Nepriatelia lásky: Pomstychtivosť

Nepriatelia lásky: Pomstychtivosť

Ilustračné foto: Flickr.com/Dominik R photography

Odpustenie mení ľudí viac než čokoľvek iné. Pomsta ľudí nemení. Tá ich robí ešte šialenejšími. No odpustenie obrátilo nejedného útočníka. Píše Milan Bubák v pokračovaní cyklu o láske.

„Kto sa chce pomstiť, ujde sa mu pomsty od Pána, lebo si jeho hriechy zachová v pevnej pamäti.“ (Sir 28,1)

Nedávno, pred takmer 12 rokmi (leto 2004), sme s ešte jedným kňazom navštívili Korziku. Robili sme okruh okolo nej na bicykloch. Na svojej ceste sme sa dostali do mestečka Sarténe v juhozápadnej časti ostrova. Knižný sprievodca nám oznámil, že je to mesto, kde sa okolo r. 1000 zrodila vendetta, čiže krvná pomsta.

Vendetta bola po celé stáročia jedným nepísaným, no dôsledne dodržiavaným zákonom. Pre ťažko skúšaný národ bola čímsi posvätným rodina a počas mnohých storočí vendetta bola jedinou bezpečnou – aj keď barbarskou – spravodlivosťou, lebo bola prostriedkom na ochranu rodiny. Pomsta (obyčajne vražda) a následný útek pred justíciou do krovísk korzického kraja (nazývaných macchia) a údel banditu, ktorý uteká pred zákonom a rodinou zavraždeného, bola po mnoho storočí bežnou životnou náplňou dospelého muža.

Najväčšou pohanou pravého Korzičana bolo nepomstiť urážku či zavraždenie príbuzného. Z takto vzniknutých banditov sa tak stávali vyhnanci, často prenasledovaní vlastnou rodinou. Aktu vendetty predchádzali modlitby žalmov, po ktorých nasledovali výzvy k pomste. Dochádzalo tak k paradoxu, že vražda vedená ideálom čistej lásky k rodine bola vnímaná ako čin správny a morálny, kým napríklad akákoľvek krádež ako čin nečestný, postavený mimo zákona.

Vendetta bola najrozšírenejšia v 14. – 19. storočí, v dobe keď sa Korzičania u Janovčanov nemohli dovolať spravodlivosti. Vraždenia medzi rodinami, ktoré sa združovali do celých klanov, trvali mnohokrát celé stáročia, občas do úplného vyhladenia jednej strany. Mestečko Sarténe sa skladá z dvoch častí, medzi nimi je námestie (ktoré ich delí).

Na prelome 18. a 19. storočia každej z nich dominovala jedna rodina; jednej rodina Rocca Serry, druhej Ortoliovia. Vyše 33 rokov sa navzájom vyvražďovali, až kým bola vendetta oficiálnym dekrétom postavená mimo zákona. Korzika nie je jediným miestom, kde panovala táto krutá praktika. Bola rozšírená takmer v celom Stredomorí a dodnes platí v mnohých islamských kultúrach. No aj tam, kde nepanovala krvná vendetta vo forme vrážd, panovala a panuje vendetta širšieho typu: vo forme pomstenia sa často veľmi kreatívnymi, dokonca trápne absurdnými spôsobmi. 

K téme:
Nepriatelia lásky: Hnev Zdieľať

Čo to je pomsta? Podľa definície je to odplata voči človeku alebo skupine ľudí, ktorí sa dopustili neprávosti. Je to vlastne – podľa tých, ktorí sa pomsty zastávajú – akt spravodlivosti, ktorý nastoľuje stratenú rovnováhu. Neprávosť spôsobila nerovnováhu. Pomsta ju znova nastoľuje. Je to v skutočnosti to biblické: oko za oko, zub za zub.

Cieľom pomsty je spôsobiť, aby ten, kto sa dopustil neprávosti, zažil rovnakú bolesť ako jeho obeť alebo aby dostal príučku do budúcnosti a viac sa niečoho podobného nedopustil. Aj keď to znie jasne a prirodzene, také jednoduché to nie je. Skutočným účinkom pomsty – ako nás o tom skúsenosť presviedča – obyčajne nie je spravodlivosť alebo znovanastolenie rovnováhy, ale deštrukcia, ďalší hnev, pýcha túžiaca po ďalšej pomste a tak roztočenie diablovho začarovaného kruhu.

Pomsta je vec logická a silne prirodzená. Nedivme sa, že ľudia po nej tak ľahko a tak prirodzene siahajú. Ba že sa nad ňou nepohoršujú, ale naopak sa z nej tešia, ba výslovne sa na jej priebehu a úspešnosti zabávajú. Ľudia doslova fandia tomu, aby útočník zažil odplatu od svojej obete. Na túto tému jestvuje veľa literárnych diel a filmov. Čo sa týka filmov, veľmi obľúbenými sú westernovky alebo filmy zo série Hviezdne vojny. Príbehy ako tento nasledujúci nie sú zriedkavosťou:

Na Floride sa nedávno konala svadba. Bola veľká, asi pre 300 hostí. Po obrade, keď už bola zábava v plnom prúde, sa ženích zdvihol a odišiel na pódium. Najprv poďakoval rodine nevesty a jej otcovi za to, že usporiadal takú veľkolepú oslavu.

Potom všetkým oznámil, že na dôkaz vďaky má pre svadobčanov pripravenú malú pozornosť: na spodnej strane každej stoličky, na ktorej hostia sedia, je nalepená malá obálka. Ženích všetkým povedal, že v obálkach je onen dar, a požiadal prítomných, aby ich otvorili. Vo vnútri každej obálky bola fotografia rozmeru 8 x 10 cm, na ktorej je nevesta zachytená v milostnom objatí so ženíchovým svedkom. Ženích ich začal podozrievať už pred niekoľkými týždňami. Preto si najal súkromného detektíva, aby svoje podozrenie potvrdil.

Po tom, čo niekoľko minút ticho stál a pobavene sledoval reakcie hostí, sa pokojne obrátil k neveste a hovorí: „Ty jedna frajla!“ Potom sa otočil k svojmu svedkovi a hovorí: „A ty tiež, šmejd jeden!“ Nakoniec sa otočil k udivenému davu a vyhlásil: „Ja miznem odtiaľto a vy si to tu užívajte.“ Svadbu anuloval hneď nasledujúci deň ráno.

Zatiaľ čo väčšina ľudí by svadbu zrušila okamžite po tom, čo by sa o nevere svojej nastávajúcej dozvedela, tento týpek tým krásne preplával s úsmevom na tvári, ako keby sa nič nestalo. A jeho pomsta? Rodičov nevesty nechal zaplatiť svadbu vrátane hostiny (asi 32 000,- USD) a ako zlatý klinec totálne znemožnil nevestu a jej zvodcu pred tromi stovkami priateľov a príbuzných. Možno nás jeho kreativita pobavila a celkom mu fandíme. To je len znak toho, že pomsta je sladká vec a že nám pripadá prirodzená. No je to tak?

„Skutočným účinkom pomsty obyčajne nie je spravodlivosť alebo znovanastolenie rovnováhy, ale deštrukcia, ďalší hnev, pýcha túžiaca po ďalšej pomste a tak roztočenie diablovho začarovaného kruhu.“ Zdieľať

Keď som sa pripravoval na tento príhovor, na internete som si nechal hľadať príspevky na tému pomsta (revenge alebo vengence) a bol som udivený tým, čo všetko sa tam nachádza. Jestvujú výslovne internetové stránky, ktoré radia, ako sa pomstiť.

Na jednej som našiel napríklad takéto rady: „1. Rozčúľ sa... potom sa odplať. To je spravodlivosť, čistá a jednoduchá. 2. Pomsta je zdravá. Nepočúvaj tých, ktorí ti hovoria opak. Ľudom treba dať príučku, ako sa majú správať. Zároveň pomáhaš svojim otráveným pocitom, aby sa z teba dostali von, raz a navždy. Čo môže byť zdravšie ako toto? 3. Pomsta je vynikajúcou sebaterapiou. Je omnoho lacnejšia ako terapeut a zdravšia, ako zjesť celú krabicu mastných šišiek. 4. Vždy mier svoju pomstu tam, kde to dotyčného zabolí najviac. Choď rovno po krku. 5. Svojej kreativite dovoľ zakvitnúť. Neuchyľuj sa k otrepaným veciam, ako je napríklad vypustenie pneumatiky. Buď originálny. Vychutnávaj. Nechaj svoju stopu na akcii, na ktorú dotyčný nikdy nezabudne. 6. Ak urobíš niečo, na čo nie si príliš hrdý, postaraj sa, aby si po sebe zahladil všetky stopy. 7. Zabávaj sa. Ak sa nad účinkami svojej pomsty dokážeš smiať tak, že sa chytáš za brucho, to je znak, že urážka je odplatená...“ Mohol by som pokračovať. No azda netreba. Každému je jasné, že máme do činenia s peklom.


Ilustračné foto: Flickr.com/Joel Valdez

Nakoniec jeden z príspevkov sa so slovom peklo ani netají: Nájdete tam rady na pomstu, ktoré majú názov: Zoznam desiatich rád z pekla (10 rád z pekla, ako sa pomstiť svojmu manželskému partnerovi, svojmu susedovi či svojmu šéfovi).

Čím je pomsta typická, aké sú jej nevýhody a aké by mohli byť skutočné riešenia urážky? Zdá sa, že pomsta je výsledkom prudkého hnevu. To však nie je pravda. Prudký hnev je ako búrkový oblak, ktorý sa náhle objaví na oblohe a v temnote a šumiacom lejaku a za rachotenia úderov hromu sa nám preženie ponad hlavy, aby čoskoro uvoľnil miesto tichej, jasnej oblohe. No pomstychtivosť je ako mrákava, ktorá temná a ťarchavá pohromou stúpa a potom dlhé hodiny, ba i dni či dokonca roky stojí nad nami, zatemňuje svetlo neba a tu a tam sa ozve rachotom a každý okamih hrozí smrťou a skazou.

Pomsta je šialenstvo, ktoré človeka odstaví od riadneho života a on začne žiť len pre ňu. Celý čas na nič iné nemyslí, len na to, ako sa čo najúčinnejšie odplatiť tomu, kto ho urazil. Človek sa dostáva do začarovaného kruhu a vlastne prestane normálne žiť. Z jeho života sa vyparí radosť i pokoj a pomaly všetko, všetky jeho myšlienky i debaty sa začnú točiť okolo jedného: okolo človeka, ktorého nenávidí.

„Pomsta je šialenstvo, ktoré človeka odstaví od riadneho života a on začne žiť len pre ňu.“ Zdieľať

A na tomto vidno, že pomstychtivosť je skutočné otroctvo duše. Okrem toho, že spôsobuje deštrukciu sebe i inému – pretože akcia spôsobuje reakciu a tá ďalšiu reakciu, čo zasa vedie k novej akcii, ešte intenzívnejšej a rafinovanejšej – človeka skutočne vnútorne zotročuje. Je to, ako hovorí Lewis B. Smedes: Pomsta je, ako keby sme mali vo svojej duši videopásku, ktorá sa nedá zastaviť. Prehráva nám v našej mysli bolestivé scény znova a znova. A vždy, keď sa prehrá, celá tá bolesť nás v plnom rozsahu nanovo zasiahne. To, čo túto pásku zastaví, je odpustenie. Odpustenie ti udelí slobodu.

Z toho vidíme, že aj keď pomsta je prirodzená, nie je celkom logická. Pomsta nás zotročuje a robí šialenými. Či nie je pomsta príčinou všetkých vojen, teroristických aktov či strpčených životov?

Omnoho logickejším ako pomsta je odpustenie. Preto nám Ježiš dôrazne prikazuje: Počuli ste, že bolo povedané: „Oko za oko a zub za zub. No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať. (Mt 5, 38-42)

Týmto Ježiš, samozrejme, nehovorí, že by sme sa nemali nikdy ozvať, keď nám niekto ublíži, alebo dovoliť iným, aby po nás šliapali a správali sa voči nám urážajúco a potupne. To ani Ježiš nerobil. Keď mu ubližovali, tiež sa bránil.

