obce Malé Leváre na Záhorí.

Ešte pred slávnosťou blahorečenia mučeníka Titusa Zemana sa chceme s vicepostulátorom procesu blahorečenia pozrieť na miesta, kde sa don Titus snažil prejsť 9. apríla 1951 cez rieku Moravu.

Rieka bola vtedy taká rozvodnená, že Titus so skupinkou bohoslovcov a kňazov prišli iba po násyp, ktorý lemuje Moravu. My pri hrádzi nechávame auto a kráčajúc cez les ku korytu rieky sa nám vynára celý príbeh.

Keď komunistická moc zatvorila kláštory a rehoľníkov internovali, súdili a ponižovali, saleziánsky kňaz Titus Zeman sa rozhodol zachraňovať mladé duchovné povolania.

Na jeseň 1950 dva razy tajne sprevádzal mladých bohoslovcov cez rieku Moravu a cez Rakúsko do Talianska, aby mohli dokončiť teológiu a byť vysvätení.

Ani hroziace nebezpečenstvo počas prvých dvoch ilegálnych ciest do Turína neodradilo dona Titusa od prípravy ďalšej výpravy.

7. apríla 1951 sa v Šaštíne zišli don Andrej Dermek, don Leonard Tikl, don Pavol Pobiecky, don Jozef Paulík, dp. Justín Beňuška, ThDr. Štefan Koštial, koadjútor Jozef Baťo, bohoslovci Jozef Bazala, Anton Kyselý, Augustín Lovíšek, mladí spolubratia Ján Brichta, Anton Srholec, Anton Semeš, Anton Hlinka, Alojz Pestún a Klement Poláček.

Nadránom 8. apríla sa vydali cez les smerom k Lakšarskej Novej Vsi, kde sa stretli s kňazom Antonom Botekom, profesorom Františkom Minarovýchom, Dr. Emilom Šafárom a Dr. Viliamom Mitošinkom.

V tú noc bola búrka a terén bol rozbahnený. Don Titus poučil účastníkov výpravy, ako sa majú správať v lese a neskôr pri rieke Morave. Cesta bola dlhá a únavná. Starší kňazi nevládali sťaženým terénom postupovať potrebným tempom a zaostali. K Morave tak prišli 9. apríla s viac ako trojhodinovým meškaním a zistili, že je stále rozvodnená. Navyše, v skupine chýbali štyria alebo piati utekajúci.

V celej skupine vznikol chaos, hoci don Titus ich ubezpečoval, že plánovaný spôsob prechodu cez rieku je bezpečný. Niektorí kňazi, najmä neplavci, to fyzicky a psychicky nezvládli. Bolo už nadránom a nebola záruka, že sa všetci preplavia na druhú stranu za tmy.

Napriek Titusovým ubezpečeniam sa báli pokračovať a rozhodli sa, že sa vrátia. Skupina sa postupne rozpadla. Po rozchode ich spozorovali pohraničníci a postupne za pomoci armády a polície chytili 16 z 22 členov skupiny.

Dona Titusa čakalo kruté vypočúvanie, väzenie, mučenie. Napokon ho obvinili zo špionáže a vlastizrady. Prokurátor žiadal trest smrti, napokon dostal 25 rokov väzenia so stratou občianskych práv. Po 13 rokoch väzenia a pobyte v Jáchymove ho stýraného v roku 1964 prepustili.

„Nebola to neúspešná výprava. Naopak, bola veľmi úspešná, pretože ňou sa začalo mučeníctvo dona Titusa Zemana,“ hodnotí don Slivoň spomínané udalosti cestou späť k autu. „Vďaka tej noci pri rieke máme nového patróna povolaní. Bol to úspech, podobný tomu najväčšiemu úspechu na Kalvárii,“ dodal.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo