Je piatok večer. Autobus bratislavskej MHD na Trnavskom mýte praská vo švíkoch. „Ešte vydržte dve zastávky, tam budú všetci vystupovať,“ utešuje mladá mama svoje nespokojné deti, ktoré sa v preplnenom autobuse takmer nemôžu hýbať.

Na zastávke pred Hant Arénou sa konečne dočkajú. Cestujúci vystupujú a oni natešene vyliezajú na uprázdnené miesta.     

Je 17. november, deň študentstva, a priemerný vek ľudskej rieky, ktorá sa k športovej hale valí z každej strany, nepresahuje dvadsať rokov.

Väčšina z nich asi netuší, že práve pred dvadsiatimi rokmi na to isté miesto autobusy každý mesiac zvážali ich starých rodičov. Legendárne Pasienky vtedy žili mítingmi Vladimíra Mečiara.

Keď sa pomedzi mladých v mikinách s kapucňami, imidžovo dotrhaných nohaviciach a baseballových šiltovkách konečne dostaneme dovnútra, do nosa nám udrie výrazná vôňa pukancov. Pohľadom sa zasa nedokážeme vyhnúť všadeprítomným nápisom Odhodlaní zmeniť svet. 

Na jednu ruku papierový náramok s nápisom Godzone, do druhej ruky svietiacu tyčinku a show sa môže začať.

Do bratislavskej Hant Arény prišlo na Godzone takmer päťtisíc ľudí. 

Miroslava Kmeťová pochádza zo Sielnice pri Zvolene. Svojím prejavom si vás hneď získa – pôsobí placho a hĺbavo, pri rozhovore uvažuje nad každou vetou, pričom sa prehŕňa tmavými dlhými vlasmi. Stretli sme sa niekoľko hodín pred začiatkom Godzone tour v Bratislave, aby sme zistili, čo vlastne mladých ľudí na tomto podujatí priťahuje.

„Osobne mi ich program nepripadal nejaký nadupaný, ale cítila som, že v tých ľuďoch je čosi iné, ako som dovtedy poznala,“ vracia sa v spomienkach o desaťročie späť. Tak ako stovky iných katolíckych tínedžerov sa aj ona v roku 2006 pripravovala na sviatosť birmovania.

Na jedno z ich birmovaneckých stretiek prišla skupina ESPÉ s frontmanom Julom Slovákom. Niečo im zahrali, porozprávali o Bohu a pozvali ich na stretnutia, ktoré sa každú nedeľu konali v neďalekom Sliači.

Keďže Mirka a niekoľko jej kamarátok patrili k tým zbožnejším birmovancom, išli to skúsiť. „Vraveli sme si, že keď sa nám nebude páčiť, viac neprídeme.“

Na stretnutí počuli o tom, že by mali odovzdať svoj život Ježišovi. „Vravela som si, že som veriaca, chodím do kostola, dodržiavam, čo treba, tak prečo by som mala robiť ešte čosi viac. Mala som pocit, že viac sa vlastne ani nedá, že verím tak akurát,“ spomína Mirka, ktorá je dnes hlavnou ekonómkou projektu Godzone.

Zlom v jej živote nastal, keď ju prevalcovali osobné problémy. Škola, priatelia, rodina... Záležitosti, s ktorými sa borí každý dospievajúci. „V jeden deň som doma Bohu povedala, že už to nedávam. Hovorila som mu, že som počula, že samovrahovia nejdú do neba, ale že ja už nevládzem a že určite pochopí, prečo už nechcem byť na tejto zemi. Potom som sa porezala žiletkou,“ prekvapuje mladá žena, od ktorej by ste čosi také nečakali.

„Asi som si potrebovala ublížiť, aby sa dostalo von to, čo som držala vo svojom vnútri. Keď som zbadala krv, tak som sa zháčila a prenikla ma veľká bolesť. No nebola to moja bolesť, ale bolesť Ježiša z toho, čo som spravila. V tej chvíli som si uvedomila, že ja nie som sama, že vedľa mňa je niekto, kto mi pomáha niesť moje problémy,“ pokračuje Mirka, ktorá po tejto skúsenosti prešla niečím, čo dnes nazýva duchovnou terapiou.