Príkladom je známa epizóda, keď ho udrel vojak pri jeho súde po hlave. Ježiš mu na to povedal: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!“ (Jn 18, 23). Ježiš sa bránil, konfrontoval urážku, no nikdy sa neuchyľoval k pomste, ktorá by urážateľovi spôsobila bolesť. Ako sme si povedali pri hneve v predchádzajúcej úvahe, ak sa voči nám niekto dopustil nespravodlivosti a nastala nerovnováha, treba sa – ak je to možné – s tým, kto nám spôsobil nespravodlivosť, stretnúť a vec otvoriť. A trvať na tom, aby sa spravodlivosť nastolila správnym spôsobom. A aby výsledkom bol pokoj a spokojnosť, a nie ešte väčšia roztržka a vojna. No ak to nejde, potom nám ostáva len prijatie situácie, odpustenie a nesenie celého toho kríža s tým, že Boh to celé vidí a on nám nielen pomôže kríž niesť, ale že dokáže vstúpiť pozitívne aj do života toho druhého človeka.

A nemali by sme zabúdať, že odpustenie mení ľudí viac než čokoľvek iné. Pomsta ľudí nemení. Tá ich robí ešte šialenejšími. No odpustenie obrátilo nejedného útočníka. Ježišovo odpustenie na kríži obrátilo stotníka, Štefanovo Šavla. Niekedy odpustenie účinkuje hneď, niekedy po rokoch. Nie je našou úlohou zaujímať sa o to, či sa človek, ktorému sme odpustili, obrátil. No buďme si istí, že odpustenie, keďže je nelogické a pre svet je bláznovstvom, nedá spať mnohým, ktorí žijú z nabrúsených mečov a zo zdvihnutých pästí. A pozitívne ich nahlodáva. Áno, taká je láska: nahlodáva zlo.

„Odpustenie, keďže je nelogické a pre svet je bláznovstvom, nedá spať mnohým, ktorí žijú z nabrúsených mečov a zo zdvihnutých pästí. A pozitívne ich nahlodáva. Áno, taká je láska: nahlodáva zlo." Zdieľať

Ak nevládzeme odpustiť, nič to. Je pravda, že naše odpúšťanie má svoje limity. No máme tu predsa Boha, ktorý čaká na to, že ho poprosíme, aby on odpúšťal cez nás. A tak on môže cez naše vnútro odpustiť aj tú najväčšiu urážku a nastoliť nielen spravodlivosť a rovnováhu, ale aj pokoj do nášho vnútra.

A nezabudnime ešte na jedno: že totiž nikto z nás nie je schopný vidieť do veci dokonale. Nie je málo takých, ktorí, i keď preoblečení do zmyslu pre spravodlivosť, v pomstychtivosti uplatňujú ducha sebectva. Pomstivý človek poväčšine klame len sám seba. No spolublížni vycítia a dobre vidia toto sebectvo. A ak aj nie, Boh ho spozná určite.

Každý z nás má dosť svojich restov. A preto aj dovolávanie sa spravodlivosti pred Bohom má svoje limity. Kto z nás je bez hriechu? Preto sa môže stať, že keď sa budeme príliš hlasno dovolávať Božej spravodlivosti, ona sa naozaj prebudí a my s prekvapením zistíme, že sa obrátila proti nám. A neostane nám nič iné, iba začať prevolávať znovu, a to po Božom milosrdenstve! Udusme radšej v sebe hlas pomstychtivosti a tešme sa, že tu na zemi je Božia spravodlivosť väčšinou pomalá a jeho milosrdenstvo také náhle.

Blažený, kto sa s tým uspokojí! Kedysi sa pýtali Pána v zbožnej netrpezlivosti: Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ A večná Spravodlivosť odpovedala: „Blažený je, kto sa na mne nepohorší.“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo