Julo Slovák z projektu Godzone Vytrvalosť a poslušnosť sa vyplatili. Na tour prvýkrát vyrážame pod záštitou biskupov

V rozhovore sa dozviete:

• prečo sa mladí ľudia cítia osamotení,
• ako Godzone vnímajú biskupi,
• či riaditelia škôl nemajú problém s evanjelizačnými programami,
• o čom hovoria účastníci,
• čím žije projekt Godzone mimo Godzone tour.

Cítil si sa už niekedy v živote sám? Opustený? Bezradný?

Osobne si myslím, že takéto chvíle zažíva každý, a zažil som ich aj ja. Keď človek niečo vedie alebo je niekde na vrchole, neraz sa musí rozhodovať sám a niesť za to zodpovednosť.

Myslím, že to povedal John Eldredge, že úroveň líderstva je často spojená s bolesťou a osamelosťou, ktorú sme schopní uniesť. Je to možno trochu smutná veta, ale je veľmi pravdivá.

Túto otázku som položil práve preto, že téma tohtoročnej Godzone tour, ktorá sa začína už v pondelok, znie: Nie si na to sám. Prečo práve táto téma? Ako ste k nej dospeli?

K výberu nosnej témy pristupujeme z dvoch uhlov pohľadu. Modlíme sa, hľadáme inšpiráciu v Božom slove, ale aj v tom, čo vnímame v našom duchovnom živote. Zároveň to však dopĺňame pohľadom na to, čo sa deje v spoločnosti, čím žijú mladí ľudia, s ktorými pracujeme.

Osamotenosť a strach patria medzi najčastejšie témy, s ktorými sa ľudia obracajú na odborníkov, napríklad na internetovú poradňu IPčko. Neraz už vo veľmi hraničných situáciách. Chceme týmto obrom vzdorovať, preto sme sa minulý rok zamerali na tému strachu a tento rok je to samota.

Napriek tomu, že mladí ľudia sú dnes neustále prítomní na sociálnych sieťach, kde zbierajú lajky a srdiečka, sa cítia osamotení?

Ono je to práve preto. Mladí priznávajú, že nikto z ich okolia skutočne nevie, čo sa odohráva v ich vnútri. Majú svoje masky, hrajú svoje roly, no keď sú sami, uvedomujú si, že nikto nevie, kým skutočne sú. Virtuálna realita neraz popiera naše chyby a bolesti, lebo s nimi sa na sociálnych sieťach nechválime, nemáme sa o nich s kým porozprávať.

Tohtoročná tour je prvýkrát organizovaná pod záštitou hneď niekoľkých slovenských a českých biskupov. Ako sa zrodila táto podpora?

Bolo to veľmi prirodzené. Keďže záštitu nám poskytli viacerí predstavitelia miestnej samosprávy, zašli sme s touto prosbou aj k otcom biskupom. Hoci aj v minulosti sa tour v jednotlivých mestách konala s požehnaním miestnych biskupov, nikdy nie proti ich vôli.

Tento rok sme však požiadali o konkrétnu záštitu, keďže Godzone tour je tu už 15 rokov a vidieť ovocie našej práce. Na viacerých miestach biskupi prisľúbili aj osobnú účasť, z čoho sa veľmi tešíme.

Líder Godzone Julo SlovákNemôžeme očakávať, že za dve hodiny dostaneme človeka z ulice k sviatostiam

Pavol Hudák

V minulosti mali niektorí biskupi k projektu Godzone aj k samotnej tour pomerne zdržanlivý postoj. Napríklad bývalý spišský biskup Štefan Sečka v roku 2017 povolil vystúpenie v Poprade, ktorý leží na území jeho diecézy, len s podmienkou, že súčasťou programu nebudú tzv. modlitby príhovoru. Čo sa odvtedy za tých šesť-sedem rokov zmenilo?

Možno je za tým súčasný apoštolský nuncius, možno aj samotný pápež František a jeho cesta, synodalita a ďalšie veci. Sú však za tým aj roky komunikácie, pri ktorej sme vždy deklarovali poslušnosť. Takže keď otec biskup Sečka zakázal príhovorné modlitby, lebo s nimi mal nejakú negatívnu skúsenosť, rešpektovali sme to.

S otcom biskupom Sečkom mám veľmi zaujímavú skúsenosť z obdobia krátko pred jeho úmrtím, keď sme ho boli žiadať o požehnanie pre tour. Najprv povedal, že si to preverí, no potom nám zavolal, že dostal veľmi dobrú spätnú väzbu od svojich diecéznych kňazov, a tak nám dáva svoje požehnanie.

Myslím, že práve toto je cesta. Godzone bol pred pätnástimi rokmi novým projektom, robil veci novým spôsobom, bolo tam mnoho mladých laikov, ktorých vtedy takmer nikto nepoznal, takže v takom veľkom telese, ako je Katolícka cirkev, sme museli hľadať svoju cestu a vo vytrvalosti prísť k tomuto bodu, keď nám svoju podporu vyjadrujú aj biskupi.

Pravidelným účastníkom bratislavského Godzone večera v Bratislave je v posledných rokoch apoštolský nuncius Nicola Girasoli. A zjavne si to medzi mladými užíva. Ako vznikla táto spolupráca?

Bolo to veľmi spontánne. Pred dvoma rokmi v deň konania tour v Bratislave niekto z tímu navrhol, aby sme pozvali nového nuncia. Zavolali sme na nunciatúru a on hneď zareagoval, že príde. Bol nadšený z toho množstva mladých aj zo samotného formátu.

Neskôr sme zistili, že podobné podujatia navštevoval aj v minulosti, keď pôsobil v Južnej Amerike. On je naozaj veľmi otvorený, prichádza na akcie po celom Slovensku.

Ďalšou novinkou, ktorá ma na tohtoročnej tour zaujala, je zintenzívnenie spolupráce so ZKSM, cieľom je prepájať mladých s miestnymi spoločenstvami hneď po skončení tour. Ako konkrétne to bude prebiehať?

Od vzniku Godzone tour bolo naším cieľom, aby sa mladí ľudia zapojili do konkrétneho spoločenstva. Godzone nepúta ľudí na seba, nemá členstvo, ale snaží sa pomáhať ostatným spoločenstvám.

Forma sa postupne menila, vypĺňali sa dotazníky, osobne sme oslovovali mladých počas koncertov, až sa napokon minulý rok zrodila kampaň Moja fam. Tento názov trefne pomenoval všetko, čo sa dovtedy dialo, a zároveň znamenal obrovský posun. Na kontaktné stretnutia v rámci jednotlivých večerov prišlo 500 nových ľudí. Pracujeme s tým aj ďalej, na stránke Moja fam poskytujeme svedectvá a kontakty na konkrétne spoločenstvá.

Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže je najväčšia organizácia zastrešujúca spoločenstvá, my sami sme z nej vzišli, naša spolupráca je teda úplne prirodzená.

Prepojenie ZKSM a Moja fam znamená, že po skončení večerného programu bude pred halou vytvorené stanové mestečko, kde bude niekoľko desiatok spoločenstiev z rôznych miest pozývať mladých, ktorí ešte nie sú nikde začlenení, aby sa zapojili.

Foto: Postoj/Adama Rábara

Aký typ účastníkov na Godzone tour v súčasnosti prichádza? Zmenilo sa to v priebehu rokov?

Vekové kategórie sú po tých rokoch pestrejšie. Zo štatistík, ktoré si vedieme, nám vyplýva, že vo veku 13 – 26 rokov sa nachádza približne polovica účastníkov. V druhej polovici sú zastúpené všetky ostatné vekové kategórie – od detí až po seniorov.

Zaujímavé však je, že táto štatistika sa postupom rokov nemení, stále prichádzajú noví mladí, takže naše publikum nestarne spolu s nami, ale darí sa nám oslovovať našu hlavnú cieľovku – mladých, ktorým sa málo venuje a zároveň je ťažké ich zasiahnuť.

Stretávame sa aj s príbehmi rodičov, ktorí boli na tour ako mládežníci a dnes prichádzajú už so svojimi deťmi.

Dostali sa k vám aj nejaké výpovede ľudí, ktorým tour zmenila život, pomohla im začleniť sa do spoločenstva?

Prichádza nám veľké množstvo svedectiev, aspoň niektoré sa snažíme aj zverejniť. Niekedy sú to zdanlivo menšie veci, ktoré sa udejú, ale daného človeka posunú dopredu, vzdá sa napríklad nejakého zlého návyku, až po príbehy ľudí, ktorí neboli veriaci, no obrátili sa a dali sa pokrstiť alebo sa im podarilo zachrániť svoju rodinu.

Máme aj list od človeka, ktorý bol rozhodnutý spáchať samovraždu, ale keď išiel okolo haly a videl tam dav mladých ľudí vo svojom veku, vošiel dnu a reálne mu to zachránilo život.

Aj keby došlo len k jednému zmenenému životu, malo by to všetko, čo robíme, význam.

Trochu v tieni večernej nablýskanej šou je evanjelizačný program, ktorý počas dňa prebieha v jednotlivých mestách – v školách či na námestiach. Prečo je súčasťou tour aj táto predevanjelizácia?

Tento rok sme na školy prichádzali dokonca už v septembri – či už s krátkou pozvánkou, alebo väčším evanjelizačným programom.

Od mladých ľudí máme spätnú väzbu, že práve relevantnosť Godzone produkcie je jedným z dôvodov, pre ktorý nemajú problém zavolať na turné aj spolužiakov, ktorí nie sú úplne veriaci. Majú sa na čo pozerať a uprostred toho je hĺbka myšlienok, ktorá ich zasahuje.

Evanjelizácia na námestiach sa rokmi mení, dnes je to skôr o osobných stretnutiach a pozvaniach. No podstatou stále je, že sa cirkev – ako hovorí pápež František – trochu zašpiní tým, že vstupuje do ulíc. Áno, občas nás niekto odmietne alebo vysmeje, ale to k tomu patrí.

Akú máte skúsenosť pri spolupráci s vedením miest či štátnych škôl – neprekáža im takáto vyslovene náboženská akcia na ich pôde?

Vždy je to vec diskusie a vzájomnej úcty. Rešpektujeme názor zodpovedných osôb, ale vždy sa dá nájsť nejaký spôsob, minimálne cez katechétov na hodine náboženstva. Jednoduchšie je to, samozrejme, na cirkevných školách.

Nikoho k ničomu nenútime, nezaväzujeme, len ponúkame. Niekde to prijmú, inde nie, ale to je úplne normálne. Ideme len tam, kam nás pustia.

Čo je najťažšie na príprave takého obrovského eventu? S čím musíte každý rok zápasiť?

Je to spleť rôznych vecí – od logistiky, zháňania ubytovania pre 350 ľudí až po finančné zabezpečenie. Keďže vstup je zadarmo, každý rok intenzívne pracujeme na tom, aby sme to nejako vykryli, a až do poslednej chvíle sme v napätí, či sa nám to podarilo.

Druhou oblasťou je kreativita – každý jeden rok kvôli šiestim večerom vymýšľame unikátny program, ktorý sa už nikdy viac nezopakuje. Počas prvých ročníkov to nebolo až také náročné, ale po pätnástich rokoch si uvedomujeme, že už sme mali to aj to a potrebujeme opäť raz vymyslieť niečo iné. Základná kristocentrická myšlienka je stále tá istá, ale vždy v inom podaní.

Čím žije projekt Godzone mimo Godzone tour?

Áno, tour je naša vlajková loď, ktorou počas jedného týždňa oslovíme masy, ale aj počas zvyšku roka pripravujeme mnoho ďalších podujatí, na ktorých sa síce zúčastňuje menej ľudí, ale idú viac do hĺbky. Či už sú to ženská a mužská konferencia, campy pre tínedžerov, Worship nights večery a tak ďalej.

Dôležité sú aj formačné programy pre lídrov v rámci akreditovanej Godzone školy či tvorba kníh, podcastov, prednášok, cez ktoré sa dostávame ku konkrétnym jednotlivcom. Ide o mravčiu robotu, ktorú často vôbec nie je vidno.

Pred niekoľkými dňami ste zverejnili song Smútok sa v tanec zmení. Vo videoklipe vystupujú rôzni worshiperi od mládežníkov, ako je Jakub Slaninka, až po Máriu Podhradskú, Mira Tótha či Mariána Lipovského. Znamená to, že z generácie, ktorej ide o Božie kráľovstvo, tu už máme viaceré generácie?

Myslím si, že áno. Koniec koncov, ony tu vždy boli. Od úplného začiatku sme si hovorili, že generácia, ktorej ide o Božie kráľovstvo, nie je ohraničená vekom, ale definuje ju spoločný cieľ.

Vnímam, že Godzone sa čoraz viac stáva nástrojom vzájomnej spolupráce a zjednotenia, ako to vidno aj v spomínanom klipe. Často vidíme mnohé rozdelenia, sváry a boje, a to, žiaľ, aj v našom kresťanskom prostredí.

My by sme sa však mali usilovať byť príkladom toho, ako vieme spolupracovať a byť spolu vo vzájomnej úcte. Lebo aj to je ovocie Ducha Svätého a života s ním.