„Po skončení omše som ostávala sama sedieť v kostole a písala som Bohu listy, do ktorých som vkladala všetko, čo bolo vo mne nahromadené. Takto som sa pomaly naučila vyvyšovať Boha nad svoje problémy.“

Prečítajte si aj
Videli sme Godzone (fotoreportáž) Zdieľať

O osobných drámach tínedžerov hovorila aj scénka Kristína, ktorá patrila k jednej z najvydarenejších častí programu tohtoročnej Godzone tour. Do postavy dievčaťa, na ktoré dospelí neustále kladú svoje nároky a nastavujú zrkadlá jej nedostatkom, až sama nevie „kudykam“, sa dokázala vcítiť asi väčšina prítomných.

Práve táto scénka spolu s kázaním Jula Slováka, ako aj nie príliš vydarené svedectvá dvoch mladých mužov ponúkli chvíle ticha a zamyslenia počas hudbou a svetelnými efektmi preplneného večera.    

Na pódiu vystúpili kapely ESPÉ, Heartbeat a Lámačské chvály, zaznel rock, rap, klasika, ba aj folklór. Pri väčšine chválových piesní vyleteli do povetria stovky rúk.

„Pre nás sú večerné programy na Godzone tour modlitbou. Aj keď ľudia, ktorí prídu zvonku a ešte úplne neprenikli k podstate veci, to môžu prežívať skôr ako koncert. Veríme však, že náš postoj srdca a naša modlitba v nich zapáli prvú iskru,“ vysvetľuje Mirka. „Určite nestačí ostať len pri prvom impulze, to by bolo málo. My strašne chceme, aby ľudia neostali len pri tomto jednom zážitku,“ dodáva s neskrývaným zanietením.

„To, či je človek naozaj odhodlaný zmeniť svet, sa neukáže na samotnej Godzone tour, kde je všetko super, ale až večer, keď človek príde domov a vráti sa do bežného života,“ zapája sa do rozhovoru Ivan Petro, ktorý je klávesákom kapely ESPÉ už sedem rokov. „Máme mnoho svedectiev od ľudí, ktorí sa zapálili na Godzone a rozbehli stretká vo farnostiach, kde dovtedy nič nebolo. No nielenže sa čosi zapálilo, ale horí to aj po rokoch.“

Rovnako to bolo aj s ním osobne. S Julom Slovákom sa spoznal ešte ako dieťa na jednom z eRko táborov. On bol účastníkom, Julo animátorom.

Ich cesty sa opäť skrížili po niekoľkých rokoch. „Býval som vo Zvolene, ale keďže kamarát mal frajerku na Sliači, často sme tam chodili. Keď som mal asi 16-17 rokov, stretli sme večer na ulici Jula. Pamätal si ma, tak ma zavolal na ich stretnutie. Snažil som sa ho rýchlo odbiť slovami, že prídem, len aby ma nestrápnil pred partiou nejakými rečami o Bohu,“ smeje sa Ivo.

„Moja predstava kresťanských stretnutí bola taká, že budeme sedieť v kruhu a rozprávať sa. Bol som vtedy tínedžer, ktorý intenzívne riešil svoj imidž, či som dosť cool, a kresťania mi vôbec nepripadali cooloví.“

Hlavná ekonómka projektu Godzone Miroslava Kmeťová a klávesák kapely ESPÉ Ivan Petro.

Všetko sa zmenilo, keď Ivan zistil, že na Julove stretká chodí jeden spolužiak, ktorý bol štýlovou ikonou. Raz sa tam teda vybral s ním a hneď na prvom stretnutí spoznal svoju súčasnú manželku, ktorá bola vtedy animátorkou.

„Páčila sa mi nielen ona, ale aj to, že všetci hovorili o Bohu úplne iným spôsobom, než na aký som bol dovtedy zvyknutý,“ hovorí Ivo, ktorý v rámci Godzone projektu zastrešuje marketingové aktivity. „Tak som začal chodiť do spoločenstva, ale popri tom som naďalej chodil piť so svojou starou partiou.“

Na stretkách sa prvýkrát stretol aj s modlitbou chvál. „Vravel som si, kde som sa to dostal, že toto je too much,“ spomína Ivo, ktorému chvíľu trvalo, kým sa vyrovnal so štýlom modlitby, ktorú dovtedy nepoznal. „Najprv to celé bolo pre mňa veľmi  divné, ale potom ma to začalo priťahovať. Uvedomil som si, že tí ľudia sú oveľa slobodnejší, ako som bol ja a celá moja partia.“

K definitívnemu zlomu došlo počas jednej víkendovky na chate, kde Julo Slovák počas modlitby vyzval ľudí, aby odovzdali svoj život Ježišovi.

„Nie celkom odhodlane som sa postavil a povedal som Bohu, že ak je pravda to, čo o ňom stále počúvam, tak ho chcem prijať do svojho života. A on sa ma naozaj dotkol. V tej chvíli som si uvedomil všetky svoje hriechy a premkol ma strašne silný pocit ľútosti. Tisíckrát som predtým počul, že Ježiš ma miluje a zomrel za moje hriechy, ale až v tej chvíli sa ma to naozaj bytostne dotklo.“

Aj keď prípravy na večerný program vrcholia a do malej miestnosti s nápisom Šatňa – manažment, kde spolu sedíme, neustále ktosi vstupuje, nemôžeme obom nedať ešte jednu kľúčovú otázku.

Všetko, o čom doteraz rozprávali, je úplne jasné ľuďom, ktorí prešli podobnou duchovnou skúsenosťou. Ale ako by vysvetlili tým ostatným, že celé to nie je len o emóciách a pocitoch?

„Emócie môžu byť zlý, ale aj dobrý štartér. Mňa vo chvíli Božieho dotyku určite ovládli pocity, ale zároveň som dostala nádej, ktorej som sa mohla pevne chytiť. No následne musí človek tak či tak zapojiť svoj rozum a vôľu a povedať si, ako chce ďalej žiť. Musí spraviť rozhodnutie a potom už len za tým ísť,“ ponúka Mirka svoje vysvetlenie.

„Človek musí ísť do toho úplne vedome. Tak ako sa rozhodne oženiť, tak sa musí rozhodnúť aj pre vzťah s Bohom. V dobrom, aj v zlom,“ dodáva Ivo, zatiaľ čo podáva manželke kľúče od auta.

Krátko pred pol deviatou večer program Godzone tour v Bratislave vrcholí. Kňaz Marcel Hakoš z Koinonie Jána Krstiteľa na konci svojho evanjelizačného príhovoru pozýva ľudí, ktorí cítia potrebu, aby prijali modlitbu príhovoru. Na viacerých miestach sa vytvoria skupinky, kde sa dvaja – traja kňazi alebo laici modlia za záujemcov.

Ostatní spievajú piesne chvály. Niektorí so zdvihnutými rukami, ďalší ponorení do seba, nájdu sa aj takí, ktorí kľačia. Úplne modlitebná atmosféra to však nie je. Ľudia chodia hore a dole, robia si selfie, jedia pukance alebo sa prehrabávajú v Godzone shope. 

Do toho prichádzajú organizátori s pokladničkami. Braňo Letko z Lámačských chvál, ktorý prebral hudobnú taktovku od ESPÉ, vysvetľuje, že príspevok je dobrovoľný a slúži na pokrytie nákladov Godzone tour. „To, čo sa rozhodneme obetovať Bohu, o čo sa podelíme, to nám on vráti,“ povzbudzuje Letko.

„Tento projekt určite nie je ziskový. Ľudia, ktorí tu makajú, si za to dokonca sami platia,“ vysvetľuje nám ešte pred začiatkom programu líder kapely ESPÉ Julo Slovák. Písať reportáž z Godzone, a neporozprávať sa s človekom, ktorý to celé začal, to by jednoducho nešlo.

Aj keď to znie trochu paradoxne, každý z približne 300-členného tímu dobrovoľníkov, ktorí sa celý týždeň presúvali z mesta do mesta, od Košíc cez Brezno a Žilinu až po Prahu, si musel turné nielen odpracovať, ale aj zaplatiť. „Účastnícke poplatky pre dobrovoľníkov sa pohybujú od 60 do 100 eur. Do toho je zahrnuté ubytovanie, strava a organizátorská mikina,“ vypočítava Slovák.

„Naším cieľom nie je robiť veci tak, aby sme sa pripodobnili svetu. My chceme meniť svet.“
Julo Slovák, líder Godzone Zdieľať

Vzápätí čelí ďalším našim otázkam smerujúcim k financovaniu projektu. Časť nákladov podľa jeho slov pokrývajú lokálni organizátori, napríklad miestne spoločenstvá či centrá pre mládež, ďalšiu časť sponzori, čosi prispieva aj Konferencia biskupov Slovenska, ale prevažnú časť financií vykrývajú dary bežných ľudí. „Či už v rámci kampane 100x200 alebo počas samotných zbierok na tour,“ hovorí Slovák.      

„Z turné ale nemáme žiadne benefity, z ktorých by sme si prilepšovali platy,“ zdôrazňuje Slovák a vysvetľuje, že projekt Godzone celoročne zamestnáva približne 12-13 ľudí. „Sú to ľudia ako Ivo či Mirka, teda živnostníci, ktorí pracujú v našej centrále na Sliači.“

A z akých prostriedkov je platený celoročný chod Godzone kancelárie a jej zamestnancov? „Jedným zdrojom sú mesačné príspevky členov nášho spoločenstva vo výške 10 eur. Zvyšok zarobíme normálnou podnikateľskou činnosťou, teda prenájmom našej zvukovej techniky či marketingovými službami, ktoré poskytujeme aj externým subjektom.“

Líder projektu Godzone Julo Slovák.

Julo Slovák je človek so suverénnym prejavom a pevným stiskom ruky. Aj keď v pulóvri a baseballovej šiltovke nepôsobí ako manažér eventov, pri dopoludňajšej príprave večerného programu vidieť, že všetky organizačné nitky sa zbiehajú uňho.

„Boh sa ma dotkol, keď som mal 14 rokov. Niekoľko rokov som potom hľadal, čo s tým, ako ďalej. Vedel som len jedno – že si ten Boží dotyk nechcem nechať sám pre seba. S kamarátom Janom Verešom sme založili malé spoločenstvo, neskôr sa k nám pripojila skupina birmovancov, ktorí prešli vnútorným obrátením,“ vracia sa vo svojich spomienkach.

So svojou gospelovou kapelou ESPÉ začal robiť menšie evanjelizačné akcie a v rodisku zosnulého banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža niekoľko rokov organizoval festival Voľnosť na Nevoľnom.

„Bola to pre nás skvelá škola. Naučili sme sa narábať s ľuďmi, technikou aj s peniazmi. Zo začiatku tam chodilo asi 300 ľudí, na poslednom ročníku v roku 2009 ich bolo päťkrát viac,“ hovorí Slovák a pomedzi to skladá neustále zvoniaci telefón a odpisuje na esemesky.

Práve spomínaný rok priniesol jednu zhodu náhod. Alebo to bol prejav Božej prozreteľnosti? „Voľnosť na Nevoľnom naplnilo svoje poslanie a my sme uvažovali, čo ďalej. V tom istom čase členovia Rady pre mládež a univerzity KBS začali premýšľať nad nejakou formou evanjelizačného turné po Slovensku. Prizvali nás a my sme povedali áno,“ opisuje Slovák vznik Godzone tour.

Hneď na prvom turné v roku 2009 sa zúčastnilo asi 5 600 ľudí. Takýto zásah nikto nečakal. „Nanovo sme si uvedomili, že my musíme vychádzať za ľuďmi a nečakať, že oni prídu za nami,“ pokračuje Slovák a pridáva odpoveď na otázku, čo vlastne mladí kresťania na tomto projekte vidia.

„Priťahuje ich hĺbka duchovného posolstva, ktoré podávame im blízkym spôsobom. Aj my sme kedysi boli v ich veku a túžili sme, aby evanjeliové posolstvo bolo atraktívne pre našich rovesníkov,“ hovorí Slovák za súhlasného prikyvovania kňaza Ondreja Chrvalu, tajomníka Rady pre mládež a univerzity KBS.

„Kľúčové je živé svedectvo ľudí, ktorí Godzone tour pripravujú s nadšením, s vierou a čo je najdôležitejšie – reálne rátajú s Bohom, ktorý je tu prítomný. To všetko na nich vidieť,“ vraví Chrvala, ktorý je akousi spojkou medzi slovenskými biskupmi a projektom Godzone. „Už po druhýkrát som na celom turné, som v animátorskej škole tímu Godzone a to, čo vidím, sa mi páči, vidím, aké ovocie to prináša a čo z toho vyrastá.“

Líder Godzone opakuje slová, ktoré počas večerného programu zaznejú ešte niekoľkokrát. „Naším cieľom nie je robiť veci tak, aby sme sa pripodobnili svetu. My chceme meniť svet. Naším cieľom je robiť veci tak, aby boli kvalitné. Boh je tou najväčšou kvalitou a nám ľuďom dal talenty, aby sme ich kvalitne využili pre neho. Nechceme ísť na päťdesiat, ale na sto percent, lebo Pán Boh si zaslúži úplne všetko, všetky naše dary, celý náš život.“

Tajomník Rady pre mládež a univerzity KBS Ondrej Chrvala je „spojkou“ medzi slovenskými biskupmi a projektom Godzone.

Slovák aj Chrvala sú si zároveň vedomí toho, že Godzone sa nestretá len s pozitívnymi reakciami. Práve počas tohtoročnej tour vydal spišský biskup Štefan Sečka stanovisko, v ktorom vyzval mladých svojej diecézy, aby počas programu v Poprade nepristupovali k modlitbám príhovoru. Organizátori sa následne rozhodli tento bod z programu úplne vypustiť. Ale len v prípade tohto jedného mesta, ktoré leží na území Spišskej diecézy.

Mnohí mladí z hornej Oravy, ktorá taktiež patrí do Spišskej diecézy, však pred Popradom uprednostnili bližšiu Žilinu. Aj preto sa na žilinskom programe zúčastnilo viac ako 7 000 ľudí. Takýto počet na jednom podujatí ešte Godzone nezažil. 

„Keby niektorý otec biskup povedal, že si Godzone tour na území svojej diecézy nepraje, tak to plne rešpektujeme. Chceme byť poslušní voči cirkevným autoritám,“ zdôrazňuje Slovák.

Podľa Chrvalu však medzi slovenskými biskupmi nie je nikto, kto by sa usiloval Godzone zakázať. „Niektorí biskupi sú opatrní, iní sa týmto projektom vôbec nezaoberajú a ďalší ho zasa otvorene podporujú. Žiadny z biskupov však nie je vyslovene proti,“ vysvetľuje Chrvala a pripomína, že celé turné sa koná pod záštitou rady KBS pre mládež.

„Niektorí biskupi sú opatrní, iní sa týmto projektom vôbec nezaoberajú a ďalší ho zasa otvorene podporujú. Žiadny z biskupov však nie je vyslovene proti.“
Ondrej Chrvala, kňaz Zdieľať

„Najväčšie výhrady zvyknú mať ľudia, ktorí nikdy neboli na programe a majú informácie len z druhej-tretej ruky,“ myslí si Chrvala, podľa ktorého výhrada, že časť mladých príde radšej na chvály ako na omšu či adoráciu, neobstojí.

„Mnoho ľudí poctivo chodí na omše, ale len si to tam odstoja a ich život sa vôbec nemení. Tak teraz zrušíme sväté omše?“ pýta sa Chrvala a pridáva svoju osobnú skúsenosť.

„Počas turné máme každý deň dve sväté omše, aby sa členovia organizačného tímu mohli prestriedať. Ku svätému prijímaniu pristupujú takmer všetci. Chodia ku mne aj na spoveď a môžem vydať svedectvo, že sám som povzbudený tým, ako sa snažia rozvíjať svoj duchovný život,“ argumentuje Chrvala.

Spovedalo sa aj počas samotného večerného programu, pričom moderátori z pódia viackrát vyzvali ľudí, aby neváhali pristúpiť ku sviatosti zmierenia.

„Naším cieľom nie je sviatostný život nahrádzať, ale, práve naopak, posilňovať ho. Zároveň si však treba uvedomiť, že večerný program Godzone tour nie je primárne určený zakoreneným kresťanom. Môžeme doň zakomponovať svätú omšu, adoráciu aj ruženec, ale koľko času potom ostane na evanjelizačné prvky, ktorými môžeme zasiahnuť hľadajúcich?“ pýta sa Slovák.

„Godzone treba chápať komplexne. Nie je to len o jednom turné. To je len vrchol, ktorý má v mladých niečo prebudiť. Niečo, čo my sa potom usilujeme zachytiť,“ pridáva sa Chrvala a vymenúva rad ďalších aktivít – Godzone škola, Godzone konferencia, Godzone TV, Godzone magazín, mobilná aplikácia KIOBK...

„Ostať len pri turné naozaj nestačí. My to všetko nerobíme s úmyslom zhromažďovať davy, ale vysielať. Pre nás nie je dôležité, aby ľudia len prišli, ale aby potom vyšli a žili s Bohom,“ opätovne zdôrazňuje Slovák. „Impulzy, ktoré ponúka Godzone, môžeme mávnutím ruky odsúdiť alebo ich zmysluplne využiť pre dobro celej cirkvi.“

Piesne chvály prežívajú niektorí so zdvihnutými rukami, ďalší ponorení do seba, nájdu sa aj takí, ktorí kľačia.

Jednou z výhrad, ktoré sa udomácnili v kruhoch, ktoré Godzone neprajú, je ich spolupráca s americkou protestantskou Bethel Church.

„Odpovede už mám nacvičené, keďže sa ma na to pýtajú neustále,“ zareaguje Slovák, keď nadhodíme túto tému. „Niektorí z našich ľudí v minulosti navštívili Bethel Church. Rovnako ako sme navštívili Hillsong Church v Londýne či iné spoločenstvá z rôznych kresťanských cirkví,“ priznáva líder Godzone, ale vzápätí dodáva: „Nemáme s nimi žiadnu stabilnú spoluprácu, síce sme od nich prebrali niekoľko kníh, ale už sme s tým skončili, keďže sme sa stretli s viacerými výhradami.“

„Nie je dobré, keď sa šíria informácie typu ,jedna baba povedala´. Keď som narazil na kritiku Bethel Church, prečítal som si niekoľko kníh od nich. Našiel som tam veci, ktorými sa môžeme inšpirovať, ale aj také, ktoré nie sú v súlade s katolíckym učením,“ vysvetľuje Chrvala.

„Osobne som si pri tom uvedomil jednu vec. Mnohé projekty u nás staviame príliš na ľuďoch. Niektorí by si možno ani nevšimli, keby od zajtra Duch Svätý neexistoval, pretože ho nevnímali ani doteraz,“ domnieva sa Chrvala.

Obvinenia, že Godzone sa usiluje o akúsi slovenskú Bethel Church, Slovák jednoznačne odmieta ako hlúpe konšpiračné teórie. „Nie sme žiadnym spôsobom prepojení s Bethel Church,“ rezolútne uzatvára túto tému.

Prečítajte si aj
Predtým než zavrhnete Godzone Zdieľať

Pred dverami šatne, kde sa zhovárame už trištvrte hodiny, lídra Godzone netrpezlivo čaká manželka s dvoma malými deťmi. „Všetci z kapely ESPÉ sme už ženatí, takmer všetci už máme aj deti,“ hovorí Slovák. Počas večerného programu viaceré z nich stoja v zákulisí pódia a s deťmi sa modlia za svojich mužov a otcov.

„Je to neskutočná sila,“ nezdrží sa Chrvala, „namiesto toho, aby ostali doma a povedali, že my to bez vás nejako zvládneme, idú s nimi na turné a podporujú ich.“ A pridáva ešte jeden postreh: „Godzone je niečím originálne slovenským, niečím unikátnym, čo Duch Svätý prebudil u nás a čo nám v zahraničí často v dobrom závidia.“

Po vyše dvoch hodinách program vrcholí. Pomedzi ľudí prechádzajú dobrovoľníci a ponúkajú čerstvé vydanie Godzone magazínu. „Kto chce ďalej zažívať takéto spoločenstvo a nemá s kým, nech vyplní dotazník vnútri a hodí ho do pripravených schránok. Kontaktujeme vás späť s informáciou, aké spoločenstvá môžete nájsť vo svojom okolí,“ vyzýva spíker.

Na pódium vystupuje pomocný biskup Jozef Haľko. Vtipom na úvod svojho krátkeho príhovoru vzbudí pozornosť, vzápätí nasleduje mobilizujúca výzva: „Ponúknite Ježiša aj svojim priateľom, on chce práve cez vás vyžarovať svoj signál, svoju lásku a svetlo.“ Na obrazovke sa objavuje evanjeliový citát „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium“ a biskup udeľuje záverečné požehnanie.

Program sa končí. Generácia KIOBK sa rozchádza. Generácia, ktorej ide o Božie kráľovstvo...

Foto – Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo