Ako hodnotíte osobnosť Martina Luthera a proces reformácie? (Anketa)

Ako hodnotíte osobnosť Martina Luthera a proces reformácie? (Anketa)

Dobové zobrazenia Martina Luthera. Foto - Wikipedia

Odpovedajú Dávid Bázlik, František Korečko, Ondrej Peťkovský a Marián Damankoš.

Aké boli silné a slabé stránky Martina Luthera?

Dávid Bázlik, zborový farár v Ružomberku: Ľudia, ktorí Martina Luthera osobne poznali, ho opisujú ako veľmi pracovitého, vytrvalého, intelektom a vzdelaním šikovného, ale aj tvrdohlavého človeka. Tieto vlastnosti by sme mohli považovať  za silné stránky. Avšak v niektorých situáciách museli byť  problematické. Extrémna pracovitosť mu umožnila v krátkom čase napísať množstvo kníh, ktoré boli tlačou šírené po celom Nemecku a Európe. Na druhej strane jeho pracovitosť v kombinácii s jeho perfekcionizmom a tvrdohlavosťou spôsobovala problémy. Inak povedané,  bolo by pre mňa veľmi náročné byť jeho spolupracovníkom. Jeho „naturalistický“ slovník musel napätie na oboch stranách ešte vyhrotiť a pri niektorých jeho výrokoch, napr. na adresu židov alebo novokrstencov, sme dodnes v rozpakoch. V každom prípade za jeho silnú stránku považujem jeho horlivú a autentickú vieru, ktorá bola výsledkom jeho úprimného a poctivého hľadania. Vopred spomenuté vlastnosti v kombinácii s jeho vierou z neho robili veľmi celistvého človeka, ktorý vedel, komu a čomu verí.

František Korečko, školský farár Evanjelického gymnázia J. A. Komenského v Košiciach: K Lutherovym slabým stránkam bezpochyby patrí jeho prchkosť a výbušnosť. Či to spôsobil jeho temperament alebo spôsob otcovej výchovy, nedokážem posúdiť. To z neho robilo slabého diplomata a negatívne to ovplyvnilo aj postoj cirkevných autorít k jeho osobe. Medzi Lutherove silné stránky patrí stálosť postojov a odvaha hájiť ich tvárou v tvár ohrozeniu života. Ďalej pokora, s ktorou pristupoval k milujúcemu Bohu a dôvera v Božie slovo. Luther podriaďuje vlastné svedomie primátu Písma. Myslím, že dôležitú rolu zohrával aj zmysel pre sociálnu spravodlivosť. 

Ondrej Peťkovský, evanjelický farár vo výslužbe: Martin Luther mal veľký počet silných, nesmierne dôležitých stránok. Objavným spôsobom zdôraznil podstatný význam slova Božieho pre život, vieru a dosahovanie spasenia. Jeho silná stránka bola odhodlanosť, rozhodnosť stáť si za svojím názorom aj napriek ťažkostiam a hrozbám. Slabé stránky sa u neho občas prejavili v nesprávnom zhodnotení situácie, zvlášť z dnešného pohľadu. Ide napríklad o postoj k židom, k sedliackemu povstaniu a podobne.

"Lutherovou slabou stránkou bola jeho výbušná povaha, nepraktickosť v obyčajných veciach, málo diplomatického taktu (sic) a niekedy až hrubý slovník." Zdieľať

Marián Damankoš, riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Prešove: Silnou stránkou Martina Luthera bola nesporne jeho odvaha nahlas povedať a napísať veci, o ktorých mnohí dovtedy rozprávali veľmi potichu, ak vôbec. Za silné stránky tiež možno považovať jeho pracovitosť, usilovnosť a schopnosť odolávať tlakom mocných tej doby. Za úplne najsilnejšiu stránku – ak o tom dá takto hovoriť – však považujem jeho silnú vieru a zápal pre Božie veci. Lutherovou slabou stránkou bola jeho výbušná povaha, nepraktickosť v obyčajných veciach, málo diplomatického taktu (sic) a niekedy až hrubý slovník.


Dávid Bázlik. Foto - archív D.B.

Ktoré dôvody viedli k tomu, že reformácia spôsobila rozdelenie cirkvi na Západe? Luther predsa neplánoval zakladať novú cirkev. Boli to dôvody náboženské, politické, kultúrne...?

Dávid Bázlik: Myslím si, že to bola kombinácia všetkých vyššie spomenutých dôvodov. Je to ako so zrelým jablkom, ktoré visí na strome. Stačí sa ho dotknúť a ono sa oddelí od stromu a spadne na zem. Cirkev neskorého stredoveku bola na pokraji krízy a zvlášť status pápeža. Možno v prípade, ak by vtedajšie autority cirkvi vzali Lutherove argumenty trochu vážnejšie, a rozhodli sa pre poctivú diskusiu i reflexiu, západná cirkev by bola stále jednou cirkvou. Bola by to zaujímavá fikcia. Luther si ako zbožný katolík  pápeža ctil a bol presvedčený, že ak by pápež poznal odpustkovú prax v Sasku, určite by s tým ani on nebol spokojný. Napokon však pápež Luthera vyriešil podľa vtedajšieho „protokolu“ a Luther si musel hľadať inú cestu. Samozrejme, aj nemeckej šľachte to padlo vhod a  mala konečne argument, prečo môže vypovedať poslušnosť rímskej kúrii, ktorá ju stála nemálo financií.

František Korečko: Zo všetkého čosi. Dejiny ukázali, že veľkosť a moc rímskej cirkvi jej bránili urobiť tak komplexnú premenu, ktorá bola potrebná. Nábožensky jednala cirkev v zjavnom rozpore s Písmom, ku ktorému sa hlásila. Jej politická moc bola pre ňu pokušením. Svetská moc sa cítila obmedzovaná cirkevnými zásahmi. Nemecké kniežatá a mestá platili Rímu vysoké poplatky. Navyše renesancia svojím novým spôsobom myslenia a novým pohľadom na človeka spôsobila, že rímska cirkev stratila monopol na vzdelanie, umenie a kultúru.

Prečítajte si aj
Luther nebol revolucionár Zdieľať

Ondrej Peťkovský: Rozdelenie cirkvi nespôsobila reformácia – možno najviac ak bola jedným z podnetov. Na rozdelení cirkvi – ak by sme zostali iba v rovine cirkevného spoločenstva – nesie rovnakú, ak nie aj väčšiu mieru zodpovednosti aj rímskokatolícka cirkev vedená najmä vtedajšími i neskoršími pápežmi a vládnucimi dynastiami.

Marián Damankoš: Dôvody boli náboženské – oficiálna cirkev učila a robila niečo, čo bolo v zjavnom rozpore s Písmom, ku ktorému sa hlásila; politické – svetská moc sa cítila obmedzovaná cirkevnými zásahmi; ekonomické – najmä nemecké kniežatá a mestá platili vysoké poplatky Rímu, čo bolo mnohými vnímané ako druh zneužívania moci Rímom a poníženia nemeckých kniežat; kultúrne – vďaka renesancii a akejsi obrode človeka už cirkev nemala monopol na vzdelanie, umenie a kultúru, existovala už aj alternatíva; logistické – vynález kníhtlače spôsobil rýchly prenos Lutherových myšlienok (Hus mal v tomto smere smolu); mocensko-politicko-ekonomické – spojenectvo pápežov s Habsburgovcami vyvolávalo negatívne reakcie, takže vznikali koalície proti nim; civilizačné – mocenské jadro Európy sa presunulo z juhu Európy na západ (kedysi dominovali Rím, Benátky, Janov, teraz Amsterdam, Londýn, Paríž, nemecké mestá).


Marián Damankoš a František Korečko. Archív M.D. a F.K. 

V čom je pre vás osobne Luther inšpiratívny? Čo z jeho odkazu by malo rezonovať v dnešnej spoločnosti?

Dávid Bázlik: V dnešnej spoločnosti, ktorá je v mnohých oblastiach veľmi povrchná a zameraná skôr na vonkajší imidž, je Lutherov osobný zápas poctivého hľadania obsahu evanjelia veľkou výzvou. Dnes, keď sme každý deň v pokušení hľadať skratky v duchovnom i pracovnom živote, je jeho pracovitosť a duchovné zanietenie veľkou inšpiráciou. Vďaka tomuto poctivému štúdiu Luther vedel v jeho dobe jadro Kristovho evanjelia veľmi trefne a aktuálne vyložiť tak, že to vedeli pochopiť intelektuáli aj jednoduchí ľudia.

"Oceňujem Lutherovu snahu podriaďovať vlastné svedomie Božiemu slovu a niesť individuálnu zodpovednosť za tento svet. To všetko je dnes stále čosi cenné." Zdieľať

František Korečko: Luther je pre mňa cenným príkladom človeka, ktorý svoj obraz odvodzuje z obrazu milosrdného Boha, ktorého nanovo objavil v Božom slove. To mu pomôže prijať jeho tienisté stránky osobnosti. Cením si jeho odvahu stáť si za svojim postojom, ak som presvedčený, že je správny. Oceňujem Lutherovu snahu podriaďovať vlastné svedomie Božiemu slovu a niesť individuálnu zodpovednosť za tento svet. To všetko je dnes stále čosi cenné.   

Ondrej Peťkovský: Osobne by som si prial i dnes, tak dôsledne ako Luther, riadiť sa v osobnom aj cirkevnom živote slovom Písma, zákona i evanjelia.

Marián Damankoš: Inšpiratívny je v odvahe pomenovávať problémy. On chcel o problémoch diskutovať, ale už len samotná snaha o diskusiu vyvolala v podstate revolučný výbuch. Myslím, že aj v dnešnej spoločnosti máme problém veci pomenovávať. Síce radi diskutujeme, ale bojíme sa hovoriť otvorene, radi využívame zjemnené výrazy, neradi pomenovávame problémy a zodpovedných, čo nevedie k náprave, ale iba k akémusi „obkecávaniu“.  K odkazom Martina Luthera určite patrí jeho snaha o skutočné autentické kresťanstvo, ktoré je postavené na Písme. Myslím, že aj dnešné kresťanské cirkvi sformálneli, zostarli, zaoberajú sa sebou a nie svetom, takže sa stávajú pre svet nedôveryhodnými. Luther nechcel byť moderný, on chcel byť autentický. Toto je pre mňa jeden z jeho odkazov.


Ondrej Peťkovský. Foto - Nika Sochová

Možno v rámci 500. výročia reformácie oslavovať aj zlepšenie vzťahov medzi katolíkmi a protestantmi? Viete si predstaviť, že sa tieto vzťahy môžu ešte viac zbližovať a zlepšovať?

"Viac ako 500. výročie reformácie nás zblíži sekulárny a islamský svet s novými výzvami." Zdieľať

Dávid Bázlik: Pre mňa osobne je pripomenutie reformačných udalostí spred 500 rokov pripomenutím toho, že sme stále bratia. Stále mierne pohnevaní, ale bratia. Je to ako v bežnom živote. Niektoré rodiny môžu byť dlhé roky pohnevané. Ďalšia generácia už často ani nevie, čo bolo tým hlavným dôvodom. Päťsté výročie je toho pripomenutím. Avšak v momente, keď dôvod rozdelenia vypátrame, máme dve možnosti. Môžeme prevziať rovnaký postoj, ako naši predkovia, alebo sa môžeme na vtedajší konflikt pozrieť nanovo a vytvoriť si svoj vlastný postoj. Myslím si však, že viac ako 500. výročie reformácie nás zblíži sekulárny a islamský svet s novými výzvami.

František Korečko: Keď hľadíme na tých 500 rokov a všetky tie krivdy, vzájomné zášti a ublíženia, ktoré si v minulosti veriaci navzájom uštedrili a oproti tomu mám pred očami súčasnosť, osobnú skúsenosť dobrých vzťahov medzi veriacimi oboch cirkevných tradícií, je toho veľa, čo oslavovať! Snáď už nepotrebujeme pohŕdať odlišnosťou inej konfesie, ale s rešpektom naslúchať v snahe porozumieť, čo je pre tú-ktorú tradíciu to zvláštne a cenené. A ďalšie zbližovanie a zlepšovanie vzťahov? Stále je pred nami dlhá cesta. Nedokážeme spolu prijímať eucharistiu, chýba nám plné rešpektovanie vzťahov zmiešaných manželstiev. K dobrým vzťahom neprispieva ani cirkevné rozhodovanie o náboženskej výchove detí.

Ondrej Peťkovský: Oslavovať aj zlepšenie vzťahov medzi cirkvami netreba osobitne, ale je potrebné pokračovať v doterajších krokoch, a na dosiahnutom budovať zbližovanie v tom, že viac budeme zdôrazňovať to, čo nás spája, čo máme spoločné a to, čo nás rozdeľuje, budeme sa snažiť riešiť v duchu slov Písma svätého. 

Marián Damankoš: Myslím, že je to nielen možné, ale aj nevyhnutné a sčasti sa to už aj deje. Vzťahy medzi katolíkmi a protestantmi neboli nikdy také dobré, ako ich máme dnes. Možno si stále uvedomujeme rozdiely, na niektorých veciach sa nezhodneme, ale pri pohľade do minulosti je pokrokom už to, že spolu komunikujeme. Samozrejme, že si viem predstaviť ďalšie zbližovanie našich vzťahov. Ak sa budeme vzájomne rešpektovať, akceptovať odlišnosti a navzájom uznávať za plnohodnotných kresťanov, čaká nás pekná budúcnosť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo