Kardinál Korec sa na voľbe pápeža nikdy nezúčastnil

Zosnulý Ján Chryzostom Korec sa napriek kardinálskej hodnosti nikdy nedostal do konkláve. Platí to aj o poslednom žijúcom kardinálovi zo Slovenska Jozefovi Tomkovi.  


Kardinál Ján Chryzostom Korec zomrel v sobotu popoludní vo veku 91 rokov. Foto – archív TASR

Počas konkláve v roku 2013, z ktorého vzišiel pápež František, mali kardináli Korec a Tomko už 89 rokov, takže sa na ňom nemohli zúčastniť. Na základe rozhodnutia Pavla VI., ktoré potvrdil Ján Pavol II., sa kardináli po dosiahnutí 80. roku života nemôžu zúčastňovať na voľbe pápeža. Slovensko tak bolo jedinou tradične katolíckou krajinou v Európe, ktorá v konkláve nemala svoje zastúpenie.

Slovenskí kardináli sa však nezúčastnili ani na voľbe pápeža v roku 2005 – už vtedy mali Korec a Tomko viac ako 80 rokov. Keďže oboch za kardinálov menoval Ján Pavol II. – Tomka v roku 1985 a Korca v roku 1991 – neboli členmi konkláve ani pri jeho voľbe v roku 1978.

Pohľad do histórie ukazuje, že slovenskí kardináli nevolili pápeža ani v dávnejšej minulosti. Niektorí však mali so Slovenskom aspoň čosi spoločné. Naposledy maďarský kardinál János Csernoch (1852 – 1927), ktorý pochádzal zo Szakolcza (dnešná Skalica), bol pri voľbe pápeža Benedikta XV. v roku 1914. Z Komornu (dnešné Komárno) pochádzal kardinál Leopold Karl von Kollonitsch Lipót (1631 – 1707), ktorý krátko zastával pozíciu nitrianskeho biskupa. Zúčastnil sa na voľbe pápeža v roku 1689, z ktorej vzišiel Alexander VIII., a v roku 1691, kde bol zvolený Inocent XII. Počas jeho života sa konkláve konalo ešte aj v roku 1700, ale na ňom už neparticipoval.


Pápež Ján Pavol II. so slovenskými kardinálmi Korcom a Tomkom v roku 2000. Foto – TASR/S. Písecký

Z územia dnešného Slovenska pochádzali aj traja ďalší kardináli: Juraj Haulík Váralvai (1787 – 1869) z Trnavy pôsobil ako záhrebský arcibiskup; Ján Krstiteľ Scitovszky (1785 – 1866) z Belej bol rožňavským biskupom a Alexander Rudnay (1760 – 1831) z Považian zastával úrad ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa. Kým počas kardinálskeho pôsobenia prvých dvoch sa konkláve nekonalo, v ére Alexandra Rudnaya sa konali až dve voľby pápeža (v roku 1829 zvolili Pia VIII., dva roky nato Gregora XVI.). Ani na jednej voľbe sa však Rudnay nezúčastnil.

Podľa cirkevného historika Petra Olexáka sa zo spomínaných kardinálov k slovenskej národnosti hlásili len Sczitovsky a Rudnay, ktorý vyhlásil: „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“

Na Slovensku pôsobili aj ďalší biskupi, ktorí sa neskôr stali kardinálmi: spišský biskup József Samassa (1828 – 1912), nitriansky biskup Ferenc Forgách de Ghymes (1566 – 1615) a ďalší nitriansky biskup Dénes Szécsi (1400 – 1465). V najnovších dejinách bol u nás nunciom Giovanni Coppa (1990 – 1994), ktorého Benedikt XVI. kreoval za kardinála v roku 2007. Samassa a Forgách de Ghymes sa nezúčastnili na žiadnej voľbe pápeža, Coppa sa stal kardinálom až vo veku 82 rokov. Pri Szécsim je informácia na špecializovanom portáli Catholic Hierarchy, z ktorého čerpal autor textu, nedostupná.

Článok je aktualizáciou textu, ktorý vyšiel na Svete kresťanstva 4. marca 2013.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo