Uhol pohľadu Jula Slováka Nie si sám

Dostať ťa niekam, kde budeš sám a budeš prežívať osamelosť a to ťa začne ničiť. Nechcem tu dnes písať o tom, že každá chvíľa samoty je deštrukčná, to nie. Niekedy je to v dnešnom uponáhľanom svete, naopak, veľmi dôležitá súčasť cesty, no ak sa začne v našom srdci udomácňovať osamelosť, môže to mať ťažké následky.

Sú medzi nami proste ľudia, ktorí sa cítia sami, a to nie v kontexte toho, že nemajú okolo seba ľudí. Samota je zákerná v tom, že to nie je len o fyzickej samote – to je častokrát to posledné štádium.

Samota sa začína pocitom osamelosti

Začína sa to pocitom osamelosti v tvojom vnútri. Máš pocit, že ti nikto nerozumie, že tvoje životné problémy nikto nepochopí a pod. A začína sa kruh udalostí, ktoré to len zhoršujú. Znižuje sa tvoja otvorenosť či hĺbka tvojho zdieľania. Nedovoľuješ ľuďom vstúpiť do tvojho srdca, lebo nechceš riskovať ďalšie zranenie.

Je veľa ľudí, ktorých v živote veľa zranili a následne si hovoria: „Už nikdy nedovolím ľuďom, aby ma takto zranili.“ Čo vlastne znamená, že už nikdy sa tak hlboko neotvorím ľuďom. A diabol nás takto dostane presne tam, kde nás chce mať, začína sa izolácia srdca.

Začneš sa izolovať s falošným pocitom, že sa potrebuješ chrániť. Táto izolácia však paradoxne spôsobí nášmu vnútru ešte väčšiu ranu, pociťujeme osamelosť a pekelné myšlienky sa vzmáhajú – toto si nezvládol, toto si urobil zle, toto bola tvoja chyba a pod. A keďže to nemáš s kým úprimne zdieľať, uveríš tomu.

Uhol pohľadu Jula Slováka Času dosť, žijeme večne

Július Slovák

Možno nám bude raz Pán klásť aj túto otázku: „Dal som ti 86 400 sekúnd denne, ako si ich využil?“

Začíname potom veriť mnohým veciam, ktoré nás vnútorne ubíjajú, ale keďže sme sa rozhodli, že svoje vnútro nikomu neukážeme, tieto deštrukčné veci v nás kvasia a ovplyvňujú nás a nemá nám kto pomôcť ich rozlíšiť. Skrátka – potrebujeme ľudí, sme tak stvorení, lebo nie je dobre človeku samému.

Zaujímavé je, že táto vec sa pomenovala ešte pred hriechom.

Je dobré si uvedomiť, že potrebujeme byť spolu, ešte pred tým, ako sme boli zranení.Zdieľať

Adam bol v absolútne ideálnom vzťahu s Bohom, bez hriechu, zaodetý v Božej sláve, v stvoriteľskej autorite a moci a v tomto stave, keď by sa dalo povedať, že mu nechýbalo absolútne nič – Boh povedal: nie je dobre človeku samému.

Sme stvorení tak, že aj keď sme v tom najintímnejšom vzťahu s Bohom – aj keď je všetko o. k. a na našom živote nie je podpísaný ani kúsok hriechu –, tak nie je dobré, aby sme boli sami…

To, že sme spolu, nie je preto, že sme spáchali hriech a potrebujeme si navzájom pomôcť.

Je to preto, že nás tak Boh stvoril. Je dobré si uvedomiť, že potrebujeme byť spolu, ešte pred tým, ako sme boli zranení.

Sme pozvaní byť si navzájom darom

Musíme tiež povedať, že veľmi častou chybou v pochopení tohto princípu, že sme stvorení, aby sme boli spolu, je akési nedorozumenie v tom, že človek potrebuje iného človeka, aby ho nejako doplnil. Aby mu dodal hodnotu a pod. Akoby sme neboli dostatoční.

To by znamenalo, že sme boli stvorení nekompletne, a to nie je pravda.

Boli sme totiž stvorení veľmi dobre a sme pozvaní byť si navzájom darom. A práve v tejto jednoduchej vete sa ukrýva podľa mňa veľké tajomstvo boja proti osamelosti. Prijatie svojej identity, prijatie toho, že som stvorení ako veľmi dobrí, a prijatie povolania byť darom.

To je to, čo má každý človek zapísané v srdci: som dar a chcem sa darovať. Všetky problémy vo vzťahoch sa vo svojej podstate začínajú tu. Prichádzame k sebe navzájom s pocitom, že sa potrebujeme, a očakávame od ľudí, že doplnia to, čo nám chýba v srdci, kde životné okolnosti pokrivili obraz o našej vlastnej identite. Máme pocit, že sme nedostatoční, a čakáme od iných, aby nám čosi dali a pomohli.

Naším cieľovým poslaním je pozerať sa na život týmto spôsobom – čo môžem dať. Zdieľať

No ak nedovolíme zvíťaziť v sebe tejto prvej podstate, s ktorou sme boli stvorení, tak naše vzťahy nebudú fungovať a nebudeme šťastní. Potrebujeme zmeniť myslenie. Zistiť, že som darom pre iných, a keďže som stvorený na Boží obraz, tak rovnako ako on, aj ja sa chcem darovať. Naším cieľovým poslaním je pozerať sa na život týmto spôsobom – čo môžem dať.

Všade okolo seba totiž vidíme život s princípom, čo môžem získať, no my ako nasledovníci Krista sme pozvaní žiť inak, nie sme z tohto sveta, no sme poslaní a máme sa stať darom pre druhých.

Verím, že práve tento postoj a pochopenie našej identity, ktorá nás pomenúva ako veľmi dobrých, a porozumenie tomuto poslaniu darovať sa pre druhých môžu byť liekom na našu osamelosť. Možno aj dnes sa môžeme rozhodnúť byť darom pre iných. Byť povzbudením pre ostatných či ich pozdvihnutím.