Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
10. február 2024

Uhol pohľadu Jula Slováka

Času dosť, žijeme večne

Možno nám bude raz Pán klásť aj túto otázku: „Dal som ti 86 400 sekúnd denne, ako si ich využil?“

Času dosť, žijeme večne

Foto: archív projektu Godzone

„Času dosť – žijeme večne.“ Požičal som si túto vetu od nášho pána farára o. Dominika Markoša. Keď som ju od neho počul prvýkrát, až ma to zastavilo a musel som popremýšľať. Možno sa niečo podobné stalo aj vám, ak ste klikli na tento článok.

Mám pocit, že niekedy je to až šokujúce, keď niekto v dnešnom uponáhľanom svete odrazu povie: času máme dosť. 

Myslím si, že čas je tou najvzácnejšou komoditou dnešnej doby. Nedá sa kúpiť, nedá sa rozmnožiť ani ukradnúť niekomu inému. Je dokonale spravodlivý – každému z nás totiž plynie rovnako rýchlo. 

Som však presvedčený, že veta „času dosť, žijeme večne“ nie je synonymickým vyjadrením myšlienky mrhania časom alebo nezodpovednosti. 

Biblia v Liste Kolosanom totiž jasne hovorí: „Voči tým, čo sú mimo, správajte sa múdro a využívajte čas“ (Kol 4,5) a ešte viac to znie v Liste Efezanom: „Využívajte čas, lebo dni sú zlé“ (Ef 5,16).

Dni sú zlé, využívajme čas. Je teda dnes otázkou, ako investujeme túto najvzácnejšiu komoditu, ktorou všetci disponujeme. Sme v nej boháči, každý z nás vlastní denne 86 400 sekúnd, no veľmi ľahko chudobnieme, keď tieto sekundy márnivo míňame.

Sekunda či niekedy stotina sekundy môže rozhodnúť o víťazstve alebo prehre, o živote alebo smrti. Čítal som príbeh o otcovi, ktorý zachránil svoju topiacu sa dcéru, chýbali sekundy a bola by mŕtva.

Vieme si nájsť množstvo príbehov športovcov, ktorých víťazstvo bolo o niekoľkých stotinách sekundy. Všetci poznáme tie príklady. Niekedy necháme jedlo na sporáku o niekoľko sekúnd dlhšie a už prihorí, niekedy dobiehame na vlak a desať sekúnd nás delí od toho, aby sme ho stihli.

Poznáte to? Čas nezastavíme. Niekedy zažívame v živote hlboké straty a stane sa to tak rýchlo. O to viac si človek aj v týchto ťažkých chvíľach uvedomí, aké vzácne bohatstvo máme k dispozícii a ako veľmi je dôležité správne ho využívať. 

Všetci poznáme tie vety: ten čas ale letí, keď stretneme dieťa po pár rokoch a odrazu je z neho zrelý dospelý človek. Keď pozerám na svoje deti, často sa pristihnem pri tom, ako oveľa viac a oveľa intenzívnejšie môžem využívať tieto vzácne chvíle ich detstva. Niekedy ich sledujem na tréningu a som dojatý z toho, čo vidím, niekedy pozerám staré fotky a prajem si, aby sa zastavil čas. 

No život sprevádzajú aj ťažké chvíle, keď si prajeme, aby sa čas vrátil, keď sa nestihneme rozlúčiť s najbližšími alebo keď urobíme chybné kroky v návale emócií a potom to chceme vrátiť späť, no nedá sa. 

Inzercia

Pri týchto chvíľach človek odrazu úplne inak prijíma výzvu Božieho slova – využívajte čas. 

Tak teda koľko času denne venujeme svojim vzťahom? Koľko času venujeme svojmu srdcu? Koľko modlitbe a Písmu, koľko priateľom a koľko rodine? Koľko času denne sa staráme o svoje zdravie, o svoje telo? Koľko času investujeme do svojho duchovného života? Pochopili sme, čo znamená využívať čas správne?

„Oddych by nemal byť čas, po ktorom túžime a ktorý netrpezlivo očakávame, kedy už príde.“ Zdieľať

Žijeme uponáhľaný život, naháňame sa, aby sme čosi dosiahli, stihli a uspeli, aby sme budovali kariéru, naplnili svoje ctižiadostivé túžby, dosiahli pozíciu, veľký plat, zabezpečenie a podobne. Žiaľ, nič z tohoto hmotného či pozičného, čo dosiahneme na tomto svete, si nevezmeme so sebou. Nestojí na tom hodnota života.  

Toto naháňanie sa nás vedie k tomu, že vidíme, ako ľudia často potrebujú akýsi dlhodobý oddych, lebo sú pred vyhorením, uprostred neho alebo po ňom. No ako sa s nami o to raz podelil u nás na duchovnej obnove v Godzone kancelárii jeden múdry kňaz – oddych by nemal byť čas, po ktorom túžime a ktorý netrpezlivo očakávame, kedy už príde.

Oddych by mal byť integrálnou súčasťou nášho života, rovnako ako všetky vyššie spomenuté vzácne veci, do ktorých potrebujeme investovať čas. Dvadsaťštyri hodín dňa nie je málo, no niekedy ich strácame príliš ľahkovážne.

Ak by sme za každú nevyužitú sekundu času mali platiť pokutu jedno euro, odrazu by sme si v peniazoch vedeli oveľa lepšie predstaviť, čo to znamená, a asi by sme si aj dávali oveľa väčší pozor. Nie je to však trochu zvláštne, že financie ako komodita, ktorá sa dá dopĺňať, sú pre nás niekedy dôležitejšie ako čas? 

Denne zarobiť alebo stratiť 86 400 eur by nás nenechalo len tak chladnými. No denne stratiť tisíce sekúnd je pre nás niekedy irelevantné. Paradox dnešnej doby. Potom tu máme choroby sociálnych sietí, otcov a matky, ktoré sú pri svojich deťoch, no nie sú skutočne prítomní a duchaprítomní.

Aby ste ma pochopili správne, nehovorím tu, aby sme sa naháňali a žili preťažený život kvôli tomu, aby sme využili každú sekundu. Využívať čas totiž neznamená žiť preťažený život – času dosť, žijeme večne. Vyžívať čas znamená správne ho rozložiť a investovať do hodnôt, vzťahov, oddychu, práce, starostlivosti o ducha, dušu a telo a pod.  

Raz, keď sa vráti Pán a bude účtovať, ako to čítame v Božom slove, možno nám bude klásť aj túto otázku: „Dal som ti 86 400 sekúnd denne, ako si ich využil?“

Prajem nám, aby sme mali dosť sily zastaviť sa, keď je to potrebné, míňať čas na uctievanie Boha, míňať čas na budovanie spoločenstiev, rodinných vzťahov a žiť vyvážené rozloženie dňa.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.