Ekumenické výzvy pre dnešok

Ekumenické výzvy pre dnešok

Kardinál Walter Kasper, autor knihy Martin Luther – Ekumenická perspektíva, kráča po Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Foto – TASR/AP

V roku, keď si pripomíname symbolický deň 500. výročia začiatku reformácie, stojí za to pripomenúť si útlu, elegantne pôsobiacu a „čítavú“ knižočku Waltera kardinála Kaspera Martin Luther – Ekumenická perspektíva.

Knižka je záznamom prednášky, ktorá odznela na Humboldtovej univerzite v Berlíne 18. januára 2016 a dodnes si ju môžeme prečítať len v českom vydaní. Kniha je v poznámkach bohato dotovaná ďalšou literatúrou k téme. Žiaľ, iba pre nemecky hovoriacich.

Hoci Katolícka cirkev už nepovažuje Martina Luthera za kacíra, mnohí katolíci sa tejto optiky nevzdali. Preto by bolo pre každého katolíka užitočné prečítať si zmierlivý a vecný text katolíckeho kardinála, ktorý sa nesnaží Luthera ani zhadzovať, ani glorifikovať. A práve Luther je osobnosť, ktorej spravodlivejšie zhodnotenie môže prispieť k zmene atmosféry v kresťanskej komunite.

Prednáška je rozdelená do ôsmich prehľadných častí: introit Různé pohledy na Luthera a proč je nám Luther cizí a sedem kapitol, ktorými sa Kasper systematicky, transparentne a zrozumiteľne posúva vpred. Vykladá uzlové body Lutherovho života pre lepšie pochopenie problematiky a z nich potom naznačuje problémy a možnosti ekumenizmu.

Ponúka síce veľmi zredukovaný, ale v rámci možností inštruktívny obraz doby. Načrtáva krízové obdobie cirkvi a vrcholiaceho stredoveku, dobové súvislosti a vplyvy, ktoré tak osudovo doliehali na Luthera. Martin Luther sa neobjavil sčista-jasna, ale už sa narodil do reformného kvasenia v cirkvi na rozhraní starej a novej epochy. Centrálnym bodom jeho teológie sa stala otázka, ako dosiahnuť Božiu milosť.

Luther proti povrchnému vnímaniu viery postavil vnímanie idúce pod povrch, zvnútornené, smerujúce k mystike. K tomu ho predurčovali jeho extatické sklony.

V konfrontácii s myšlienkovými prúdeniami vo vtedajšom kresťanskom svete podľa niektorých odborníkov tento reformátor „porazil v sobě samém jistý druh katolicismu, který vůbec nebyl skutečně katolický, a tím znovu objevil něco prapůvodně katolického“ (s. 24).

Lutherových legendárnych 95 téz nemalo viesť k rozčesnutiu cirkvi, ale k debate o tom, ako ju vyliečiť z jej chorôb. Mala to byť reforma „podľa ducha evanjelia“, nie reformácia. Zo strany cirkevnej vrchnosti však nebola vôľa k dialógu. A tak sa nechtiac stali spúšťačom procesu, nad ktorým už ani sám autor téz nemal kontrolu.

„Kontakt s druhou stranou je šancou na permanentnú sebareflexiu pre obe strany, príležitosť pozrieť sa na seba očami iných. Musíme objaviť svoju identitu a z tejto pozície hovoriť pravdu v láske, pritom sa zbaviť pýchy, urazenosti a vyhrocovania situácie.“ Zdieľať

Dôležitým východiskovým postojom Kaspera a akejkoľvek ekumény je nehádzať vinu na druhého, ale priznať si svoj podiel na konflikte. Po tom, ale až po tom, čo bolo odmietnuté Lutherovo pozvanie do diskusie, tiež sa zatvrdil a nebol schopný dialógu, pretože s Antikritstom – tak označil pápeža – sa vyjednávať nemôže. Dospelo to až k jeho exkomunikácii.

Formuloval svoju predstavu všeobecného kňazstva, ktorá odsunula do pozadia problém hierarchie. Luther však ešte dúfal v možnosť dospieť v budúcnosti ku konsenzu. Provizórne sa zatiaľ s uskutočňovaním reformy spoľahol na šľachtu, čím naštrbil demokratickosť viery (zásada „cuius regio, eius religio“), čo je ešte reliktom stredovekého myslenia. Tým sa skončil cirkevný univerzalizmus, nahradil ho politický partikularizmus a rizikový koncept nacionalizmu.

Katolícku cirkev uchránil pred partikularizmom kontakt s inými kultúrami pri misijnej činnosti na rôznych kontinentoch. V konfrontáciách a kontroverziách si obe strany vyjasňovali svoje postoje a názory. Rím však bol schopný zareagovať na vývoj situácie koncilom až 19 rokov po Lutherovom vystúpení s tézami.

Protestantizmus sa veľmi rýchlo začal drobiť na konfesie. Tento vek konfesionalizmu sa podľa Kaspera pomaly končí, prestáva také urputné vymedzovanie sa medzi vierovyznaniami, ktoré sa často prelínajú aj rodinami.

Luther si svojím odporom voči cirkvi získal sympatie a stal sa emblémom slobody svedomia. Nešlo však o nejaké nezávislé svedomie, ale slobodné svedomie odvodené od Božieho slova – v tom je podľa Kaspera Lutherova ekumenická aktuálnosť.

Obroda v cirkvi sa začala už v 15. storočí, ešte pred Lutherom (koncil v Seville, viacjazyčná Biblia v Španielsku, devotio moderna, talianske hnutie evangelismo atď.) a jej modifikácie neskôr vyústili do baroka. Kasper spochybňuje privlastňovanie zlomu k novovekému mysleniu výhradne Lutherovi – napokon, už povedal, že bol stredovekým človekom. Hovorí o zástoji katolíckych teológov pri presadzovaní ľudských práv (napr. salamanskí dominikáni, Bartholomé de las Casas v Južnej Amerike atď.) či prínose katolíckych veľmocí pri budovaní modernej civilizácie.

Ekuména je univerzalistický princíp, teda vlastne návrat k pôvodnej katolicite (gr. katholikos – všeobecný). Ale nebude to návrat, ako si mnohí katolíci „zbožne“ predstavujú – že jednoducho prerobíme protestantov naspäť na katolíkov. Bude to hľadanie bodu, v ktorom sa stretneme po tom, čo obe strany budú musieť prekonať seba a svoje obmedzenia. Pri tejto spoločnej ceste sa môžeme vzájomne obohacovať.

Najväčšie rozpory – a zároveň najväčšie výzvy – podľa kardinála Kaspera vystupujú v prípade ponímania cirkevného úradu, cirkevnej hierarchie a ekleziologického usporiadania. Nateraz sa zdajú byť ešte nepreklenuteľné.

V dnešnej chaotickej dobe však nemôžu rozdelení kresťania pasívne vyčkávať na nejakú náhodnú zmenu, ale musia si ísť navzájom aktívne naproti, aby boli spoločne svetlom sveta. V tom bude tá katolicita. Musia si ísť naproti aj preto, že ešte nemôžu vedieť, kde sa stretnú.

Aké sú teda perspektívy ekumenizmu vo svetle postavy Martina Luthera? Luther zostával vo viere, že Božia pravda sa presadí – aj keď mal asi vlastnú predstavu, nechával tým vec predbežne otvorenú.

Kontakt s druhou stranou je šancou na permanentnú sebareflexiu pre obe strany, príležitosť pozrieť sa na seba očami iných. Musíme objaviť svoju identitu a z tejto pozície hovoriť pravdu v láske, pritom sa zbaviť pýchy, urazenosti a vyhrocovania situácie.

„Je potrebné neustále prehodnocovať Lutherove impulzy pre kresťanstvo. Tak z katolíckej strany, ktorá často nebola ochotná jeho podnety ani len počúvať, ako aj z evanjelickej, ktorá sa od jeho učenia v dejinách neraz viac či menej odkláňala.“ Zdieľať

Dnes sa hovorí aj o „uzmierenej rozmanitosti“ (O. Cullmann) alebo o „receptívnej ekuméne“ (P. D. Murray), to znamená, že budeme schopní prijímať druhú stranu takú, aká je, a budeme ochotní sa od nej učiť, načúvať jej.

Kasper sa odvoláva na víziu pápeža Františka, ktorý model cirkvi ako sústredených kruhov okolo Ríma nahrádza modelom polyedru – mnohostenu, drahokamu, ktorý svetlo mnohorako odráža. Aj jednotná cirkev môže Božie svetlo odrážať do sveta mnohorako.

Je potrebné neustále prehodnocovať Lutherove impulzy pre kresťanstvo. Tak z katolíckej strany, ktorá často nebola ochotná jeho podnety ani len počúvať, ako aj z evanjelickej, ktorá sa od jeho učenia v dejinách neraz viac či menej odkláňala.

Stále aktuálnou inšpiráciou pre osobnú spiritualitu každého kresťana môže byť aj mystický rys Lutherovej osobnosti. A sama Lutherova osobnosť zostáva pre nás výzvou – zmýšľať o ňom s kresťanskou láskou.

A môže to byť pre nás aj poučením do nášho každodenného života: Nedohnať svojou pyšnou tvrdohlavosťou niekoho k tragédii. Koľko ľudí takto odtiahneme od Ježiša. Aj pre nás by malo byť mementom, že Cirkev napokon k mnohému, čo Luther hlásal, dospela. Keby bola už vtedy viedla dialóg, mohlo byť mnoho vecí inak, aj keby napokon neprijala všetky Lutherove závery.

Ale čo je najdôležitejšie, mali by sme sa vzdať potreby mať nad všetkým kontrolu, pretože ak príde jednota, „nebude to jednota, jakou chceme my, nýbrž jakou chce On“ (s. 62). A to nás môže napĺňať pokojom a nádejou. Treba už len byť trpezliví, pretože to nie je šprint, ale beh na dlhé trate. Ale dúfajme, že sme už konečne vyštartovali.

Martin Luther: Ekumenická perspektíva. Vyšehrad 2017.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo