Predtým než zavrhnete Godzone

Keď bol autor tohto textu naposledy na chválach – ešte v neskorej puberte – ukradli mu počas programu spred pastoračného centra obľúbený bicykel. Nebola z toho práve trauma, ale chvály sa jednoducho nikdy nestali jeho šálkou kávy. 

Možno aj preto prežíval skepsu, keď počúval posledné roky reči známych o evanjelizačnom turné Godzone. 

Kritika smerom ku Godzone sa nesie vo viacerých rovinách. Dá sa hovoriť o tom, či akcia nie je príliš charizmatická, hlučná, emotívna, svetácka alebo či sú modlitby príhovoru a ďalšie prvky charizmatického prúdu pod dostatočnou kontrolou a podobne. 

Nie sú to nepodstatné otázky a organizátori by mali byť schopní sa k nim poctivo postaviť. Ale najdôležitejšia otázka v súvislosti s ultramoderným evanjelizačným turné sa nachádza úplne inde. 

Tohto roku bolo Godzone tour v piatich slovenských mestách a v Prahe. Prilákalo masy, napríklad do Žiliny prišlo vyše sedemtisíc ľudí, v Bratislave bolo skoro päťtisíc účastníkov. Celkový súčet bol podľa organizátorov viac ako 22-tisíc. 

Prečítajte si reportáž z Godzone:
Boh, pukance & rock´n´roll 

Letmým odhadom by sa dalo povedať, že priemerným návštevníkom haly na bratislavských Pasienkoch, kam sa šiel pozrieť denník Postoj, bolo 17- až 18-ročné dievča. Ale pobehovali tam aj 10- či 12-ročné decká.

Vidno však bolo aj ľudí po štyridsiatke, kňazov, rehoľné sestry, bohoslovcov. Autor týchto riadkov stretol ľudí azda zo všetkých komunít, s ktorými má v hlavnom meste aký-taký kontakt. Párik s piercingom aj známych z intelektuálneho spoločenstva. Pekná zmeska. 

Kľúčová otázka preto znie: Ako cirkev využije obrovský potenciál, ktorý Godzone prináša?

A s tým súvisiaca podotázka: ako sa pastoračne ujme týchto tisícok mladých – mnohých ešte v nezrelom veku – a ktorým smerom ich bude formovať? Pretože hoci si na Godzone vypočuli pekné posolstvá, lámať chlieb sa bude, keď im cirkev predloží bremeno nárokov, ktoré prirodzene vyplývajú z kresťanskej viery, ale na premakanom koncerte ich necítiť. 

Projektu Godzone slúži ku cti, že sa jeho organizátori snažia zachytiť „nové duše“ a ponúkajú im na mieste dotazník, ktorý im má pomôcť zaradiť sa do nejakého spoločenstva a komunity. Tam by mali nájsť nielen pokračovanie koncertov chvál, ale aj kvalitnú kresťanskú formáciu.  

Práve v tomto post-procese spočíva najväčšia zodpovednosť biskupov a kňazov, ktorí dali pod Godzone svoj podpis. 

Godzone si nezaslúži, aby bol ostrakizovaný, ale nemožno ho ani podceňovať. Stáva sa čoraz silnejším fenoménom, ktorý môže do veľkej miery ovplyvniť, ako bude vyzerať nastupujúca generácia kresťanov na Slovensku. 

Ak im Godzone otvorí dvere k osobnej a kvalitne formovanej viere, bude to úspech ako hrom. Ak sa to však nepodarí, zostane len masovou diskotékou s gospelovými textami.