Dvojaké posolstvo adventu: ponáhľať sa aj čakať?

Dvojaké posolstvo adventu: ponáhľať sa aj čakať?

Advent v Záhrebe. Ilustračné foto: flickr.com/Leon

Čo máme robiť, bdieť či ponáhľať sa? Čakať alebo bežať v ústrety? Obe reakcie sú od seba vzájomne závislé.

Celý advent nám odovzdáva dvojaké, akoby protirečivé posolstvo. Evanjelium na prvú adventnú nedeľu nás vždy povzbudzuje bdieť: Bdejte (Mt 24, 42)... Majte sa na pozore... Bdejte! (Mk 13, 33,37)... Bdejte celý čas (Lk 21, 36). Podobne nás i adventné prefácie spomínajú ako tých, čo tak bedlivo a túžobne očakávajú… prisľúbený dar spásy a bedlia v modlitbách. Naproti tomu modlitba dňa na prvú adventnú nedeľu neprosí o schopnosť čakať a bdieť, ale kráčať v ústrety Kristovi. Ostatné modlitby v advente prosia o podobnú milosť: ponáhľať sa… ísť vpred… a ísť v ústrety.

Čo teda máme robiť, bdieť či ponáhľať sa? Čakať alebo bežať v ústrety? Samozrejme, obe odpovede Pánovi sú pre kresťanský život nevyhnutné. Obe sú potrebné pre nádej, cnosť, ktorá je pre advent charakteristická. A vlastne sú tieto dve reakcie od seba vzájomne závislé.

Po prvé bdelosť – ktorá má sprevádzať naše čakanie. Schopnosť čakať na Pána máme vďaka cnosti nádeje. Túto cnosť potrebujeme práve preto, že sa Kristus ešte nevrátil. Čakáme naňho, že vypočuje naše modlitby, že v nás zavŕši svoje dielo a že sa napokon vráti. Nevieme, kedy to bude. Čakanie zdôrazňuje, že to všetko závisí od jeho iniciatívy. On je Pánom dejín. Len on určuje čas svojho príchodu. Raz už prišiel v plnosti času a teraz očakávame, že sa vráti v hodinu, o ktorej nevieme.

Výzva k bdelosti a cnosť nádeje sú úmerné jednej z našich najhlbších rán: netrpezlivosti. My sa musíme riadiť jeho harmonogramom, nie on naším. Boh nám dal čas ako príležitosť rásť, keď s dôverou očakávame jeho príchod. Zdieľať

Výzva k bdelosti a cnosť nádeje sú úmerné jednej z našich najhlbších rán: netrpezlivosti. My sa musíme riadiť jeho harmonogramom, nie on naším. Boh nám dal čas ako príležitosť rásť, keď s dôverou očakávame jeho príchod. Napriek tomu nám to pripadá ako bremeno. Odmietame jeho dar času, keď odmietame čakať a berieme veci do vlastných rúk. Abram a Sarai nedokázali čakať a dohodli sa, že budú mať potomkov z otrokyne Agar. Netrpezlivosť Izraela na úpätí vrchu Sinaj podnietila Árona vyrobiť mu zlaté teľa, a tak ho priviedol k odpadnutiu od Pána. Šaul odmietol ďalej čakať na Samuela a stratil kráľovský úrad. A tak ďalej.

Spôsobujeme veľa škody, keď nedokážeme bedlivo čakať na Pána, keď očakávame, že on sa prispôsobí nášmu harmonogramu. Potom si uzurpujeme kontrolu a snažíme sa tu a teraz dosiahnuť to, čo Pán prisľúbil spraviť v onen deň. Naháňame sa za svetskými mesiášmi, aby uspokojili naše túžby. Bez bdenia sa pomaly, ale isto zmierujeme so svetom, usádzame sa a upadáme do svojich nerestí. Cirkev má dobrý dôvod povzbudzovať nás čakať a bdieť.

Čakať však neznamená stáť na mieste a byť nečinnými divákmi. Nádej sa načahuje vpred s istotou dosiahnutia prisľúbení. Preto nás adventná liturgia povzbudzuje aj ponáhľať sa. Vlastne všetky modlitby v celom tomto období obsahujú tento pocit nástojčivosti a pohybu.

A ak čakanie kladie dôraz na Pánov príchod k nám, ponáhľanie sa zdôrazňuje náš príchod k nemu – a v širšom zmysle našu púť do neba. Nádej vychádza z pravdy, že v tomto svete nemáme zostať, ale ním putovať. Modlitba po prijímaní na prvú adventnú nedeľu krásne hovorí, že sa nachádzame v pominuteľnom svete. To, že sa táto modlitba prednáša na piatich iných omšiach počas štyroch adventných týždňov, poukazuje na to, aké dôležité je vedieť, že svet je pominuteľný a my sme pútnici.

Ak sa teda máme náhliť, aby sme sa s ním stretli, musíme chápať tento svet ako čosi cudzie. Vždy by sme sa tu mali cítiť do určitej miery nepohodlne – niežeby bol svet zlý, no naším dedičstvom, našou vlasťou sa stalo nebo. V tomto svete by sme vlastne mali zakúšať sväté bezdomovectvo, blaženú vykorenenosť. Odkedy si medzi nami rozložil svoj stan, nemáme žiadne trvalé mesto. Prebýval medzi nami, a my sme sa preto stali bezdomovcami.

Snažíme sa prestať putovať a zapustiť korene. Miesto toho, aby sme sa usilovali o večné príbytky, snažíme sa skrotiť si Boha. Táto každoročná prosba kráčať v ústrety Kristovi hovorí presne o tom, čo potrebujeme. Zdieľať

Opakované výzvy ponáhľať sa a kráčať v ústrety Kristovi sa dotýkajú inej hlbokej rany v človeku: lenivosti. Izraeliti náhlivo odišli z Egypta sústredení na zasľúbenú zem. Putovanie ich však omrzelo a „biedny pokrm“, ktorý im zázračne poskytoval Boh, sa im zunoval. Začali sa ohliadať na hrnce mäsa v Egypte. Dávid bol pohotový a horlivý za Izrael – aspoň sprvu. Potom spomalil, potĺkal sa doma, kým jeho armáda bojovala, a postupne upadal do lenivosti, zmyselnosti, cudzoložstva a vraždy.

I nám sa putovanie zunúva. Ako každé iné putovanie nie je len neustálym vzrušením, ale jednoduchou vytrvalosťou – klásť nohu pred nohu. Pripadá nám to nudné, no sme to my sami, kto sa nechal unudiť. Preto sa snažíme prestať putovať a zapustiť korene. Miesto toho, aby sme sa usilovali o večné príbytky, snažíme sa skrotiť si Boha. Táto každoročná prosba kráčať v ústrety Kristovi hovorí presne o tom, čo potrebujeme.

Čakanie a náhlenie sa sú, samozrejme, vzájomne potrebné. Navzájom sa udržujú na správnom mieste. Bez schopnosti čakať berieme veci do vlastných rúk a náhlime sa vždy nesprávnym smerom. Bez zmyslu pre putovanie sa naše čakanie stáva uspokojením a pohodlím vo svete.

Počas tohto adventu očakávajme jeho príchod s ešte väčšou bdelosťou a náhlime sa pozdraviť ho.

P. Paul Scalia
Autor je kňazom Arlingtonskej diecézy v štáte Virginia, USA. Slúži ako biskupský vikár pre klérus. Jeho nová kniha je That Nothing May Be Lost: Reflections on Catholic Doctrine and Devotion (Aby sa nič nestratilo: úvahy o katolíckej náuke a nábožnosti).

Pôvodný text: Advent: Hurry Up and Wait?

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo